Otázka zdokladovania a monitorovania práceneschopnosti pre účely dávok nemá nič spoločné s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je to záležitosť plne a jedine medzi sociálnym systémom a jej klientom.
Špecialisti sa vzbúrili proti povinnosti vystavovať elektronickú práceneschopnosť pre pacientov. Ich technické argumenty, prečo s tým majú problém, znejú dôveryhodne. Ale popravde, tvrdím, že žiadne technické argumenty ani nepotrebujú. Lekár by administratívu okolo PN nemal riešiť vôbec. Ani špecialista, ani obvodný.
Valiacu sa tsunami nedostatku zdravotníkov popísal už kde-kto, viď napríklad aj naša nedávna analýza. No reakcia policymakerov je zacyklená v odpovedi „vyššie mzdy, viac medikov“. Nie že by to nebolo súčasťou zlepšenia, no je to strašne málo. Systemický problém si vyžaduje systemickú odpoveď. Zvedavých opäť odkážem na ďalšiu našu publikáciu s názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení. Spojovacím vláknom popísaných zlepšení je zmena myslenia – vysokokvalifikovaný zdravotník sa má striktne zameriavať len na expertné úkony. Všetko ostatné musí ísť preč – buď smerom na administratívnu silu v zdravotníctve, alebo preč zo zdravotníctva úplne.
Jedným z príkladov sú administratívne úkony, vynucované sociálnym systémom. Práve vystavovanie PNiek je tam jedným z najväčších bremien. Otázka zdokladovania a monitorovania práceneschopnosti pre účely dávok nemá nič spoločné s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je to záležitosť plne a jedine medzi sociálnym systémom (konkrétne Sociálnou poisťovňou) a jej klientom. Lekár stanovuje diagnózu a pretaví ju do podoby štandardizovaného informačného záznamu, čím by sa jeho úloha mala v tejto otázke končiť. Sociálny systém má komunikovať priamo s poistencom.
Je mi jasné to obrovské množstvo námietok, prečo niečo takéto nemôže fungovať. Čo ak je pacient v bezvedomí? Negramotný? Čo ak bude podvádzať? No ako vravieval istý bývalý premiér – kde je vôľa, tam je cesta.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.