O nepriaznivom hospodárení poisťovne úrad informoval v máji. Kedy úrad zhodnotil, že alarmujúca strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne a jej záporné vlastné imanie sú spôsobené vo významnej miere tým, že dotuje súkromné zdravotné poisťovne. 

V najnovšej tlačovej správe píše o plánovaní využiť svoje právomoci a zasiahnuť, ak rezort zdravotníctva neuspeje pri ozdravení Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

Dokonca nevylučuje zavedenie nútenej správy.

Úrad pre dohľad má naďalej právomoci a povinnosť zasiahnuť do negatívneho finančného vývoja zdravotných poisťovní

Úrad síce pripomenul, že parlament v minulom roku zrušil právomoc úradu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán pri poklese hodnoty jej vlastného imania pod 16,6 milióna eur, avšak naďalej má právomoci a povinnosť zasiahnuť do negatívneho finančného vývoja zdravotných poisťovní.

„Ak to bude situácia vo VšZP vyžadovať, úrad svoje právomoci, vrátane krajnej možnosti zavedenia nútenej správy, využije. V tejto fáze, keď poisťovňa spĺňa zákonné požiadavky na platobnú schopnosť a faktúry uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti riadne a včas, úrad okrem platobnej schopnosti pravidelne na mesačnej báze sleduje vývoj hospodárenia VšZP s odhadom výsledku do konca roka 2023, pričom úrad bude od nej požadovať plnenie schváleného obchodno-finančného plánu na rok 2023,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

{{suvisiace}}

Zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (581/2004) totiž stále umožňuje a definuje, že „Úrad nariadi zdravotnej poisťovni, aby predložila na schválenie ozdravný plán, ak zdravotná poisťovňa závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti ustanovené zákonom a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť zdravotnej poisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávania verejného zdravotného poistenia“.

Pred viac ako mesiacom sme preto u kompetentných zisťovali, čo v praxi znamená závažný spôsob neplnenia obchodno-finančného plánu, a teda do akej situácie sa poisťovňa musí dostať, aby závažným spôsobom neplnila tento plán.

Ministerstvo financií neodpovedalo a ministerstvo zdravotníctva nám odporučilo obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

„V zmysle platnej právnej úpravy ÚDZS nariadi zdravotnej poisťovni, aby predložila na schválenie ozdravný plán, ak zdravotná poisťovňa závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán. Z dôvodu, že predmetná kompetencia je v zmysle platnej právnej úpravy vo vecnej kompetencií iného subjektu, odporúčame s predmetnou otázkou obrátiť sa na ÚDZS,“ reagovalo ministerstvo zdravotníctva.

{{odporucane}}

Jednoznačné vysvetlenie, čo teda znamená závažný spôsob neplnenia obchodno-finančného plánu, sme nedostali ani od úradu.

ÚDZS skonštatoval, že zákon č. 581/2004 Z. z. nijako bližšie nešpecifikuje pojem „závažný spôsob“ neplnenia obchodno-finančného plánu. „Úrad v súčasnosti zastáva názor, že nariadenie ozdravného plánu by prichádzalo do úvahy vtedy, ak po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností možno reálne predpokladať ohrozenie schopnosti zdravotnej poisťovne plniť svoje záväzky riadne a včas,“ uzavrel Úrad pre dohľad.

A to samotný úrad vo svojej tlačovej správe z mája píše o alarmujúcej strate a zápornom vlastnom imaní. „Myslíme si preto, že by VšZP mala razantne upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a znížiť tak náklady,“ povedala šéfka úradu Renáta Bláhová na tlačovej besede. Podľa úradu tak inak môže byť ohrozená platobná schopnosť poisťovne.

Návrh opatrení v rukách Dozornej rady VšZP, i keď na to nemá kompetencie

Minister zdravotníctva Michal Palkovič problém s hospodárením VšZP vyriešil tak, že požiadal Dozornú radu VšZP, aby predložila návrh opatrení na zvrátenie rastu dlhu poisťovne.

Následne na základe pokynu ministra zdravotníctva doručila Dozorná rada VšZP prvé návrhy ozdravných opatrení, ktoré majú za cieľ ekonomickú stabilizáciu zdravotnej poisťovne. Tento podklad mal slúžiť pre rozhodnutie jediného akcionára, ktorým sa poisťovni nariadia konkrétne úlohy.

Avšak podľa aktuálnych stanov poisťovne dozorná rada nemá kompetenciu navrhovať vedeniu VšZP nejaké opatrenia. Ministerstvo na otázku portálu ozdravme.sk, prečo žiadal minister návrh opatrení od dozornej rady a nie od predstavenstva, už hovorilo o odporúčaniach.

„Ministerstvo zdravotníctva SR ako jediný akcionár spoločnosti VšZP požiadalo dozornú radu o výkon svojej pôsobnosti t.j. o predloženie odporúčania dozornej rady v zmysle čl. 10 ods. 10.20 písm. b) Stanov spoločnosti VšZP, a.s,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva.

Prečo však návrhy opatrení nežiadal šéf rezortu od vedenia poisťovne, rezort nevysvetlil. 

Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila minulý rok so stratou takmer 154 miliónov a za posledné tri roky pod vedením Richarda Strapka dosiahla kumulovanú stratu vo výške takmer 355 miliónov eur. Štát pritom opakovane dotoval poisťovňu a za posledné tri roky štátna poisťovňa dostala navyše 358 miliónov eur cez navýšenia základného imania poisťovne.