Zoštátniť, vyvlastniť, zdaniť: Nová mantra starej ideológie a slovník blízky Husákovi
Hľadáme nepriateľa. Ak ho hľadáme, musíme ho najprv identifikovať, potom naň zvaliť vinu a napokon prísť so spravodlivým trestom — a namieriť hlaveň pištole.
Platí to aj v zdravotníctve. Aj tu sa hľadajú vinníci súčasného stavu — a časť mediálnej scény ich už našla. Kto je teda zodpovedný za zlé fungovanie nášho zdravotníctva? Pochopiteľne, zlí kapitalisti, ktorí vytvárajú zisk a ešte sa opovážia vyplatiť si dividendy! A navyše majú tú bohapustú drzosť objaviť sa v rebríčku Forbes medzi najbohatšími Slovákmi.
{{odporucane}}
Neslýchané. Nemorálne. Zlé
Pravidelnými hosťami politických diskusií sú v poslednej dobe tí, ktorí boli ešte pred pár rokmi počas covidu pod paľbou kritiky. Alebo tí, ktorí už mali možnosť ukázať vo vedení ministerstva zdravotníctva, čo v nich je — a veľa toho nebolo.
Mediálnymi hviezdami sú dnes bývalí čelní predstavitelia ministerstva zdravotníctva z čias OĽaNO. Kontrolór, ktorého slová a analýzy úradu, na čele ktorého stojí, nie sú ani len v príbuzenskom vzťahu. Alebo predsedníčka úradu, ktorá ho chcela premeniť na cenového regulátora a popri funkcii smelo podnikala — hoci to zákon zakazuje. Nepodnikala síce priamo, ale mala prokúru. Hackla systém. Je to síce proti duchu zákona, ale „naši“ môžu.
{{suvisiace}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Ex-predsedníčka hovorí to, čo sa časti mediálneho a spoločenského spektra páči — a útočí na tých, ktorých tá istá časť úprimne nenávidí.
17. november
Totalitné myslenie je súčasnej vládnej koalícii blízke (nie všetkým). No slovník, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Klement Gottwald či Gustáv Husák, je blízky aj novým mediálnym hviezdam — a tým, ktorí im vedome dávajú voľný tanečný parket. Naopak, rozhovory s tými, ktorých argumentácia nie je po vôli, sa uverejnia o mesiac neskôr — a zhodou okolností práve v čase, keď prebieha kauza tendra na záchranky.
Dnes v priamom prenose sledujeme, ako sa totalitný jazyk plazivo stáva mainstreamom. Slová ako vyvlastnenie, zoštátnenie či trest za majetok — v podobe zdanenia bohatých (bohatý = zlý, pokiaľ nie je z našej bubliny) — sa stali staronovou hantírkou verejného diskurzu. A to za potlesku más.
Tridsaťšesť rokov po Nežnej revolúcii je totalitný jazyk opäť prítomný — a to nielen na stránkach dezinformačných webov. Slovo zisk vydávame za nemorálne, zatiaľ čo stratu sme zbožštili. Tá sa nám javí ako cnosť.
Napriek snahám spraviť zo zlyhania úspech, zo zisku a dividendy hriech a zo štátu opäť posvätné zlaté teľa, platí to, čo povedal v podcaste Denníka SME generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan:
„Ja si myslím, že amorálny nie je zisk, ale amorálna je strata. Amorálne je zadlžovanie sa, korupcia, plytvanie. Amorálne je, keď peniaze, ktoré do zdravotníctva idú, skončia na neefektivite, na rozhadzovaní. Naopak, keď skončia v pluse, v zisku a investujú sa späť do zdravotníctva, je to pozitívne. Hrať sa tu na nejaký socializmus, kde je prebytok, rezerva či zisk zakázané a škaredé slovo — práve naopak. Zisk je výsledok, za ktorý by sme sa nemali hanbiť. Hanbiť by sme sa mali za straty.“
Otvorené volanie po zoštátnení, zákaze zisku, vyplácaní dividend či podpora vyvlastnenia je rovnako perfídna ako krok tejto vládnej garnitúry, ktorým zrušila 17. november ako štátny sviatok.
To, že si značná časť tejto vlády — či niektorí, ktorí počas Nežnej revolúcie kachličkovali — neuvedomuje, že súkromné vlastníctvo, právo podnikať, dosahovať zisk a ochrana majetku pred svojvôľou štátu sú základmi slobody, nie je prekvapivé. A to, že si to neuvedomuje ani časť mediálneho spektra, už prekvapivé nie je vôbec.
