Anketa politických strán k témam platový automat a podfinancovanie sektora
Už pred niekoľkými mesiacmi dostali všetky zdravotné poisťovne vopred vyplatenú platbu za poistencov štátu za mesiac december. Peniaze, ktoré mali byť určené na december sú priebežne míňané alebo rovno minuté na nákup zdravotnej starostlivosti. V sektore chýbajú stovky miliónov eur.
A nezdá sa, že by sa vláda Ľudovíta Ódora odhodlala k dofinancovaniu sektora. Problém zostane pravdepodobne v rukách budúcej vlády. Jednotlivé oslovené politické strany sa zhodli na tom, že zdravotníctvo je nutné dofinancovať.
Všetky tri zdravotné poisťovne sa rovnako zhodujú na tom, že zdravotníctvo potrebuje finančnú injekciu. Podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa je k 30.06. 2023 v strate vo výške 109,8 milióna eur, pričom hodnota základného imania klesla na -68,7 milióna eur. Dôvera bola k 30.06. 2023 v strate 30,1 milióna eur a ZP Union v strate 6,5 milióna eur.
{{suvisiace}}
Včera Ministerstvo financií SR zverejnilo správu, v ktorej hodnotí rozpočet verejnej správy za rok 2023. Z odhadov vyplýva, že verejné financie skončia so schodkom, ktorý je o približne 400 miliónov eur vyšší oproti rozpočtu schváleného koncom minulého roka. Ako informovalo ministerstvo financií, dôvodom je najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci v NR SR bez riadneho legislatívneho procesu, pričom rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal.
„Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno očakávať. Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v NR SR a Vládou SR vo výške 720 mil. eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 mil. eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení,“ uvádza rezort financií.
Kompletnú správu o očakávanej skutočnosti nájdete tu.
Všeobecná zdravotná poisťovňa má najvyššiu stratu, záporné základné imanie a najmenšiu hotovostnú zásobu. To, či pod vplyvom týchto finančných problémov hrozí, že sa politici rozhodnú dofinancovať opätovne VšZP formou základného imania zatiaľ nie je podľa deklarovaných výrokov politikov pravdepodobné.
Anketa
Oslovili sme preto relevantné politické strany a zaujímali sme sa o dofinancovanie sektora, štátnej poisťovne, ako aj o možnosť zrušiť platový automat.
Pýtali sme sa:
- Podľa odhadov chýba v zdravotníctve medzi 270-300 miliónov eur. Zatiaľ sa nezdá, že by vláda Ľudovíta Ódora sektor dofinancovala pred tým, než vznikne nová vláda po parlamentných voľbách. Ak budete súčasťou vlády, plánujete sektor dofinancovať? Ak áno, akým spôsobom?
- Podporili by ste dofinancovanie sektora cez navýšenie základného imania VšZP? Alebo by ste preferovali iný spôsob dofinancovanie (platba za poistencov štátu)?
- V roku 2024 bude podľa súčasnej legislatívy existovať opätovná potreba dofinancovanie sektora, keďže platí platový automat pre lekárov im automaticky zvýši platy o 7,7%. Platy porastú značne napriek tomu, že si lekári v ústavnej zdravotnej starostlivosti vytrucovali skokové navýšenie platov. V prípade ak uspejete vo voľbách, ako by ste situáciu s ďalším navýšením platov riešili? Platba za poistencov štátu je stanovená pre rok 2024 na 4,5%. Ak sa však uplatní platový automat, tak v rozpočte bude opäť chýbať cca 200 miliónov eur (a to len za predpokladu, že ešte tento rok dôjde k dofinancovaniu sektora).
- Podporili by ste riešenie vypnutia platového automatu pre roky 2024 a 2025?
Andrea Letanovská, Demokrati
Foto: Facebook Andrey Letanovskej
1. Áno, sektor zdravotníctva je dlhodobo podfinancovaný a bude nevyhnutné ho dofinancovať. Aby sme však nerobili stále tú istú chybu s očakávaním zázračne iného výsledku, ešte pred dofinancovaním budú nutné systémové opatrenia. Opatrenia sa musia týkať na jednej strane hospodárenia nemocníc, ktoré sa opakovane zadlžujú - sú to už chronicky štátne nemocnice. Napriek už dnes aplikovaným úsporným opatreniam, vidím ešte stále priestor na zvýšenie efektívnosti nákladov. Od personálnych, cez liekovú politiku a dlhodobé investície, až po optimalizáciu a zlučovanie neefektívnych oddelení. Na druhej strane je nutné zreálniť plánovanie a prípravu rozpočtu. Rozpočet musí mať reálnu šancu pokryť skutočné a opodstatnené náklady, vrátane nutných investícií v zdravotníctve. Plánovanie nereálnych úspor nesmie byť už vopred akceptovaným mankom na ďalší rok.
2. Dofinancovanie sektora cez navýšenie základného imania VšZP nie je optimálny spôsob a navyše je pre poistencov ostatných poisťovní diskriminačný. Preto budeme preferovať stabilnú platbu za poistencov štátu (navýšenú na 4,5 % a perspektívne na 5%). Samostatnou kapitolou by mali byť investície a financovanie projektov, ktoré sú v uplatňovaní zdravotnej politiky štátu zásadné, hoci krátkodobo nie sú ziskové.
{{odporucane}}
3. Platový automat nie je ani zásadným riešením personálnej krízy v zdravotníctve a nie je ani zásadným problémom opakovaného zadlžovania nemocníc. Dlhodobo som zástancom opatrení, ktoré zabezpečia adekvátne financovanie vrátane platby za poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby prevádzkovatelia a manažmenty zdravotníckych zariadení mohli adekvátne a diferencovane odmeňovať zdravotníkov. Podľa výkonu, kvality a spokojnosti pacientov. Som presvedčená, že diferencované odmeňovanie podľa výkonu je motivačné a má pozitívny dopad na spokojnosť pacientov aj zdravotníkov.
Na druhej strane z dlhodobého hľadiska je pre zlepšovanie personálnej situácie v zdravotníctve istá garancia príjmu dôležitá. Jedná sa najmä o nižšie ohodnotené profesie (sestry, sanitári, iné menej atraktívne povolania v zdravotníctve) a tá garancia je reprezentovaná práve platovým automatom. Vzhľadom na dlhodobé nevyhnutne rastúce zvyšovanie potreby a spotreby zdravotnej starostlivosti musíme podnikať mnohé kroky, ktoré zdravotnícke povolania zatraktívnia, platový automat patrí dlhodobo k overeným nástrojom.
4. Vzhľadom na vážnu personálnu krízu, ktorou si prechádza zdravotníctvo (a nielen slovenské) po pandémii, by takýto krok viedol k ďalšej destabilizácii a možným veľkým výpadkom v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. V nasledujúcich rokoch nás čakajú veľké výzvy, ktoré bez spolupatričnosti a zaangažovanosti zdravotníkov samotných v žiadnom prípade nezvládneme. Čiže vypnutie platového automatu nepovažujem za rozumný krok.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Jana Bittó Cigániková, Sloboda a Solidarita
Foto: Facebook Jany Bittó Cigánikovej
1. Sektor dofinancujeme cez flexibilné percento za poistenca štátu naviazané na konkrétne kritéria. Ak sa sektor zaviaže k ich splneniu, môže si tak navýšiť príjmy o 0,5-1% z priemernej mzdy spred 2 rokov. Zároveň upevníme viaczdrojové financovanie - vytvoríme nárok pacienta, v ktorom bude starostlivosť napr. nad 300 eur ročne, pričom ochránime odkázané skupiny. Zároveň tak vznikne priestor pre pripoistenie. Urobíme poriadok v poplatkoch a umožníme tie opodstatnené.
Popritom všetkom navrhujeme 96 konkrétnych opatrení pre ekonomicky rast Slovenska. Keď bude vyšší ekonomicky rast, bude aj podiel verejných financií pre zdravotníctvo vyšší.
2. V žiadnom prípade nebudeme selektívne dotovať nehospodárnosť ktorejkoľvek poisťovne, ani tej štátnej. Naopak, rozdelíme kmeň VšZP, čím vznikne viac vzájomne si konkurujúcich subjektov. Stransparentníme benchmark všetkých poisťovní a budeme zverejňovať výsledky v podobe rebríčkov. Už to samé o sebe zvýši tlak na hospodárnosť a ušetrí zdroje. Ak bude poisťovňa v strate, bude to môcť riešiť len úvermi alebo predajom akcií.
Takto sa zvýši aj tlak na politickú zodpovednosť za výsledky hospodárenia VšZP, ktorá musí prestať slúžiť politickým nominantom ako nástroj osobného obohatenia alebo ako krytie nedofinancovaných politických sľubov.
3. Sumu navýšenia určenú na mzdy síce ponecháme, ale podmienime jej vyplatenie iba tým zdravotníkom, ktorí splnia konkrétne KPIs (pozn. ukazovatele kvality a efektivity) - napr. odpracovaný počet hodín, počet výkonov, neexistencia dvojitých a viac pracovných úväzkov, ochota nechať sa hodnotiť, poskytnúť svoje časové kapacity tak, aby bolo možné objednávať pacientov na konkrétny termín, využívanie e-Labu, e-Receptu a podobne.
Plnenie takýchto kritérií okamžite pocíti pacient a odmena pre zdravotníkov (nie len pre lekárov) je v takom prípade úplne opodstatnená. Zároveň takéto správanie ušetrí nemalé finančné zdroje z verejného zdravotného poistenia.
4. Podporili by sme jeho prepnutie naviazané na KPIs.
Zuzana Dolinková, HLAS
Foto: archív Zuzany Dolinkovej
1. To, že rozpočet pre zdravotníctvo bol absolútne nedostatočný a zle pripravený, avizoval HLAS od prvého dňa jeho predstavenia. Úradnícka vláda už pred mesiacom sama deklarovala potrebu dofinancovať minimálne štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu o 163 mil. EUR v prípade, ak sa jej podarí plniť navrhované ozdravné opatrenia a ušetriť na nich ďalších 50 mil. EUR. Zdravotnícki analytici hovoria o potrebe dofinancovania zdravotníctva v roku 2023 na úrovni 300 miliónov EUR.
Či sa to teda niekomu páči alebo nie, aj pri akýchkoľvek konsolidačných opatreniach bude potrebné sektor zdravotníctva ešte v roku 2023 dofinancovať. Koniec koncov, tohtoročná decembrová platba za poistencov štátu už bola zdravotným poisťovniam vyplatená, takže je zrejmé, že koniec roka bez ďalšej finančnej injekcie zdravotníctvo neprežije, čo by v prvom rade nepocítil nikto iný ako pacienti.
2. Opakované dofinancovávanie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne je nesystémovým krokom. Treba však povedať, že je to aj dôsledok toho, že napriek jasným signálom rezortu, že zdravotnícky rozpočet je nedostatočný, bol prijatý a schválený tak, že s dofinancovaním sa žiaľ muselo automaticky počítať. A to nehovorím len roku 2023. O nesprávnom a nepredvídateľnom financovaní zdravotníctva svedčí aj fakt, že nielen VšZP, ale aj ostatné dve zdravotné poisťovne sú v strate.
Pre to, aby sa štátna zdravotná poisťovňa dostala do správnej ekonomickej kondície a hospodárila efektívne, je nutné, aby na jej čele stálo vedenie, ktoré bude prísne dodržiavať ozdravné opatrenia a aby sa do legislatívy vrátila povinnosť nariadiť ozdravný plán ktorejkoľvek zdravotnej poisťovni, pokiaľ nespĺňa zákonom dané podmienky. Musí byť v záujme štátu ako jediného akcionára VšZP menovať do jej čela schopný, odborne pripravený a skúsený krízový manažment. Ten musí byť zárukou takého nakladania s verejnými zdrojmi zo zdravotného poistenia, ktoré bude pre poistencov VšZP prínosom. Aj poistenci štátnej zdravotnej poisťovne musia cítiť benefity im poskytovaných služieb zdravotnej starostlivosti. Zároveň je potrebné nastaviť také hospodárenie VšZP, aby pre štát nebola každoročne príťažou, ale naopak garanciou dostupnosti a kvality pre pacientov/poistencov.
3. -
4. Platový automat pre lekárov je v toho času, kedy máme na Slovensku značný nedostatok lekárov, nepochybne jedným z nástrojov, prečo ešte najmä tí starší lekári, ktorí sú už možno aj v dôchodkovom veku, zostávajú stále v našich nemocniciach pracovať. Legitímna je však otázka a otvorenie odbornej diskusie ohľadom nastavenia motivačných prvkov pri platovom automate, ako je napríklad plnenie dohodnutých kritérií na diferencované odmeňovanie, aby bolo odmeňovanie spravodlivé a zásluhové za dosahovanie výsledkov.
Vladimír Baláž, SMER-SD
Foto: Facebook Vladimíra Baláža
1. Vzhľadom na dlhodobé podfinancovanie systému si plne uvedomujem potrebu dofinancovania. „Bez peňazí to nepôjde“. Je však potrebné pozrieť sa na situáciu pragmaticky. Otázka dofinancovania bude reálne určite predmetom koaličného rozhodnutia. Teda jeho rozsah a možnosti budú predmetom tak koaličných dohôd, ako aj tvrdých rokovaní o rozpočte.
2. Navýšenie základného imania VšZP nie je systémový krok, naopak systém deformuje. Cesta dofinancovania formou navýšenia platby na poistenca štátu s previazaním na novelizáciu úhradovej vyhlášky je pre mňa transparentnejším riešením.
3. Deklarovať teraz jasné riešenie tejto otázky vnímam ako predvolebný populizmus. Zároveň je však úplne jasné, že navýšenie platby za poistenca štátu na 4,5% je na očakávaný rast nákladov nepostačujúce.
4. Podporili by ste riešenie vypnutia platového automatu pre roky 2024 a 2025?
Peter Stachura, KDH
Foto: Linkedin Petra Stachuru
1. Dofinancovanie sektora je nevyhnutnosť. Musíme hľadať spôsoby, ktoré budú spravodlivé pre všetkých. Priestor na získanie dodatočných financií vidíme v upravení štruktúry výdavkov štátu. Sme za to, aby prípadný zisk zdravotných poisťovní z povinného zdravotného poistenia bol zdrojom kapitálovej rezervy poisťovne a jeho použitie bolo výlučne zdrojom na krytie zdravotnej starostlivosti v prípade nepredvídateľného vývoja. Musíme zvýšiť čerpanie eurofondov.
Zároveň sa nevyhneme racionalizačným opatreniam a opatreniam na spravodlivejšie prerozdelenie finančných prostriedkov v rezorte. V systéme definujeme služby, ktoré môžu byť súčasťou pripoistenia. Z verejného zdravotného poistenia budú hradené služby, ktoré sú hospodársky únosné, nevyhnutné a zmysluplné.
2. Dofinancovanie VšZP cez zvýšenie základného imania nevnímam ako šťastný krok, pretože z verejných zdrojov podporuje iba vybranú časť poistencov. Aktuálna legislatívna úprava o obmedzení zisku zdravotných poisťovní dáva možnosť dofinancovať zdravotný sektor prostredníctvom poistencov štátu.
3. Zákonné naviazanie platov na priemernú mzdu v hospodárstve nie je udržateľným riešením. Situáciu v súčasnosti dramatizuje vysoká inflácia, ktorá výraznejšie zvyšuje nominálne mzdy, ale aj nárast cien, ktorý zase tlačí reálne mzdy nadol. Vývoj v krízových obdobiach je jedným z dôvodov prečo takéto zákonné naviazanie nie je dobrým riešením a v budúcom období by bolo potrebné sa zamyslieť nad tým, či takýto model je pre Slovensko spravodlivý voči ostatným odvetviam, či je finančne udržateľný a ako sa s tým vyrovnať.
Platy zamestnancov v zdravotníctve by mali byť dohodou medzi odborovými združeniami a zástupcami zamestnávateľov. Rovnako by ďalšie zvyšovanie platov už malo byť naviazané na výkon alebo špeciálne kompetencie.
4. Musíme nájsť riešenia ako udržať zdravotníkov na Slovensku, valorizovať im plat tak, aby reálne neklesal, ale zároveň rešpektovať udržateľnosť financovania zdravotníctva.
Oskar Dvořák, Progresívne Slovensko
Foto: Facebook Oskara Dvořáka
Vzhľadom na to, že rozpočet vytvorený minulou vládou, bol značne nepresný na príjmovej, ale aj výdavkovej strane, tak dofinancovanie sektora sa javí ako nevyhnutné. Keďže ide o systémový problém - na čo poukazuje aj fakt, že v strate sú všetky zdravotné poisťovne - bude podľa všetkého nutné plošné dofinancovanie cez platbu za poistenca štátu.
Zvyšovanie platov zdravotníckeho personálu bolo prijaté ako podmienka nemocničných odborov na zabránenie odchodu personálu. Z toho dôvodu si nemyslíme, že by bolo vhodné už prisľúbené a zákonom prijaté prostriedky znižovať, pretože by takýto krok mohol na zdravotnícky personál pôsobiť výrazne demotivačne. Zároveň si ale myslíme, že do platového automatu treba zaviesť prvky motivačného platového ohodnotenia. Platový automat síce garantuje určitú stabilitu, ale neodmeňuje podľa výkonu viac tých najaktívnejších a najkvalitnejších lekárov a lekárky a ostatný personál. Prostriedky smerujúce na mzdy personálu budeme preto podmieňovať lepším výkonom a kvalitou pre pacientov a pacientky
1. Ak vznikne nápad dofinancovať sektor cez selektívne navýšenie základného imanie pre VšZP, ako na to budete reagovať? Odmietate to, podporíte tento krok?
V súlade s predošlou odpoveďou si myslíme, že vzhľadom na skôr spomenuté systémové problémy s rozpočtom je potrebné plošné dofinancovanie cez platbu za poistenca štátu.
2. Pre rok 2024- pri súčasnom nastavení modelu financovania (4,5% platba za poistencov štátu), budeme čeliť podfinancovaniu sektora na úrovni 200 miliónov eur? Ako chcete tento nedostatok riešiť? Zvýšenie daní odvodov? Navýšenie platby za poistencov štátu z plánovaných 4,5% alebo zavedením poplatkov alebo máte iné riešenie?
Zdravotníctvo je naša priorita, potrebujeme ho dofinancovať vyššou platbou za poistencov štátu aj výrazne zlepšiť jeho výsledky presadzovaním princípov hodnoty za peniaze. Rozpočet nastavíme realisticky. Potrebujeme sa vyhnúť neistote, ktorú všetkým aktérom vytvára zle nastavený rozpočet.
