Jedným z najrýchlejších a najjednoduchších spôsobov priblíženia zdravotných služieb bližšie k zákazníkovi je rozšírenie možnosti predaja niektorých liekov bez lekárskeho receptu (OTC) na maloobchod.
Článok vychádza z publikácie INESS: Bližšie k zákazníkom - lekárne a maloobchod.
Česká republika je ideálnym na porovnávanie nielen kvôli spoločnej histórií, ale aj kvôli mnohým existujúcim dnešným prepojeniam. Je pomerne časté, že úspešný obchodný model po uvedení v Česku pomerne rýchlo expanduje aj na Slovensko (napríklad Pilulka), alebo aj naopak (Dr. Max).
V Českej republike bol postupnými krokmi liberalizovaný predaj vybraných OTC liekov. Už od roku 1998 bola vytvorená kategória „vyhrazených léčivých přípravků (VLP)“. Táto kategória obsahuje obmedzený zoznam liečivých prípravkov a stanovuje podmienky ich predaja, najmä odborný kurz predajcov. Do kategórie VLP sú zaradené liečivá s dlhodobou skúsenosťou s používaním v Českej republike, s jasným bezpečnostným profilom a dostatočnými informáciami a regulovaným obsahom účinnej látky.
Predaj VLP je potrebné ohlásiť na Státní ústav pro kontrolu léčiv (SÚKL) a každá fyzická osoba predávajúca vyhradené lieky (s výnimkou farmaceutov) musí získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti predajcu vyhradených liekov1.
Kritériá pre klasifikáciu liečivých prípravkov Podrobnejšie kritériá na určenie kategórií liečivých prípravkov (LP) na výdaj bez lekárskeho predpisu, LP na výdaj bez lekárskeho predpisu s obmedzením a zaradenie do skupiny VLP sú uvedené v usmernení SÚKL REG-41 verzia 2, ktoré okrem platnej legislatívy obsahuje aj usmernenie Európskej komisie „A Guidline on Changing the Classification for the Supply of a Medicinal Product for Human Use.“ Pri posudzovaní klasifikácie LP sa posudzuje: - Nebezpečenstvo používania LP mimo dohľadu lekára.
- Možnosť priameho ohrozenia zdravia v dôsledku nežiaducich účinkov, toxicity a potenciálu liekových interakcií.
- Možnosť nepriamych zdravotných rizík v zmysle symptomatickej liečby LP, ktorá môže predĺžiť časový interval, kým pacient vyhľadá lekársku pomoc, alebo sťaží diagnostiku ochorenia.
- Schopnosť pacienta samodiagnostikovať a jeho schopnosť vyhodnotiť trvanie symptómov, interakcií a kontraindikácií LP.
- Príbalová informácia musí byť pre pacienta ľahko čitateľná a zrozumiteľná a mala by prispievať k bezpečnej a účinnej racionálnej liečbe.
- Posudzuje sa aj skúsenosť so zneužívaním LP.
|
Na začiatku po uvedení zákona však neprišiel žiaden veľký rozvoj predaja VLP. V roku 2012 české médiá písali2: „Problémom je, že mnohé predchádzajúce pokusy o predaj liekov mimo lekární zlyhali. Podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv má licenciu len 150 predajcov a ich počet sa z roka na rok znižuje. Počet liekov, ktoré sa môžu predávať mimo lekární, je v skutočnosti taký malý, že v konečnom dôsledku zaberajú zanedbateľnú časť celkového predaja, takže sa nikomu neoplatí investovať do nákladného školenia personálu.“
Postupne však na trh VLP začali prichádzať noví hráči. V roku 2012 začala lieky predávať sieť potravín COOP, pričom otvorene hovorila o tom, že bude pracovať s 15% a nie 30% maržou na OTC liekoch, ako bolo vtedajším štandardom lekární. Postupne sa pridali aj siete čerpacích staníc Benzina, OMV a Agip/MOL a o pár rokov neskôr (2015-2016) aj drogérie Teta, DM, či sieť hypermarketov Globus a ďalší. V niektorých prípadoch sa jednalo o paralelný rozvoj, napríklad sieť Teta už od vstupu na český trh v roku 2012 prevádzkovala aj štandardné kamenné lekárne pod značkou Teta lekárne3 a v roku 2019 kúpila online lekáreň Apotek.cz.
Len za rok 2016 pribudlo 409 nových predajných miest VLP. Ich nárast rýchlo pokračoval a v roku 2022 bolo na SÚKL registrovaných už 3 494 predajcov VLP na humánne použitie. K rýchlemu rozvoju prispel aj vznik spoločnosti MediPoint v roku 2015. Tá poskytuje službu vytvorenia predajného miesta VLP na kľúč – od vyškolenia personálu podľa zákona, prípravy skladovacích a predajných priestorov pre VLP až po samotnú logistiku VLP. MediPoint má v ČR zazmluvnených niekoľko stoviek predajných miest a niekoľko desiatok obchodných partnerov, medzi ktorými je nielen maloobchod, ale aj niektoré kúpele, rehabilitačné centrá, ambulancie lekárov, aquapark, Česká pošta a dokonca niektoré obce.
Posledná veľká legislatívna zmena sa v Česku odohrala v roku 2024, kedy sa novelizáciou zákona k ôsmim skupinám VLP pridalo ďalších 8 skupín. Ich zoznam schvaľuje Śtátní ústav pro kontrolu léčiv a aktuálne obsahujú 86 produktov zo 16 liekových skupín. Jedná sa o lieky proti bolesti a zápalom (ibuprofen, diklofenak), antihistaminiká (Zyrtec, Zodac, Fenistil...), dezinfekčné prostriedky, lieky proti nevoľnosti (Kynedril), lieky na trávenie a nikotín na odvykanie. Nemôže sa však predávať najvýznamnejšia OTC položka – lieky proti kašľu.
Svoju podporu k voľnejšiemu predaju OTC liekov naopak vyjadrili niektorí poprední českí lekári4, napríklad Martin Jan Stránský, riaditeľ Polikliniky na Národní a zároveň primár neurológie v Yaleské nemocnici, či Petr Smejkal, primár infekčného oddelenia UVN v Praze. Ich argumenty podporuje aj starší (2014) prieskum, podľa ktorého českí lekárnici ako aktívni poradcovia príliš nefungovali5.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.