Asi najčastejšiu pripomienku som zachytila v súvislosti s možnými nežiaducimi účinkami. A teda, čo urobí lekárnik, keď bude mať človek nejakú reakciu po očkovaní. Vždy si spomeniem na príspevok Martina Smatanu, ktorý porovnal nežiaduce účinky vakcín proti covidu a nežiaduce účinky ibalginu. Keď som si napríklad pozrela nežiaduce účinky vakcín proti chrípke, bolo ich minimum, najčastejšie začervenie a bolesť v mieste vpichu. Na druhej strane taký fraxiparine, ktorý si pacienti bežne pichajú sami doma, to je už iný zoznam nežiaducich účinkov...

Rozumiem, ale my sme takto neuvažovali. Ako farmaceut vždy uvažujem nad tým, že lieky majú nežiaduce účinky. Aj pri tejto otázke sme sa k tomu veľmi zodpovedne postavili. Je pravda, že vakcína proti chrípke je veľmi málo reaktogénna, čiže má málo nežiaducich účinkov, prakticky nepozorované, reálne nie sú. Pravdepodobnosť, že sa vyskytne závažný nežiaduci účinok pri vakcíne proti chrípke, ktorá je naozaj veľmi bezpečná, je zanedbateľné. Ale aj tak neuvažujeme týmto smerom.

Uvažujeme smerom, že vždy sa môže niečo stať a preto sme aj praktický tréning postavili tak, že lekárnik bude vedieť presne, čo treba urobiť a urobí presne to, čo urobí lekár alebo zdravotná sestra. V tomto momente nebude rozdiel medzi zdravotníckymi pracovníkmi, lebo lekárnik pri vakcíne proti chrípke bude rovnako oprávnenou osobou očkovať. To znamená, že pri nežiaducom účinku pri vakcíne proti chrípke bude vedieť presne to isté urobiť ako lekár alebo zdravotná sestra. To je tá dôvera klienta, musí mať dôveru, že keď ho bude očkovať lekárnik v lekárni a náhodou sa niečo stane, tak mu lekárnik pomôže. To je koncept pri nežiaducich účinkoch pri očkovaní vakcínou proti chrípke v lekárňach.

Druhá otázka je, že lekárnik je zdravotnícky pracovník. A kto chodí do lekárne najčastejšie? No chorí ľudia, ktorým sa niečo môže stať v tej lekárni. Lekárnik chápe, že musí pomôcť, keď sa náhodou niečo stane v lekárni. Ak ste alergická na včely alebo osy a poštipne vás na ulici, čo urobíte? Rýchlo vojdete do lekárne, či vám nevedia pomôcť. Čiže lekárnici vedia, že sú zdravotnícki pracovníci a majú vedieť poskytnúť základný servis aj pri takýchto situáciách. Niektorí lekárnici si robia kurz prvej pomoci. To je kurz pre zdravotníckych pracovníkov a môže ho absolvovať lekár, sestra, aj lekárnik. Tí, ktorí budú chcieť očkovať, to budú mať ako povinnosť. Nemôže byť diskusia o tom, že v lekárni klienta zaočkuje niekto, kto sa tomu nerozumie.

Tak možno postoj ľudí k lekárnikom je trochu iný. Napríklad na začiatku pandémie to bolo vidieť, kedy lekárne boli stále otvorené. Neviem, či bola nejaká lekáreň zatvorená pre pandémiu.

Kam išiel pozitívne testovaný na covid? Kam smerovali jeho kroky? Do zdravotníckeho zariadenia, kde bol lekárnik. Podľa môjho názoru si ale spoločnosť neuvedomovala, že lekárnik bol prvá osoba, za ktorou prišiel pacient s covidom, lebo lekáreň je najdostupnejšie zdravotnícke zariadenie. Závisí to aj od zdravotného stavu, resp. aký problém sa rieši, ale lekárnik naozaj vie niektoré veci vyriešiť na úrovni lekárne.

Toto je vidieť aj v zahraničí. Je nedostatok lekárskych hodín k dispozícii pre pacientov, čiže niektoré drobné skríningové a preventívne postupy sa dostávajú do lekární. Čo je logické, lebo lekárne sú na to uspôsobené. A to tým, že je tam zdravotnícky pracovník, ktorý vie poskytnúť aj poradenstvo a vie identifikovať, či ide o drobné zhoršenie zdravotného stavu alebo vie odporučiť pacientovi, aby niečo nezanedbal.

Lekárnik je zodpovedný zdravotnícky pracovník. On si uvedomuje, že pacient tam prišiel po pomoc. Prezident Slovenskej lekárnickej komory (pozn. Ondrej Sukeľ) vždy rád zdôrazňuje, že lekárnik je pomáhajúca profesia.

Spomínali ste nastavenie spoločnosti voči očkovaniu. Je súčasťou vzdelávania pre lekárnikov, ktorí budú chcieť očkovať v lekárni,  aj komunikačný tréning zameraný na reakciu, postoj a rozhovor s osobou, ktorá odmieta očkovanie?

Súčasťou prípravy je podpora očkovania a komunikácia antivakcinačných otázok. Myslelo sa aj na toto.

Čo ešte v rámci tohto vzdelávania lekárnik absolvuje?

Epidemiológiu, imunizáciu a jej význam, imunitnú odpoveď, epidemiológiu ochorení, očkovacie látky, chladový reťazec a aplikáciu očkovacej látky, anatómiu, techniky imunizácie, riziká imunizácie, riešenie nežiaducej reakcie, anamnézu pred očkovaním...

Vzdelávanie bude určené aj pre študentov?

Nie, to musí byť hotový lekárnik. Toto musí byť človek, ktorý je zdravotnícky pracovník. A to študent ešte nie je. Ako dekan vidím pohyby v rámci farmaceutického štúdia v Európe a vakcinácia sa stáva povinnou súčasťou kurikula farmácie. U nás to zatiaľ nie je možné, keďže nebolo možné očkovať v lekárni.

Kto bude môcť poskytovať/zabezpečovať certifikačný kurz?

Môže ho poskytovať ktorákoľvek vzdelávacia inštitúcia. To môže byť naša fakulta, ale samozrejme aj Slovenská zdravotnícka univerzita, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, či košická lekárska fakulta. Podmienkou je, že daná vzdelávacia inštitúcia to musí poskladať tak, aby kurz spĺňal minimálne štandardy. Inštitúcia si požiada o akreditáciu akreditačnú komisiu ministerstva zdravotníctva, čiže ministerstvo zdravotníctva má ešte aj toto pod plnou kontrolnou.

To nebude svojvôľa nejakej vzdelávacej inštitúcie. O to sa musí škola-inštitúcia uchádzať, musí ukázať, že všetko vie zabezpečiť. Keď akreditačná komisia pridelí súhlas, môže vzdelávať.

Takže vzdelávanie nemusí byť pod taktovkou farmaceutických fakúlt?

To ide pod taktovkou vzdelávacej inštitúcie, ktorá bude vedieť kurz poskladať a zabezpečiť. Je hypoteticky možné aj to, že naša fakulta to nebude vedieť. Ale určite sa o to pokúsime. Musíte mať lekárov, keďže je podmienka, že v rámci praktického tréningu musí lekárnik vykonať 20 očkovaní. Lekárnik bude musieť chodiť do ambulancie k lekárovi. To je veľmi dôležité, lebo tých 20 vyočkovaných bude robiť pod dohľadom lekára. Keď lekár podpíše, že je schopný očkovať, tak je schopný očkovať. Kto to spochybní?

Lekárnická komora v minulosti robila prieskum, či majú lekárnici záujem o očkovanie v lekárňach. Fakulta si robila nejaký prieskum medzi študentmi?

Celé očkovanie v lekárňach je o záujme lekárnika, lebo to nie je povinné. Lekárnik, ktorý bude chcieť poskytovať takýto servis, tak ten bude musieť povinne absolvovať certifikačnú prípravu. Samozrejme, ten, ktorý nebude chcieť poskytovať takýto servis, tak certifikačnú prípravu nemusí absolvovať. Logiku to dáva u lekárnikov, ktorí pracujú v lekárni, ktorá je na to priestorovo vybavená.

U lekárnikov, ktorí budú mať záujem zo svojho okolia. Viem si predstaviť, že sú regióny, kde lekárnik rieši veľmi veľa zdravotných vecí. Tam vie lekárnik pomôcť aj s očkovaním. Celý problém očkovania proti chrípke je v tom, že to je časovo komplikované, logisticky komplikované, keď máte ísť k lekárovi, potom do lekárne a zase k lekárovi. Lekárnik ušetrí dotyčnému jednu cestu. Očkovanie v lekárňach vie pomôcť v regiónoch, kde dostupnosť zdravotnej starostlivosti je komplikovanejšia oproti veľkým mestám. Toto pomáha zlepšiť dostupnosť očkovania.

Čo sa týka záujmu zo strany študentov, myslím si, že medzi študentmi je to hotová vec. Že to vnímajú ako vec, do ktorej pôjdu, lebo mladí ľudia chcú všetko zažiť, prežiť. Viem si predstaviť u lekárnika, ktorý je blízko dôchodkového veku, že pre neho to už nebude téma, aby išiel do náročného 6-mesačného vzdelávania. Ten záujem bude nižší, to je úplne v poriadku. S tým sme aj počítali. Dáva to logiku, čím viac je lekárnik na začiatku svojej profesionálnej kariéry, tak tým bude mať väčší záujem.

Šéf komory Ondrej Sukeľ, aj viceprezidentka komory Miroslava Snopková pravidelne spomínajú príklady, kedy v krajinách, v ktorých zaviedli očkovanie v lekárňach, že im stúpla zaočkovanosť. Očakávate, že aj u nás môže očkovanie v lekárňach zmeniť celkovú atmosféru voči očkovaniu?

Som presvedčený, že áno. To je práve o tej dôvere. Pokiaľ sa zvýši zaočkovanosť u ľudí, ktorí nemajú problém s konceptom očkovania, tak logicky to bude atraktovať (pozn. prilákať, upútať) potom ich okolie, ktoré možno tiež nemá problém, ale je lenivé alebo nemá čas. A potom to bude atraktovať ďalšie skupiny, ktoré menej dôverujú očkovaniu. Takto sa to postupne bude obaľovať ďalšími populáciami, až sa to dostane do populácie, ktorá dovtedy mala nedôveru. Je fascinujúce, že v roku 2023 diskutujeme o tom, či očkovanie má alebo nemá zmysel.

Zdroj: Fórum pre dostupnejšie očkovanie, Krajčovič, P., 2021, Lekárnické listy (5):16-20

V zahraničných lekárňach sa očkuje aj proti iným ochoreniam. Viedli ste diskusiu aj o tom, čo by bolo ďalším očkovaním po očkovaní proti chrípke?

Neviem, či by sme mali predbiehať v situácii, v ktorej sa nachádzame. My sme v bode diskusie, kde diskutujeme naozaj o úplnej absurdnosti, či očkovanie proti chrípke má byť súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti v lekárňach. Sme v bode, kedy opäť musíme budovať dôveru v očkovanie. Ale dobre, dostali sme sa do tohto stavu, tak budujme dôveru v očkovanie tým spôsobom, že zvýšime dostupnosť očkovania a dáme očkovanie do lekární.

Tým spoločnosť zistí, že očkovanie proti chrípke nepredstavuje žiadny problém a má iba výhody. Znížime množstvo ľudí, ktorí sú chorí. Keď sa ľudia zaočkujú, budú chrániť svoje okolie, znížia pravdepodobnosť, že jednak dostanú chrípku a jednak, že ju budú šíriť vo svojom okolí. A šíria ju vo svojom okolí bez ohľadu na to, či okolie sú zdraví alebo chorí ľudia. Chránia tak pacientov. Budeme zvyšovať dôveru v očkovanie, tým zvýšime aj zaočkovanosť populácie a dôvera v očkovanie bude zvyšovať dôveru aj v iný typ očkovania nielen proti chrípke.

Lebo my máme problém aj inde. Dávnejšie vyšla tlačová správa Úradu verejného zdravotníctva, že sme sa pri osýpkach dostali na nie úplne dobrú úroveň. Čiže toto bude zvyšovať dôveru v očkovanie vo všeobecnosti. Keď človek, ktorý si nie je istý, zistí, že v lekárni sa môže dať zaočkovať, tak nebude nad tým dlho rozmýšľať a povie si, že je to niečo, čo nepredstavuje problém. Ak sa môže dať zaočkovať v lekárni, tak očkovanie predsa nie je problém. Ukazuje sa to v krajinách, ktoré očkujú. A s týmto počítame aj my. Na Slovensku nevymýšľame niečo, čo by v iných krajinách už dávno nebolo vymyslené. Povedzme si pravdu, nepatríme medzi lídrov na svete, my patríme skôr medzí tých, ktorí zaostávajú.

Spomínate ochorenia, proti ktorým sa v lekárňach dá očkovať, no sú krajiny, ktoré očkujú proti rôznym iným ochoreniam. Na Slovensku sa bavíme len o očkovaní proti chrípke a ešte aj s tým máme problém. V európskych lekárňach sa viete dať zaočkovať proti tetanu, proti hepatitíde, proti osýpkam, proti pneumokokovým ochoreniam, poliomyelitíde, HPV (ľudský papilomavírus), vo svete sa môžete dať očkovať proti mnohým ďalším. To ale neznamená, že to tak chceme mať aj na Slovensku. Nie je pointa, aby sme presadzovali očkovanie proti rôznym ochoreniam do lekární, naša úloha je presadiť vôbec proti chrípke.

Zdroj: Fórum pre dostupnejšie očkovanie; An overview of pharmacy’s impact on immunisation coverage: A global survey. The Hague: International Pharmaceutical Federation, 2020

Nebola by to aj taká rezerva do budúca? Nepomáhali v zahraničí lekárnici počas pandémie pri očkovaní proti covidu?

Áno, boli súčasťou očkovania. Covid nám ukázal, že nie sme na pandémiu pripravení. Žiadna krajina na také niečo nie je pripravená. Len dôležité je mať k dispozícií ľudí, ktorí vedia reagovať, keď niečo príde náhle. Toto sme my nemali. Patrili sme medzi krajiny, kde okrem obnovy dôvery v očkovanie sme museli robiť veľké očkovacie centrá. Boli krajiny, kde tiež mali centrá, ale zároveň mali k dispozícii lekárne. Pokiaľ boli ľudia po testovaní negatívni, mohli sa dať priamo v lekárni aj zaočkovať.

Samozrejme, ani očkovanie v lekárňach nevyrieši problém s chrípkou na Slovensku, ani nevyrieši problém s nedôverou v očkovanie, ale pomôže, prispeje k tomu, aby sa situácia zlepšila. V zdravotníctve neexistujú zázračné riešenia, v zdravotníctve existuje súbor malých alebo o niečo väčších opatrení, ktoré dokopy vedia zdravotníctvo pohnúť nejakým smerom. Očkovanie v lekárňach je jedno z opatrení, ktoré vie pomôcť, prispieť.

Žiaľ, naša krajina zlyháva, hoci neviem, či zlyhávať je správne slovo, v realizácii. Vieme, že máme zlú zaočkovanosť, že sme v rebríčkoch zaočkovanosti na chvoste, vieme, že máme 4-5 percent zaočkovaných proti chrípke v celej populácii a my vieme, že dobré by bolo, keby sme mali 75 percent. Toto všetko vieme, teoreticky sme pripravení, len zaostávame v realizácii riešení. My podiskutujeme o riešeniach, však aj o očkovaní proti chrípke v lekárňach sme podiskutovali, pripravili sme materiály, vieme povedať dôvody, prečo to má zmysel, len tie riešenia sa nerealizujú.

V apríli sme sa mohli dostať bližšie k očkovaniu v lekárňach, napokon v júni parlament tento výkon schválil. Očkovať v lekárni bude možné od 1.1. 2024. Kedy však reálne bude možné očkovanie v lekárňach?

Vysvetlím, aby sme chápali to oneskorenie. Najprv sa musí urobiť minimálny štandard, schváliť ho, potom nejaká vzdelávacia inštitúcia musí urobiť akreditačný proces, musí to byť schválené a potom sa môže otvoriť vzdelávanie. Veľmi teoreticky prvé vzdelávanie sa môže otvoriť o rok na jeseň, lebo sa nedá stihnúť celý proces. Očkovanie proti chrípke sa realizuje len na jeseň, keďže lekárnik musí vyočkovať 20 očkovaní u lekára, dá sa to realizovať len vtedy, kedy sa očkuje. Ak by teraz všetci rýchlo a sústavne pracovali, tak teoreticky jeseň 2024 by mohli byť prví lekárnici v kurze a prví lekárnici v teréne by mohli byť na jeseň 2025. Celý systém je prísne regulovaný od úrovne schvaľovania procesu, cez vzdelávanie, až po praktickú realizáciu. Dôsledkom je, že to bude dlho trvať, kým sa to dostane do praxe.

A viete, čo je fór? Niektorí absolventi našej fakulty očkujú a niektorí neočkujú. Pokiaľ idú do zahraničia a pracujú v niektorej z očkujúcich krajín, tak očkujú. Pokiaľ zostávajú na Slovensku, tak neočkujú. A sú to absolventi toho istého štúdia tej istej fakulty. Je logické, že musia lekárnici prejsť nejakým kurzom, s tým absolútne súhlasím. Nie som zástancom toho, aby absolvent farmácie po skončení školy mohol automaticky ísť očkovať. Tu sa zhodujem so všetkými ostatnými. Ale pokiaľ si prejde kurzom, nevidím dôvod, prečo by nevedel poskytnúť očkovanie. Je to v prospech ľudí a je to prevencia proti infekčnému ochoreniu.