Podľa tlačového oddelenia poisťovne „Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila za antibiotiká v období máj – júl 2025 približne o 420 000 eur menej, než v rovnakom období minulého roka. Z toho konkrétne na respiračné ochorenia to bolo do 300 000 eur z uvedenej sumy.“

Ako sa to podarilo?

Zdravotné poisťovne sú entita, ktorá dokáže manažmentom pacienta a nastavením vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti napomôcť tomu, aby sa objemy predpísaných antibiotík znižovali. Jednou z ciest, ako je možné tento cieľ realizovať, je platobná bonifikácia poskytovateľov.

Účinná metóda ako znížiť predpis antibiotík je motivovať poskytovateľov, aby najskôr vykonali lacný, no efektívny CRP test a až následne v prípade nutnosti predpísali antibiotiká. „VšZP má v rámci bonifikačného systému v ambulantnom sektore v segmente všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast implementovaný hodnotiaci parameter, ktorý je zameraný na racionálnu preskripciu antibiotík pri vybraných diagnózach. Tento parameter je zameraný všeobecne na zníženie preskripcie antibiotík.“ uviedla hovorkyne VšZP Danka Capáková.

Práve tento hodnotiaci parameter mohol VšZP pomôcť k tomu, aby ich zmluvní lekári nepredpisovali nadmerne antibiotiká. Rovnako mohla tomuto pozitívnemu trendu napomôcť aj osvetová kampaň, ktorú VšZP vedie.

{{odporucane}}

Podľa ŠÚKL je „antibiotická rezistencia fenomén, ktorý sa vyskytuje bežne v prírode, avšak nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík tento proces urýchľuje. Existuje prirodzená rezistencia, ktorá je daná genetickou informáciou baktérie. Komplikáciu liečby predstavuje získaná rezistencia, ktorá vzniká následkom stretu baktérie s určitým antibiotikom.“

Podľa tlačového oddelenia poisťovne „VšZP v spolupráci s lekármi a odbornými spoločnosťami podporuje správne diagnostické a liečebné postupy, ako aj účasť na odborných konferenciách a vzdelávacích podujatiach, ktoré pomáhajú obmedzovať nadmerné a zbytočné predpisovanie antibiotík.“ Ako dodala hovorkyňa VšZP Danka Capáková, „cieľom je nielen chrániť zdravie poistencov, ale aj predchádzať vzniku antibiotickej rezistencie, ktorá predstavuje závažný celosvetový problém“.

ŠÚKL upozorňoval na trend antibiotickej rezistencie už v roku 2020

Na problematiku antibiotickej rezistencie upozorňoval aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv ešte v roku 2020 prostredníctvom vlastnej kampane na sociálnych sieťach. Týmto krokom sa ŠÚKL zapojil do zvyšovania povedomia o správnom užívaní antibiotík a antibiotickej rezistencii. Témou vtedajšej kampane bola Antibiotická rezistencia: Čo môžem urobiť?

{{suvisiace}}

Spoluúčasť ako ďalší krok

Krok, ktorý by mohol ešte výraznejšie znížiť nadspotrebu antibiotík, je spoluúčasť pacienta v podobe doplatkov za lieky. Aj marginálna úhrada za lieky môže znížiť motiváciu pacientov vyvíjať tlak na lekárov, aby im antibiotiká predpísali. Vyššia spoluúčasť môže rovnako odradiť spotrebiteľov od hromadenia antibiotík ale aj iných liekov do „zásoby“. Takéto lieky totiž často exspirujú, čím dochádza k zbytočnému plytvaniu zdrojov z verejného zdravotného poistenia.

VšZP sme oslovili s otázkou, koľko % antibiotík bolobez doplatkov. Po obdržaní odpovedí budeme článok aktualizovať.

‍