Takmer 60 percent obyvateľov nevie o ochorení sietnice – vekom podmienenej degenerácii makuly. Pri tomto ochorení rozlišujeme dve základné formy – suchú a vlhkú formu. Vlhká forma je nebezpečnejšia a môže v niektorých prípadoch prebiehať veľmi rýchlo s rýchlym zhoršovaním videnia. Je najčastejším faktorom vzniku praktickej slepoty u ľudí starších ako 60 rokov.

Pritom viac ako polovica Slovákov do 49 rokov nechodí na preventívne očné vyšetrenia, ktoré dokážu vznik tohto ochorenia diagnostikovať v začiatočných štádiách. A takmer 40 percent opýtaných si myslí, že by sa so stratou zraku naučilo žiť. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO.

Podľa odborníčky z ružinovskej nemocnice doc. MUDr. Jany Štefaničkovej, PhD. spomedzi pacientov, u ktorých dochádza k trvalému poklesu zrakovej ostrosti a praktickej slepote, tvoria pacienti s vekom podmienenou degeneráciou makuly až 45 percent. Potvrdila, že u ľudí nad 60 rokov je toto ochorenie najčastejšou príčinou straty zrakovej ostrosti.

„Mnoho ľudí s týmto ochorením, pri ktorom zohráva hlavnú úlohu vek, nerozpozná prvotné príznaky ochorenia a často si ich mýlia s príznakmi starnutia. V našej praxi sa často stretávame s pacientmi, ktorí prídu na vyšetrenie neskoro, s pokročilými štádiami ochorenia. V týchto prípadoch má už sietnicový špecialista zviazané ruky – nedokáže tak účinne zasiahnuť do priebehu ochorenia. S modernou liečbou sa nám darí zlepšovať a zachovať zrakovú ostrosť až u 90 % pacientov,“ priblížila doc. Štefaničková z Kliniky oftalmológie LFUK a UNB nemocnice Ružinov.

Ako ďalej doplnila, podmienkou je však, aby sa liečba začala včas, kým ešte nedochádza k nezvratným zmenám na sietnici.

Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) je ochorenie, ktoré postihuje centrálnu oblasť sietnice oka, nazývanú makula, miesto najostrejšieho videnia. Hrá kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní ostrého videnia – teda našej schopnosti vidieť detaily ostro, napríklad čítať.

Keď dôjde k poškodeniu buniek oka v makule a jej okolí, človek začína mať zhoršené videnie, čo môže vyústiť až do praktickej slepoty s centrálnym výpadom vo videní, kedy pacient v centre svojho zorného poľa vidí čierny fľak.

Niektorou z foriem VPDM trpí celosvetovo približne 200 miliónov ľudí. Na Slovensku sa tento problém týka takmer 150-tisíc obyvateľov, predovšetkým seniorov. Vzhľadom na rast a starnutie populácie odborníci očakávajú, že v nasledujúcich rokoch bude pacientov prichádzajúcich o zrak z tejto príčiny výrazne pribúdať.

Na otázku, či existujú ochorenia sietnice oka, dokáže odpovedať kladne na základe svojich poznatkov len 42 percent Slovákov. Ďalších 45 percent ich existenciu len logicky predpokladá, pritom však nevie, o aké ochorenia ide. Zvyšná časť populácie Slovenska sa k tejto téme vyjadriť nevie. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry AKO, ktorý bol realizovaný v auguste minulého roka.

Dokopy tak zrak ohrozujúce degeneratívne ochorenie nepozná až 6 z 10 Slovákov.

Rovnako alarmujúce je, že Slováci majú nízke povedomie o tom, aké príčiny vedú k strate zraku počas života. Každý siedmy Slovák nevie na túto otázku vôbec odpovedať. Väčšina ľudí považuje za najčastejšiu príčinu oslepnutia sivý zákal – domnieva sa to až 40 percent ľudí. Úrazom prisudzuje stratu zraku 20 percent populácie. Necelé 2 percenta opýtaných považujú za hlavný dôvod vzniku slepoty cukrovku.

„Diabetici by mali vedieť, že je u nich vo všeobecnosti vyššie riziko vzniku závažných problémov so zrakom, pretože cukrovka môže spôsobiť degeneráciu makuly. Pravidelná kontrola očného pozadia je preto pre nich mimoriadne dôležitá a mali by sa na túto formu prevencie pýtať svojich ošetrujúcich lekárov. Spoluprácu medzi oftalmológmi a diabetológmi považujeme za kľúčovú pri záchyte nových prípadov ochorení sietnice,“ uviedla MUDr. Blandína Lipková, PhD., oftalmologička z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline.

Prieskum odhalil aj ďalší závažný fakt - viac ako 40 % obyvateľov Slovenska nechodí na preventívne prehliadky k očnému lekárovi. Vo vekovej kategórii do 49 rokov je to až takmer 55 %. Až 80 % z tých, ktorí tieto vyšetrenia zanedbávajú, prisudzuje dôvod subjektívnemu pocitu, že vidia dobre, alebo, že o tomto druhu prevencie doteraz nevedeli. Na otázku, či sa dá vďaka pravidelnej preventívnej návšteve očného lekára zabrániť oslepnutiu, však odpovedá až 7 z 10 ľudí kladne.

„Včasné podchytenie príznakov VPDM v kombinácii s nasadením efektívnej liečby dokáže spomaliť zhoršovanie sa zraku a v mnohých prípadoch ho aj zachrániť. Pravidelná návšteva očného lekára – aspoň raz ročne po 50. roku života, samokontrola pomocou tzv. Amslerovej mriežky a úprava životného štýlu zameraná na stráženie si svojej hmotnosti, obmedzenie fajčenia, a príjem vyváženej stravy dokáže toto riziko s pribúdajúcim vekom znížiť,“ uzatvára doc. MUDr. Jana Štefaničková, PhD.

Čiastočná či úplná strata zraku predstavuje problém aj kvôli jej socio-ekonomickým dopadom.

„Človeku, ktorý príde o zrak, alebo u neho dochádza k jeho vážnemu obmedzeniu, sa v živote zmení absolútne všetko. Nemôže vykonávať svoju prácu, nevie sa orientovať aj v známom prostredí, nemôže si jednoducho prečítať správu v mobilnom telefóne, postarať sa o seba. Samozrejme, ovplyvní a zasiahne to celú rodinu i širšie okolie nevidiaceho, pretože sa všetci musia naučiť fungovať úplne iným spôsobom,“ podotkla Eliška Fričovská z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), ktorej poslaním je pomáhať práve týmto klientom.

Aj napriek skúsenostiam pacientov, ktorí prišli čiastočne či úplne o zrak, sa podľa augustového prieskumu až 39 % Slovákov domnieva, že by sa s prípadnou stratou videnia vedeli naučiť žiť.

Cieľom únie je plnohodnotný život človeka so zrakovým postihnutím.

„A to sa týka aj pacientov s ochorením vekom podmienená degenerácia makuly. Spomedzi evidovaných klientov únie má túto diagnózu takmer 3 200 ľudí, čo predstavuje zhruba tretinu všetkých klientov. Pomáhame im, aby sa dokázali vyrovnať s novou životnou situáciou, učíme ich opäť uchopiť svoj život do rúk,“ povedala Fričovská.

V rámci podpory klientov učia využívať zvyšky svojho zraku, pomáhajú s odstraňovaním bariér v domácnosti, napr. využívaním kontrastných plôch. Taktiež realizujú nácvik práce s PC a mobilom s hlasovým výstupom, príp. zväčšovacím programom, ako aj s ďalšími technickými pomôckami.

„Nie vždy dokážeme zamedziť tomu, aby sme prišli o zrak. Avšak v mnohých prípadoch hrá kľúčovú úlohu prevencia, preto by sme si mali nájsť na ňu čas. A nemali by sme zabúdať najmä na seniorov v rodine, ktorí sú aj v tejto oblasti veľmi citlivou skupinou,“ uzavrela Fričovská.