OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK
Preventívka bez výhovoriek od VšZP

Komentár Mateja Bártu: Čo indikuje dĺžku dožitia?

Odborníci aj široká verejnosť často používajú ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení na ilustrovanie kvality zdravotníckych systémov.

Komentár Mateja Bártu: Čo indikuje dĺžku dožitia?

©Vlad Sargu on Unsplash

Čím lepšie zdravotníctvo, tým vyššieho veku sa predsa dožijeme. Porovnanie rôznych štatistík nám však ukáže, že situácia nie je taká jednoduchá.

Pohľad na spomínanú očakávanú dĺžku dožitia pri narodení vo vybraných krajinách nám ukáže, že medzi krajinami existujú isté rozdiely:

Krajina

Očakávaná dĺžka dožitia pri narodení

Rumunsko

74.35

Poľsko

76.6

Slovensko

76.9

USA

77.28

Lotyšsko

79.93

Spojené kráľovstvo

80.9

Nemecko

80.94

Holandsko

81.41

Tabuľka 1: Očakávaná dĺžka dožitia pri narodení vo vybraných krajinách (2020)

Zdroj: Knoema, Svetová Banka

Povedz mi kde si sa narodil a ja Ti poviem koľko rokov sa v priemere dožiješ

Ak sa napríklad narodíte v Holandsku, môžete očakávať, že sa dožijete o niečo viac ako 81 rokov; o približne 7 rokov viac, než keby ste na narodili v Rumunsku. Dožitie nad vek 80 rokov môžete očakávať aj v Nemecku a v Spojenom kráľovstve, teda v bohatých krajinách s rozvinutým zdravotníctvom.

Naopak v Poľsku a na Slovensku, teda chudobnejších krajinách s dlhodobo horšie hodnoteným zdravotníctvom, by ste nemali očakávať ani to, že sa dožijete veku 77 rokov. Toto porovnanie teda nahráva teórií o vplyve zdravotníctva na očakávanú dĺžku dožitia.

Bohatstvo krajiny nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje priemernú dĺžku života

Lenže do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne. Že by sme dôležitosť zdravotníctva z dlhodobého hľadiska nemali preceňovať dokazuje príklad Slovenska a USA. Obe krajiny v roku 2020 zaznamenali prepad očakávanej dĺžky dožitia pri narodení v dôsledku začiatku pandémie.

Slovensko však malo už niekoľko rokov predtým očakávanú dĺžku dožitia vo výške 77 rokov. Následne v roku 2019 dosiahlo na hodnotu 78, aby o rok neskôr opäť padlo na 77. USA, naopak, malo pred začiatkom pandémie niekoľko rokov očakávanú dĺžku dožitia vo výške 79 rokov. Krajina tak pádom na 77 rokov zaznamenala výraznejší prepad než Slovensko.

Graf 1: Očakávaná dĺžka dožitia pri narodení. Slovensko a USA; 2005-2020

Zdroj: Svetová Banka

Kým pandémia mala skôr jednorazový efekt, dlhodobejším faktorom zásadne ovplyvňujúcim štatistiku dožitia je napríklad opiátová kríza v USA, ktorá zasahuje do veľkej miery mladších ľudí. Tú však ťažko spájať so zdravotníctvom ako takým.

Je teda zrejmé, že vplyv zdravotníctva na očakávané dožitie pri narodení je obmedzený. Dalo by sa však očakávať, že sa dôležitosť zdravotníctva bude počas života človeka postupne zvyšovať. So stúpajúcim vekom jednotlivca totiž stúpa aj miera jeho čerpania zdravotnej starostlivosti, ako na grafoch ukazuje príklad z Nórska.

Graf 2: Náklady na osobu podľa veku a pohlavia. Celkové náklady, náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady na dlhodobú starostlivosť (v tisíckach Nórskych korún)

Zdroj: Kalseth a Halvorsen 2020

Pohľad na očakávanú dĺžku dožitia vo veku 60 rokov však nepotvrdzuje ani túto hypotézu. Rozdiely medzi krajinami sú totiž v ukazovateli očakávanej dĺžky dožitia po 60. narodeninách menšie, než v prípade očakávanej dĺžky dožitia pri narodení:

Krajina

Očakávaná dĺžka dožitia vo veku 60 rokov

Rumunsko

20.31

Lotyšsko

20.8

Slovensko

21.12

Poľsko

22.42

USA

23.59

Nemecko

23.95

Spojené kráľovstvo

24

Holandsko

24.29

Tabuľka 2: Očakávaná dĺžka dožitia vo veku 60 rokov vo vybraných krajinách (2020)

Zdroj: Knoema, Svetová Banka

Z vybraných krajín stále najhoršie vychádza Rumunsko a najlepšie Holandsko, avšak rozdiel medzi týmito krajinami sa po zmene ukazovateľa zmenšil zo 7 na približne 4 roky. Významné zmenšenie rozdielov je viditeľné aj u ďalších krajín.

V Lotyšsku, kde novorodenec môže očakávať život o približne 5 a pol roka dlhší ako v Rumunsku, môže priemerný šesťdesiatnik očakávať už len o asi pol roka života viac, ako jeho Rumunský rovesník. Rovnako novorodenec môže očakávať o 3 a pol roka dlhší život ak sa narodí v Nemecku, než keby sa narodil v USA.

Avšak ak sa človek dožije 60 rokov v USA, jeho očakávaná dĺžka dožitia je kratšia už len o približne pol roka v porovnaní s jeho nemeckým náprotivkom. Prečo to tak je? 

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku OZDRAVME.SK
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Chceli odpolitizovať zdravotníctvo, no dopadlo to ako vždy

Chceli odpolitizovať zdravotníctvo, no dopadlo to ako vždy

Vládna koalícia prepásla možnosť hlasovať v súlade s vlastným programovým vyhlásením. Vybrali si politiku pred podporou zákona, ktorý by vrátil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zuby.

Komentár Tomáša Szalaya: Krajčí navrhuje odvolať Dolinkovú: Drzosť je tiež šťastie

Komentár Tomáša Szalaya: Krajčí navrhuje odvolať Dolinkovú: Drzosť je tiež šťastie

Keď ukazujete na niekoho prstom, tri ďalšie prsty ukazujú naspäť na vás

Ak opozícia ohľadne benefitov hovorí A, musí dodať aj B

Ak opozícia ohľadne benefitov hovorí A, musí dodať aj B

Na ministerku Zuzanu Dolinkovú sa kvôli zrušeniu zubných benefitov zosypala spŕška kritiky z opozičných radov. Niežeby Zuzanu Dolinkovú nebolo za čo kritizovať, no kritika rušenia zubného benefitu to nie je. Dôvodov na kritiku je však dostatok.