Dekan Farmaceutickej fakulty UK Ján Klimas: Je fascinujúce, že v roku 2023 diskutujeme o tom, či očkovanie má alebo nemá zmysel

Podľa štúdie Medzinárodnej farmaceutickej federácie (FIP – International Pharmaceutical Federation) z roku 2020, ktorá mapovala stav, skúsenosti a úlohu farmaceutov v imunizácii populácie v 99 krajinách sveta, má najmenej 36 krajín zavedenú rozšírenú možnosť očkovania populácie do pôsobnosti lekární, pričom minimálne v 26 krajinách očkovanie vykonáva priamo odborne spôsobilý farmaceut.
Skúsenosti z týchto krajín potvrdili významný prínos očkovania lekárnikmi pri dosahovaní regionálnych cieľov vakcinačného pokrytia. Očkovanie v lekárňach je podľa tejto štúdie dostupné pre 1,8 mld ľudí na svete, čo je dvakrát viac ako v roku 2016.
Vo väčšine krajín, kde sa očkuje v lekárňach, farmaceuti pozitívne ovplyvnili prístup starších dospelých k očkovaniu a pomohli zvýšiť mieru pokrytia očkovaním, ktoré sa takto stáva dostupnejším. „Napríklad v Portugalsku sa prostredníctvom lekární zvýšil podiel prvýkrát očkovaných pacientov o 13 percent. Nárast očkovaných oproti predchádzajúcej sezóne o 20 percent majú zdokumentovaný v Yorkshire v Anglicku,“ uviedla Miroslava Snopková, viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory.
V krajinách, kde je možné očkovať v lekárni, musia byť všetky lekárne zaškolené a farmaceuti trénovaní na podávanie vakcín. V 35 krajinách existuje postgraduálne vzdelávanie lekárnikov v očkovaní a u 16 z nich majú zavedené aj pregraduálne kurzy.
Pred niekoľkými dňami sa aj Slovensko pridalo ku krajinám, v ktorých je možné absolvovať očkovanie proti chrípke v lekárni.
Čo tento krok bude znamenať pre našu krajinu a o celom procese prípravy očkovania proti chírpke v lekárňach sme sa rozprávali s dekanom Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jánom Klimasom.
Rozhovor prebehol pred schválením návrhu, ktorým je umožnené očkovať v lekárňach, v parlamente.
V rozhovore sa dočítate:
- o tom, či vedel, prečo v apríli vypadlo zo zákona očkovanie proti chrípke v lekárňach
- o celom procese prípravy o poskytnutí očkovania v lekárňach
- ako dlho trvala príprava návrhu
- aká bola spolupráca s ministerstvom zdravotníctva
- o koncepcii očkovania v lekárňach lekárnikmi
- kto môže očkovať, kto môže byť očkovaný a proti čomu sa bude očkovať v lekárňach
- čo musí absolvovať lekárnik, ktorý bude chcieť očkovať
- kde sa bude môcť očkovať
- aké podmienky musí lekáreň spĺňať, aby sa v nej mohlo očkovať
- či je súčasťou prípravy lekárnika aj komunikácia antivakcinačných otázok
- kedy sa reálne budeme môcť zaočkovať proti chrípke v lekárni
V apríli 2023 mal byť na rokovaní vlády predložený materiál návrhu zákona, ktorý by umožnil lekárnikom očkovať v lekárňach proti chrípke. Takpovediac sme boli krok od očkovania v lekárňach. Spolupodieľali ste sa na príprave tohto kroku. Dostali ste vyrozumenie, prečo nečakane vypadlo očkovanie v lekárňach zo zákona?
Jednoslovná odpoveď je - nie. Rozvinutá - nie, netuším. Bol to návrh, ktorý predložilo na vládu ministerstvo zdravotníctva. To nebol návrh, ktorý vychádzal z fakulty alebo zo Slovenskej lekárnickej komory. My sme boli súčasťou práce na zmene, aby bolo umožnené lekárnikom očkovať, pretože to v súčasnosti nie je možné.
V čom spočíval celý proces prípravy na túto zmenu?
Proces prípravy jednoduchej jednej vety o poskytnutí očkovania bol oveľa zložitejší ako len napísanie vety do novely. Predchádzali tomu dva roky práce. Išlo o odborné zadanie, ktoré súviselo s programovým vyhlásením vlády.
Z mojej pozície som k tomu pristupoval ako k odbornému zadaniu, na ktorom treba pracovať a pripraviť tak, aby to bolo v prospech spoločnosti a zároveň, aby to bolo pokryté aj odborne. Spolupracovali sme na tom so Slovenskou lekárnickou komorou. Vytvorili sme pracovnú skupinu, ktorá pozostávala z farmaceutov a právnikov, pretože sme vedeli, že bude treba pripraviť aj množstvo legislatívnych materiálov.
To nie je len jedna veta v zákone, že lekárnik je oprávnenou osobou poskytnúť očkovania. To sú subnormy, vyhlášky. Potom sme vyskladali expertnú skupinu, ktorá mala za úlohu materiály od pracovnej skupiny prečítať, pripomienkovať, ukázať smerovanie. Tá pozostávala z lekárov a farmaceutov.
{{suvisiace}}
Malo v jednej alebo v druhej skupine zastúpenie ministerstvo zdravotníctva?
Áno, súčasťou expertnej skupiny bol aj zástupca ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva malo celý čas k dispozícii celý priebeh práce. Musím povedať, že sme si veľmi pochvaľovali spoluprácu s ministerstvom. Napriek tomu, že netuším, čo sa stalo a prečo to bolo vyňaté, tak nemôžem hovoriť negatíva na ministerstvo, lebo práca s ministerstvom bola naozaj dobrá. Veľmi dobre sme interagovali a nemôžem kritizovať spoluprácu. Na obidvoch stranách sme chápali zmysel, vedeli sme, čo chceme dosiahnuť.
Prečo očkovanie lekárnikmi vypadlo z novely zákona, tomu nerozumiem. A na otázku, či som bol o tom informovaný. Nebol, ale ja sa ani nenárokujem, aby som dostal také informácie, to mi neprináleží. Moja úloha bola pripraviť to tak, aby ministerstvo malo istotu, že to je dobre pripravené. Na základe spoločných rozhovorov si myslím, že ministerstvo tú istotu malo. Vnímal som, že vedia, že to skladáme dobre a zodpovedne, aby sme jednak pripravili dobré materiály, ale zároveň, aby to malo aj dobrý dosah do praxe pri praktickej realizácii poskytovania očkovania. Netuším, prečo to nakoniec vypadlo z novely, ale opakujem, ja si ani nenárokujem, že musím mať všetky informácie.
Ministerstvo priamo oficiálne nereagovalo, prečo sa to vypustilo z návrhu, ale v tom čase štátny tajomník MZ Michal Palkovič k tejto téme povedal: „Po diskusii s viacerými poslankyňami a poslancami sme sa rozhodli, že túto časť stiahneme. Vidíme niektoré veci, ktoré je nutné dopracovať. Akceptovali sme ich námietky a bude sa teraz na tom intenzívne pracovať“. Kontaktoval vás niekto z MZ alebo z poslancov s pripomienkami, že na čom treba popracovať?
Netuším, môžem len opakovať, ja si ani nenárokujem takéto informácie. Moja úloha nebola v tom, že potrebujem vedieť, prečo to vypadlo. My sme si svoju úlohu splnili, že sme urobili všetko správne a nedostali sme žiadny signál, čo konkrétne treba dotiahnuť.
Na otázku, prečo to trvalo tak dlho, tak práve to bol dôvod, že naozaj zodpovedne a dôkladne sme pripravili celú koncepciu očkovania v lekárňach lekárnikmi. Najprv sme si postavili otázku, kto bude očkovať. Môže očkovať iba certifikovaný lekárnik. Definovali sme, čo znamená certifikovaný lekárnik, aký typ vzdelávania musí absolvovať, čo musí byť súčasťou vzdelávania, teoretickej prípravy a praktického tréningu. Koľko očkovaní reálne musí vykonať, kde musí vykonať tie očkovania, pod akým dohľadom, kto to bude potvrdzovať, aký tréning musí absolvovať pre nežiaduce účinky. Vždy sú obavy, že sa niečo môže stať, tak lekárnik to v rámci praktickej prípravy musí absolvovať. Na takéto detaily sme mysleli, keď sme definovali očkujúcu osobu.
Potom sme definovali očkovanú osobu, čiže kto bude očkovaný. Sme krajina, aká sme a spoločnosť vníma očkovanie, ako vníma. Čiže sme si povedali, vyselektujeme iba zdravé dospelé osoby.
Pacienti nie?
Nie, nikto iný. Pacient s chronickým ochorením nebude môcť byť očkovaný v lekárni, nebude môcť ani tehotná žena, ani dieťa, ani vulnerabilné osoby (pozn. zraniteľné osoby, napr. seniori). Očkovaná osoba je zdravý dospelý. A kto povie, že kto je zdravý dospelý? Lekár. Lekár bude indikovať, kto bude očkovaný. Boli také predstavy, keď som debatoval s niektorými ľuďmi, že príde človek do lekárne a povie, chce byť očkovaný, tak bude. No nebude, on musí prísť s receptom.
V súčasnosti funguje očkovanie tak, že prídete k lekárovi, ten vám predpíše recept, idete do lekárne, vyberiete si očkovaciu látku a musíte ísť späť k lekárovi. V reálnom živote, keď všetci chodia do práce, v podstate systémovo bránime tomu, aby sa ľudia dali zaočkovať. Nie preto, že by sme to chceli brániť, ale systém tomu určite nepomáha.
Potom sme definovali očkovaciu látku, proti čomu budeme očkovať v lekárňach. Iba proti chrípke. Reálne na jeseň boli dve očkovacie látky proti chrípke na trhu, preto bol zástupca ŠÚKL v expertnej skupine. Máme pod kontrolou, čo sa bude očkovať. Sú to dve očkovacie látky proti chrípke, dva lieky.
Potom sme definovali očkovacie miesto, kde sa bude očkovať, aké musí spĺňať podmienky lekáreň. Lebo to nemôže byť hociktorá lekáreň. Okrem toho, že v nej musí byť certifikovaný lekárnik, musí mať aj diskrétnu zónu. Boli tiež také predstavy, že pacient si dá ruku cez táru (pozn. pult v lekárni) a lekárnik ho zaočkuje. Nie, lekáreň musí mať diskrétnu zónu. Dokonca lekárnik s pacientom musí urobiť rozhovor, hoci príde s indikáciou, ale mohlo sa niečo stať, vyskytnúť, čiže musí tam byť ľudsko-odborný rozhovor. Hovorím pacient, ale to nie je pacient, to je zdravý dospelý, to je klient lekárne. K tomu pripravíme štandardný postup, aby lekárnik presne vedel, čo má urobiť. On prejde vzdelávaním, ale aj tak musí dostať štandardný postup.
{{odporucane}}
Toto boli všetko otázky, ktoré sme si dopredu stanovili a na ktoré sme dlho hľadali odpovede tak, aby to bolo naozaj pripravené pre prax, aby to bolo stabilné, dlhodobo udržateľné, aby tam bola dôvera lekára, aby lekár s dôverou indikoval očkovanie, aby očkovaná osoba išla s dôverou do lekárne sa dať očkovať, aby lekárnik s dôverou vykonal očkovanie. Toto boli dôležité veci, ktoré sme mali na pamäti a celý čas sme mali pred sebou tri piliere celého projektu. Bude očkovať výlučne certifikovaný lekárnik, bude očkovať výlučne vakcínou proti chrípke a bude očkovať výlučne zdravého dospelého. Všetky tieto tri piliere sme vyskladali zo všetkých možných strán tak, aby dôvera bola na strane lekára, očkovanej osoby a aby bola dôvera aj na strane očkujúceho lekárnika.
Spomínali ste niektoré výhrady, napríklad, že si niektorí mysleli, že prídu do lekárne a cez táru budú automaticky zaočkovaní. Zachytili ste ešte nejaké nepravdy, nejasnosti v súvislosti s očkovaním v lekárňach?
Zachytili sme veľa pripomienok, ale keď sme vysvetlili, čo všetko sme pripravili a na čo všetko sme mysleli, tak odborné pripomienky sa vytratili. Tí, čo chceli počúvať, vedieť, čo sa pripravuje, tak tí dostali odpovede. Tí, čo si neprečítali materiály, čo nechceli počúvať, tak tí zrejme asi stále majú nejaké pripomienky. Neviem aké, lebo my sme si prešli naozaj všetkými procesmi pripomienkovania na úrovni aj rôznych odborných spoločností, aj medzirezortné pripomienkové konanie, aj rozporové konanie bolo. Keď to išlo na vládu, nepostrehol som, ani nikto z môjho okolia, nejakú pripomienku alebo problém. Z odborného hľadiska sme považovali vec za uzavretú.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Asi najčastejšiu pripomienku som zachytila v súvislosti s možnými nežiaducimi účinkami. A teda, čo urobí lekárnik, keď bude mať človek nejakú reakciu po očkovaní. Vždy si spomeniem na príspevok Martina Smatanu, ktorý porovnal nežiaduce účinky vakcín proti covidu a nežiaduce účinky ibalginu. Keď som si napríklad pozrela nežiaduce účinky vakcín proti chrípke, bolo ich minimum, najčastejšie začervenie a bolesť v mieste vpichu. Na druhej strane taký fraxiparine, ktorý si pacienti bežne pichajú sami doma, to je už iný zoznam nežiaducich účinkov...
Rozumiem, ale my sme takto neuvažovali. Ako farmaceut vždy uvažujem nad tým, že lieky majú nežiaduce účinky. Aj pri tejto otázke sme sa k tomu veľmi zodpovedne postavili. Je pravda, že vakcína proti chrípke je veľmi málo reaktogénna, čiže má málo nežiaducich účinkov, prakticky nepozorované, reálne nie sú. Pravdepodobnosť, že sa vyskytne závažný nežiaduci účinok pri vakcíne proti chrípke, ktorá je naozaj veľmi bezpečná, je zanedbateľné. Ale aj tak neuvažujeme týmto smerom.
Uvažujeme smerom, že vždy sa môže niečo stať a preto sme aj praktický tréning postavili tak, že lekárnik bude vedieť presne, čo treba urobiť a urobí presne to, čo urobí lekár alebo zdravotná sestra. V tomto momente nebude rozdiel medzi zdravotníckymi pracovníkmi, lebo lekárnik pri vakcíne proti chrípke bude rovnako oprávnenou osobou očkovať. To znamená, že pri nežiaducom účinku pri vakcíne proti chrípke bude vedieť presne to isté urobiť ako lekár alebo zdravotná sestra. To je tá dôvera klienta, musí mať dôveru, že keď ho bude očkovať lekárnik v lekárni a náhodou sa niečo stane, tak mu lekárnik pomôže. To je koncept pri nežiaducich účinkoch pri očkovaní vakcínou proti chrípke v lekárňach.
Druhá otázka je, že lekárnik je zdravotnícky pracovník. A kto chodí do lekárne najčastejšie? No chorí ľudia, ktorým sa niečo môže stať v tej lekárni. Lekárnik chápe, že musí pomôcť, keď sa náhodou niečo stane v lekárni. Ak ste alergická na včely alebo osy a poštipne vás na ulici, čo urobíte? Rýchlo vojdete do lekárne, či vám nevedia pomôcť. Čiže lekárnici vedia, že sú zdravotnícki pracovníci a majú vedieť poskytnúť základný servis aj pri takýchto situáciách. Niektorí lekárnici si robia kurz prvej pomoci. To je kurz pre zdravotníckych pracovníkov a môže ho absolvovať lekár, sestra, aj lekárnik. Tí, ktorí budú chcieť očkovať, to budú mať ako povinnosť. Nemôže byť diskusia o tom, že v lekárni klienta zaočkuje niekto, kto sa tomu nerozumie.
Tak možno postoj ľudí k lekárnikom je trochu iný. Napríklad na začiatku pandémie to bolo vidieť, kedy lekárne boli stále otvorené. Neviem, či bola nejaká lekáreň zatvorená pre pandémiu.
Kam išiel pozitívne testovaný na covid? Kam smerovali jeho kroky? Do zdravotníckeho zariadenia, kde bol lekárnik. Podľa môjho názoru si ale spoločnosť neuvedomovala, že lekárnik bol prvá osoba, za ktorou prišiel pacient s covidom, lebo lekáreň je najdostupnejšie zdravotnícke zariadenie. Závisí to aj od zdravotného stavu, resp. aký problém sa rieši, ale lekárnik naozaj vie niektoré veci vyriešiť na úrovni lekárne.
Toto je vidieť aj v zahraničí. Je nedostatok lekárskych hodín k dispozícii pre pacientov, čiže niektoré drobné skríningové a preventívne postupy sa dostávajú do lekární. Čo je logické, lebo lekárne sú na to uspôsobené. A to tým, že je tam zdravotnícky pracovník, ktorý vie poskytnúť aj poradenstvo a vie identifikovať, či ide o drobné zhoršenie zdravotného stavu alebo vie odporučiť pacientovi, aby niečo nezanedbal.
Lekárnik je zodpovedný zdravotnícky pracovník. On si uvedomuje, že pacient tam prišiel po pomoc. Prezident Slovenskej lekárnickej komory (pozn. Ondrej Sukeľ) vždy rád zdôrazňuje, že lekárnik je pomáhajúca profesia.
Spomínali ste nastavenie spoločnosti voči očkovaniu. Je súčasťou vzdelávania pre lekárnikov, ktorí budú chcieť očkovať v lekárni, aj komunikačný tréning zameraný na reakciu, postoj a rozhovor s osobou, ktorá odmieta očkovanie?
Súčasťou prípravy je podpora očkovania a komunikácia antivakcinačných otázok. Myslelo sa aj na toto.
Čo ešte v rámci tohto vzdelávania lekárnik absolvuje?
Epidemiológiu, imunizáciu a jej význam, imunitnú odpoveď, epidemiológiu ochorení, očkovacie látky, chladový reťazec a aplikáciu očkovacej látky, anatómiu, techniky imunizácie, riziká imunizácie, riešenie nežiaducej reakcie, anamnézu pred očkovaním...
Vzdelávanie bude určené aj pre študentov?
Nie, to musí byť hotový lekárnik. Toto musí byť človek, ktorý je zdravotnícky pracovník. A to študent ešte nie je. Ako dekan vidím pohyby v rámci farmaceutického štúdia v Európe a vakcinácia sa stáva povinnou súčasťou kurikula farmácie. U nás to zatiaľ nie je možné, keďže nebolo možné očkovať v lekárni.
Kto bude môcť poskytovať/zabezpečovať certifikačný kurz?
Môže ho poskytovať ktorákoľvek vzdelávacia inštitúcia. To môže byť naša fakulta, ale samozrejme aj Slovenská zdravotnícka univerzita, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, či košická lekárska fakulta. Podmienkou je, že daná vzdelávacia inštitúcia to musí poskladať tak, aby kurz spĺňal minimálne štandardy. Inštitúcia si požiada o akreditáciu akreditačnú komisiu ministerstva zdravotníctva, čiže ministerstvo zdravotníctva má ešte aj toto pod plnou kontrolnou.
To nebude svojvôľa nejakej vzdelávacej inštitúcie. O to sa musí škola-inštitúcia uchádzať, musí ukázať, že všetko vie zabezpečiť. Keď akreditačná komisia pridelí súhlas, môže vzdelávať.
Takže vzdelávanie nemusí byť pod taktovkou farmaceutických fakúlt?
To ide pod taktovkou vzdelávacej inštitúcie, ktorá bude vedieť kurz poskladať a zabezpečiť. Je hypoteticky možné aj to, že naša fakulta to nebude vedieť. Ale určite sa o to pokúsime. Musíte mať lekárov, keďže je podmienka, že v rámci praktického tréningu musí lekárnik vykonať 20 očkovaní. Lekárnik bude musieť chodiť do ambulancie k lekárovi. To je veľmi dôležité, lebo tých 20 vyočkovaných bude robiť pod dohľadom lekára. Keď lekár podpíše, že je schopný očkovať, tak je schopný očkovať. Kto to spochybní?
Lekárnická komora v minulosti robila prieskum, či majú lekárnici záujem o očkovanie v lekárňach. Fakulta si robila nejaký prieskum medzi študentmi?
Celé očkovanie v lekárňach je o záujme lekárnika, lebo to nie je povinné. Lekárnik, ktorý bude chcieť poskytovať takýto servis, tak ten bude musieť povinne absolvovať certifikačnú prípravu. Samozrejme, ten, ktorý nebude chcieť poskytovať takýto servis, tak certifikačnú prípravu nemusí absolvovať. Logiku to dáva u lekárnikov, ktorí pracujú v lekárni, ktorá je na to priestorovo vybavená.
U lekárnikov, ktorí budú mať záujem zo svojho okolia. Viem si predstaviť, že sú regióny, kde lekárnik rieši veľmi veľa zdravotných vecí. Tam vie lekárnik pomôcť aj s očkovaním. Celý problém očkovania proti chrípke je v tom, že to je časovo komplikované, logisticky komplikované, keď máte ísť k lekárovi, potom do lekárne a zase k lekárovi. Lekárnik ušetrí dotyčnému jednu cestu. Očkovanie v lekárňach vie pomôcť v regiónoch, kde dostupnosť zdravotnej starostlivosti je komplikovanejšia oproti veľkým mestám. Toto pomáha zlepšiť dostupnosť očkovania.
Čo sa týka záujmu zo strany študentov, myslím si, že medzi študentmi je to hotová vec. Že to vnímajú ako vec, do ktorej pôjdu, lebo mladí ľudia chcú všetko zažiť, prežiť. Viem si predstaviť u lekárnika, ktorý je blízko dôchodkového veku, že pre neho to už nebude téma, aby išiel do náročného 6-mesačného vzdelávania. Ten záujem bude nižší, to je úplne v poriadku. S tým sme aj počítali. Dáva to logiku, čím viac je lekárnik na začiatku svojej profesionálnej kariéry, tak tým bude mať väčší záujem.
Šéf komory Ondrej Sukeľ, aj viceprezidentka komory Miroslava Snopková pravidelne spomínajú príklady, kedy v krajinách, v ktorých zaviedli očkovanie v lekárňach, že im stúpla zaočkovanosť. Očakávate, že aj u nás môže očkovanie v lekárňach zmeniť celkovú atmosféru voči očkovaniu?
Som presvedčený, že áno. To je práve o tej dôvere. Pokiaľ sa zvýši zaočkovanosť u ľudí, ktorí nemajú problém s konceptom očkovania, tak logicky to bude atraktovať (pozn. prilákať, upútať) potom ich okolie, ktoré možno tiež nemá problém, ale je lenivé alebo nemá čas. A potom to bude atraktovať ďalšie skupiny, ktoré menej dôverujú očkovaniu. Takto sa to postupne bude obaľovať ďalšími populáciami, až sa to dostane do populácie, ktorá dovtedy mala nedôveru. Je fascinujúce, že v roku 2023 diskutujeme o tom, či očkovanie má alebo nemá zmysel.
Zdroj: Fórum pre dostupnejšie očkovanie, Krajčovič, P., 2021, Lekárnické listy (5):16-20
V zahraničných lekárňach sa očkuje aj proti iným ochoreniam. Viedli ste diskusiu aj o tom, čo by bolo ďalším očkovaním po očkovaní proti chrípke?
Neviem, či by sme mali predbiehať v situácii, v ktorej sa nachádzame. My sme v bode diskusie, kde diskutujeme naozaj o úplnej absurdnosti, či očkovanie proti chrípke má byť súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti v lekárňach. Sme v bode, kedy opäť musíme budovať dôveru v očkovanie. Ale dobre, dostali sme sa do tohto stavu, tak budujme dôveru v očkovanie tým spôsobom, že zvýšime dostupnosť očkovania a dáme očkovanie do lekární.
Tým spoločnosť zistí, že očkovanie proti chrípke nepredstavuje žiadny problém a má iba výhody. Znížime množstvo ľudí, ktorí sú chorí. Keď sa ľudia zaočkujú, budú chrániť svoje okolie, znížia pravdepodobnosť, že jednak dostanú chrípku a jednak, že ju budú šíriť vo svojom okolí. A šíria ju vo svojom okolí bez ohľadu na to, či okolie sú zdraví alebo chorí ľudia. Chránia tak pacientov. Budeme zvyšovať dôveru v očkovanie, tým zvýšime aj zaočkovanosť populácie a dôvera v očkovanie bude zvyšovať dôveru aj v iný typ očkovania nielen proti chrípke.
Lebo my máme problém aj inde. Dávnejšie vyšla tlačová správa Úradu verejného zdravotníctva, že sme sa pri osýpkach dostali na nie úplne dobrú úroveň. Čiže toto bude zvyšovať dôveru v očkovanie vo všeobecnosti. Keď človek, ktorý si nie je istý, zistí, že v lekárni sa môže dať zaočkovať, tak nebude nad tým dlho rozmýšľať a povie si, že je to niečo, čo nepredstavuje problém. Ak sa môže dať zaočkovať v lekárni, tak očkovanie predsa nie je problém. Ukazuje sa to v krajinách, ktoré očkujú. A s týmto počítame aj my. Na Slovensku nevymýšľame niečo, čo by v iných krajinách už dávno nebolo vymyslené. Povedzme si pravdu, nepatríme medzi lídrov na svete, my patríme skôr medzí tých, ktorí zaostávajú.
Spomínate ochorenia, proti ktorým sa v lekárňach dá očkovať, no sú krajiny, ktoré očkujú proti rôznym iným ochoreniam. Na Slovensku sa bavíme len o očkovaní proti chrípke a ešte aj s tým máme problém. V európskych lekárňach sa viete dať zaočkovať proti tetanu, proti hepatitíde, proti osýpkam, proti pneumokokovým ochoreniam, poliomyelitíde, HPV (ľudský papilomavírus), vo svete sa môžete dať očkovať proti mnohým ďalším. To ale neznamená, že to tak chceme mať aj na Slovensku. Nie je pointa, aby sme presadzovali očkovanie proti rôznym ochoreniam do lekární, naša úloha je presadiť vôbec proti chrípke.
Zdroj: Fórum pre dostupnejšie očkovanie; An overview of pharmacy’s impact on immunisation coverage: A global survey. The Hague: International Pharmaceutical Federation, 2020
Nebola by to aj taká rezerva do budúca? Nepomáhali v zahraničí lekárnici počas pandémie pri očkovaní proti covidu?
Áno, boli súčasťou očkovania. Covid nám ukázal, že nie sme na pandémiu pripravení. Žiadna krajina na také niečo nie je pripravená. Len dôležité je mať k dispozícií ľudí, ktorí vedia reagovať, keď niečo príde náhle. Toto sme my nemali. Patrili sme medzi krajiny, kde okrem obnovy dôvery v očkovanie sme museli robiť veľké očkovacie centrá. Boli krajiny, kde tiež mali centrá, ale zároveň mali k dispozícii lekárne. Pokiaľ boli ľudia po testovaní negatívni, mohli sa dať priamo v lekárni aj zaočkovať.
Samozrejme, ani očkovanie v lekárňach nevyrieši problém s chrípkou na Slovensku, ani nevyrieši problém s nedôverou v očkovanie, ale pomôže, prispeje k tomu, aby sa situácia zlepšila. V zdravotníctve neexistujú zázračné riešenia, v zdravotníctve existuje súbor malých alebo o niečo väčších opatrení, ktoré dokopy vedia zdravotníctvo pohnúť nejakým smerom. Očkovanie v lekárňach je jedno z opatrení, ktoré vie pomôcť, prispieť.
Žiaľ, naša krajina zlyháva, hoci neviem, či zlyhávať je správne slovo, v realizácii. Vieme, že máme zlú zaočkovanosť, že sme v rebríčkoch zaočkovanosti na chvoste, vieme, že máme 4-5 percent zaočkovaných proti chrípke v celej populácii a my vieme, že dobré by bolo, keby sme mali 75 percent. Toto všetko vieme, teoreticky sme pripravení, len zaostávame v realizácii riešení. My podiskutujeme o riešeniach, však aj o očkovaní proti chrípke v lekárňach sme podiskutovali, pripravili sme materiály, vieme povedať dôvody, prečo to má zmysel, len tie riešenia sa nerealizujú.
V apríli sme sa mohli dostať bližšie k očkovaniu v lekárňach, napokon v júni parlament tento výkon schválil. Očkovať v lekárni bude možné od 1.1. 2024. Kedy však reálne bude možné očkovanie v lekárňach?
Vysvetlím, aby sme chápali to oneskorenie. Najprv sa musí urobiť minimálny štandard, schváliť ho, potom nejaká vzdelávacia inštitúcia musí urobiť akreditačný proces, musí to byť schválené a potom sa môže otvoriť vzdelávanie. Veľmi teoreticky prvé vzdelávanie sa môže otvoriť o rok na jeseň, lebo sa nedá stihnúť celý proces. Očkovanie proti chrípke sa realizuje len na jeseň, keďže lekárnik musí vyočkovať 20 očkovaní u lekára, dá sa to realizovať len vtedy, kedy sa očkuje. Ak by teraz všetci rýchlo a sústavne pracovali, tak teoreticky jeseň 2024 by mohli byť prví lekárnici v kurze a prví lekárnici v teréne by mohli byť na jeseň 2025. Celý systém je prísne regulovaný od úrovne schvaľovania procesu, cez vzdelávanie, až po praktickú realizáciu. Dôsledkom je, že to bude dlho trvať, kým sa to dostane do praxe.
A viete, čo je fór? Niektorí absolventi našej fakulty očkujú a niektorí neočkujú. Pokiaľ idú do zahraničia a pracujú v niektorej z očkujúcich krajín, tak očkujú. Pokiaľ zostávajú na Slovensku, tak neočkujú. A sú to absolventi toho istého štúdia tej istej fakulty. Je logické, že musia lekárnici prejsť nejakým kurzom, s tým absolútne súhlasím. Nie som zástancom toho, aby absolvent farmácie po skončení školy mohol automaticky ísť očkovať. Tu sa zhodujem so všetkými ostatnými. Ale pokiaľ si prejde kurzom, nevidím dôvod, prečo by nevedel poskytnúť očkovanie. Je to v prospech ľudí a je to prevencia proti infekčnému ochoreniu.