Zdroje verejného zdravotného poistenia nie sú bezodné – každé euro investované do drahej liečby znamená euro, ktoré chýba inde. Ak míňame viac na lieky bez dôsledného posúdenia ich účinnosti, ohrozujeme dostupnosť ambulantnej starostlivosti, prevenciu či kvalitnú nemocničnú liečbu.

V najnovšom podcaste diskutujeme a vysvetľujeme, ako sa lieky dostávajú na slovenský a európsky trh – čo všetko predchádza ich registrácii, hradení a používaní v praxi.

V podcaste cez konkrétny príklad jedného (neskôr stiahnutého) lieku otvárame tému podmienečných registrácií a toho, ako môžu štáty v snahe zachraňovať životy neúmyselne zaplatiť stovky miliónov eur za liečbu, ktorá v praxi nefunguje. Diskusia sa zároveň dotýka balansu medzi nádejou pacientov, povinnosťami štátu a obchodnými záujmami farmaceutických spoločností.

Zásadná otázka znie: kto nesie zodpovednosť – a kto zaplatí účet?

{{suvisiace}}

Cesnaková a Obšitník navrhujú systémové riešenia a zároveň upozorňujú na dôsledky netransparentnosti pri cenách liekov a poukazujú na pozitívne príklady efektívneho riadenia zo zahraničia.

V podcaste zaznie kritika súčasného nastavenia MEA zmlúv, ktorých podmienky ostávajú verejnosti skryté. Odborníci upozorňujú, že „nikto na konci dňa nevie povedať, ani koľko pacientov bude liečených, ani aké sú prínosy lieku“. Netransparentnosť znižuje kontrolu aj dôveru v efektívne využitie verejných financií.

Slovensko patrí medzi najštedrejšie krajiny v EÚ, pokiaľ ide o ochotu zaplatiť za nový liek – a to napriek tomu, že náš HDP zaostáva za západnými štátmi. Odborníci v podcaste upozorňujú, že „sme ochotní zaplatiť viac ako Angličania za rovnaký zdravotný prínos“, čo vedie k preťaženiu systému a nevýhodnému hospodáreniu s verejnými zdrojmi. Táto nepomerne nastavená prahová hodnota ohrozuje dlhodobú udržateľnosť financovania celej zdravotnej starostlivosti.

{{odporucane}}

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

• Proces registrácie liekov v EÚ a na Slovensku a rozdiel medzi národnou a európskou registráciou
• Klinické štúdie – ich fázy, význam a dôvody, prečo niektoré lieky nedosiahnu tretiu fázu
• Podmienečné registrácie a ich riziká pre pacientov a zdravotné rozpočty
• Príklad neúčinného lieku financovaného desať rokov z verejného poistenia
• Tlak na udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku
• Revízia úhrad a úloha Národného inštitútu pre hodnotenie zdravotníckych technológií
• Rozporuplné nastavenie cien a úhrad liekov – kto by mal vyjednávať o cene
• MEA (Managed Entry Agreements) zmluvy a ich netransparentnosť
• Mýty okolo „inovatívnych liekov“ a ich reálny prínos
• Výnimky v zákonoch, ktoré môžu paradoxne škodiť dostupnosti základných liekov

Michaela Cesnaková je odborná konzultantka pre oblasť liekovej politiky. Dlhodobo sa venuje analýze a optimalizácii systému úhrad liekov, ako aj hodnoteniu ich nákladovej efektívnosti. V diskusiách o verejnom zdravotnom poistení vystupuje ako hlas za transparentnosť, udržateľnosť a odborné rozhodovanie.Branislav Obšitník je urológ špecializujúci sa na onkourológiu, pôsobiaci v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave. Vo svojej praxi sa zameriava najmä na diagnostiku a liečbu karcinómu prostaty, pričom využíva najmodernejšie diagnostické metódy vrátane transperineálnych fúznych biopsií. Okrem klinickej praxe sa venuje aj zdravotníckej ekonomike a systémovým otázkam efektívneho financovania zdravotnej starostlivosti.