Slovenská politika je neuveriteľne vyprázdnená, identické platí aj pri nastoľovaní tém. Opakovane som na týchto stránkach spomínal, že platí to, čo opakovane spomína exminister zdravotníctva Rudolf Zajac.

Slovenská opozícia je ako dieťa, ktoré hovorí non-A. Ako tak, aj to nie všetci členovia opozície, už vedia povedať, čo nechcú, čo platí aj pri celom dianí okolo záchrankového tendra. Avšak nehovoria „B“, teda čo by spravili oni, neponúkajú žiadne, ani tie najbazálnejšie idey o tom, ako a čo by spravili s emergentnou zdravotnou starostlivosťou.

Opozičné ticho je desivé, ešte desivejšie však je ich bezbrehá ideová vyprázdenosť . To, že koalícia vrátane ministerstva zdravotníctva ani len netuší, čo sa má zlepšiť tým, že sa možno záchranky presunú pod patronát urgentných príjmov, je správou o stave tejto koalície, ktorá nemala a nemá žiaden program.

{{odporucane}}

Od augusta sme nepočuli ani od jedného politika jeden jediný nápad o tom, ako by sa celé fungovanie záchraniek dalo zlepšiť, nepočuli sme ani „mäkké f“ o tom, ako by opozícia spravila reálnu súťaž medzi poskytovateľmi. Iste, počuli sme pol vety o tom, že by sa mala súťažiť aj cena, no to je tragicky málo.

{{suvisiace}}

Podľa prieskumov verejnej mienky to vyzerá tak, že táto vládna koalícia bude nahradená. Do volieb ostáva možno rok a pol. Súčasní opoziční politici však doposiaľ nedemonštrovali, že majú plán. Doposiaľ sme nevideli ucelený program alebo nebodaj víziu toho, čo chcú spraviť so slovenským zdravotníctvom. Otázka teda znie, či akúkoľvek víziu o tom, čo chcú robiť v sektore po voľbách, vôbec majú. Nuž, a ak tú víziu náhodou už majú (z celého osadenstva výboru pre zdravotníctvo ju má možno 0,5 človeka), tak musia pamätať na to, že vízia bez exekúcie je halucinácia.