Ktoré prípady sa vyskytujú najčastejšie?

Najviac je tých, ktorí zmluvu nechcú. Najmenej je tých, kde bol v minulosti nejaký podvod a preto poisťovňa zmluvu odmieta.

Zdravotná poisťovňa vie zistiť, koľko lekárov má aj vlastnú ambulanciu alebo v nejakej pôsobí a zároveň pracuje aj v nemocnici?

Vieme to u zmluvných. Vieme to, keď príde žiadosť. Úplne presný prehľad ale nemáme. Máme pomocné veci ako napríklad župy, ktoré vydávajú povolenie. Vtedy vieme, keď ho nemáme zmluvného, že povolenie bolo vydané. Ale často nevieme, či reálne ten poskytovateľ ordinuje alebo neordinuje. Keď príde žiadosť o uzatvorenie zmluvy, zisťujeme a pozeráme sa na to a ten lekár by mal mať 1,6 alebo 1,8 úväzku. To určite nie je správne. Potom s nimi komunikujeme, či niekde bude končiť alebo ako to je. Ale neviem zagarantovať, či ešte nemá nezmluvnú ambulanciu a v živote nás nepožiadal o zmluvu.

Čo je pre mňa absurdné, často sú to aj medicínski námestníci, primári, prednostovia, ktorí by mali byť a žiť pre tú nemocnicu, tak majú takéto bokovky.

Ako to bude v praxi prebiehať, ak teda nedostanem termín na operáciu do maximálnej čakacej lehoty? Zdravotná poisťovňa alebo ja si budem hľadať nezmluvného/zahraničného poskytovateľa?

Toto nebude pre celú zdravotnú starostlivosť. Toto začne v súvislosti s kategorizáciou nemocníc a optimalizáciou siete, kde budú nastavené čakačky. To, že sa nastavia čakačky, je správne a voláme po tom desať rokov. Rozklastrujú sa, lebo na niečo je normálne čakať rok, je to bežné aj v zahraničí, ale na niečo len pol roka a na niečo tri mesiace. Bude treba pozerať najmä na dve veci.

Prvá je, že kategorizácia siete nemocníc môže priniesť zmeny v zvyklostiach poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pretože na to, aby to ideálne fungovalo, by bolo potrebné, aby regionálne nemocnice robili menšie veci a aby vyššie úrovňové nemocnice robili náročnejšie veci. Keď sa na to dnes pozrieme, tak to tak nefunguje. Často nemocnice najvyššieho typu robia aj obyčajné, bazálne zákroky. A nie je to tak, že zdravotná poisťovňa zavolá, zoberte ho, pretože zdravotnej poisťovni nestačí vedieť, aké sú jej čakačky. Napríklad, v Banskej Bystrici pacient bude čakať na operáciu kĺbu viac ako 365 dní, to znamená, musíme hľadať existujúceho zmluvného poskytovateľa na Slovensku. Len to, či niekto má kapacitu, nezávisí len od poistencov Dôvery, ale závisí to aj od poistencov iných zdravotných poisťovní.

Aktuálne sa táto situácia rieši aj v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva, aj s Národným centrom zdravotníckych informácií, aby sme takéto kapacity vôbec vedeli zistiť. Nefunguje to tak, že sa zdvihne telefón a obvolá sa 40 nemocníc. A čo sa týka nezmluvných poskytovateľov, myslím si, že len vo výnimočných prípadoch bude existovať nezmluvný poskytovateľ na tieto zákroky, o ktorých hovoríme.

A otázka zahraničia?

Tá myšlienka je nesprávna. Z dvoch dôvodov. Hlavný dôvod je, že poškodíme primárne slovenského pacienta. Poviem príklad, na Slovensku sa na bedrový kĺb bude čakať niekde viac ako rok, ale bežne v zahraničí sa čaká viac ako rok. A teraz my budeme povinní zaplatiť takúto zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Zahraničná nemocnica ho zoberie, pretože všade nemocnice majú limity od svojich poisťovní a keď tam príde takýto pacient, ktorý ide mimo jeho limit, tak prečo by ho nezobrali. Ale čo sa stane? Pošleme pacienta do Nemecka na výmenu bedrového kĺbu, bude to stáť trojnásobok, čiže znamená to, že z troch odliečených pacientov na Slovensku, budeme mať len jedného.

V takýchto prípadoch má zdravotná poisťovňa výkon hradiť v plnej výške alebo do výšky podľa zmluvného na Slovensku?

V plnej výške. A ešte doplním druhý dôvod. Vieme, že slovenský sektor nemocníc je podfinancovaný. My radšej pošleme peniaze slovenským nemocniciam, ako sme ich mali posielať do zahraničia. Ak to ozaj nie je raritná vec, vtedy je správne posielať pacienta do zahraničia. Skôr by sme mali hľadať spôsoby, aby sme vedeli zabezpečiť starostlivosť na Slovensku a nie nútiť poisťovňu platiť v zahraničí. Lebo poškodíme pacientov, spravíme ich menej a poškodíme slovenských poskytovateľov nemocničnej zdravotnej starostlivosti, lebo peniaze pôjdu mimo Slovenska.

Bývalý minister Marek Krajčí predložil (8.12. 2022) na zdravotníckom výbore pozmeňujúci návrh. Na základe ktorého chcel od leta 2023 zaviesť systém, že ak zdravotná poisťovňa nezabezpečí termín operácie podľa čakačiek vo vyhláške v OSN, tak si pacient môže nájsť poskytovateľa v zahraničí a poisťovňa to uhradí. Na to aj Vladimír Baláž upozornil, že to bude znamenať odliv peňazí z nášho systému, že si máme vážiť slovenských zdravotníkov. Napokon Krajčí pristúpil na časový posun účinnosti tejto zmeny od januára 2024. Podľa neho sa týmto vyvinie tlak na poisťovne, aby zazmluvnili viac výkonov. Na výbore Elena Májeková z Unionu vysvetľovala, že hoci ponúkli nemocnici uhradiť viac výkonov na TEP, daná nemocnica viac výkonov nie je schopná urobiť. Na to sa exminister opýtal, či skúšali zazmluvniť v Poľsku...

Jedna vec je teória, druhá vec je realita. Máme dlhodobú skúsenosť, máme 20 rokov zmluvu aj so zahraničnými poskytovateľmi napríklad s nemocnicou v Ostrihome, čo je Štúrovo cez most. A vôbec to nie je také jednoduché. Pacienti majú svoje prirodzené cesty a povedzme si otvorene, zahraničná možnosť nie je pre každého. Je to pre relatívne malé percento. Dlho sme mali zazmluvnené Proton Therapy Center v Česku, kým na Slovensku nebola dostupná protónová liečba. Je to jedna z ciest, ale má byť na výnimočné, špecifické prípady, nie ako plošné riešenie.

Podľa Krajčího prechodný rok je potrebný na to, aby si poisťovne nastavili svoje systémy na objednávanie počtu výkonov u poskytovateľov a zharmonizovali potreby svojich poistencov s maximálnou kapacitou nášho systému. Vy ako poisťovňa to stíhate/zvládate nastaviť v priebehu roka svoje systémy na objednávanie počtu výkonov?

Niektoré veci musia ísť v súčinnosti so štátom, metodické usmernenia, vyhlášky, potrebujeme do toho zainvolvovať NCZI. Takže dúfame, že sa tieto veci budú stíhať. Ale nie je to také jednoduché, že my si objednáme nejaké počty výkonov, tak ako sa objednáva auto a o dva mesiace bude vyrobené. To funguje trošku ináč, pretože tie pracoviská v drvivej väčšine poskytujú mix zdravotnej starostlivosti. Nie je to tak, že poskytujú jednu medicínsku službu. Vstupujú do toho ešte akútne prípady, plánované.

Nie je to o objednávaní presného počtu výkonov, to sa ani nedá, ani si neviem predstaviť také riadenie. Je to o zabezpečení kapacít. Treba s tým začať, treba v tom fungovať, samozrejme, my nič nezmôžeme bez nemocníc. V tomto sú kľúčové nemocnice. Tie majú v rukách poskytnutie zdravotnej starostlivosti. My im to môžeme zaplatiť a môžeme hľadať mechanizmy, ako ich k tomu motivovať, to je celé. Bude to závisieť aj od ďalších vecí. Takéto zmeny potrebujú adaptačné obdobie.

Spomenula by som aj zmenu, ktorá sa týka prepoisťovania. Akceptačný list, ktorým mala poisťovňa schváliť odchod poistenca, sa síce vypustil, stále ostala možnosť overenie notárom. Zmeniť zdravotnú poisťovňu je možné osobne v pobočke danej poisťovne, alebo je možné poslať prihlášku s fotokópiou svojho dokladu poštou alebo elektronicky, kde tiež musím priložiť scan svojho dokladu. S tým, že pri posielaní poštou je potrebné overenie notárom.

Overovanie notárom je kandidát na byrokratický nezmysel roka. Je ale plusom, že občiansky preukaz bude môcť byť okopírovaný. V minulosti sme to nemohli robiť, lebo zákon nám to nedovoľoval. Kópia občianskeho preukazu určite pomôže znížiť problematické prepoistenia. Prihláška v elektronickej forme je ideálny spôsob ako riešiť prepoistenie. Áno, je tam potrebný scan alebo kópia občianskeho preukazu, ale toto vnímame pozitívne.

Čo pozitívne nevnímame, sú spomínané princípy na späťvzatie prihlášky. Je prirodzené, keď možnosti späťvzatia sú. No teraz to môže spôsobiť nie ukľudnenie situácie, ale ešte viac chaosu. Taký najčastejší argument bol, že sa prepoisťujú marginalizované komunity a že to robia prepoisťovací makléri. To je obrovský mýtus. Aj tá zdravotná poisťovňa, ktorá dala verejný prísľub, že nerobí s maklérmi, tak vieme, že to tak nie je. Keď sa pozrieme na čísla, ktoré máme, tak práve ona prepoisťuje tieto komunity. Máme zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, no k nám tieto komunity nie sú do takej miery prepoisťované. Makléri sú ale taká hantírka, žiaľ, nemôžeme mať maklérov, ako sú všade, musia to byť dohody o vykonaní práce.

V súvislosti s týmito zmenami očakávate menší pohyb poistencov? Aké čísla odhadujete?

Zatiaľ to vyzerá plus mínus rovnako ako minulý rok.

Keďže späťvzať prihlášku môže poistenec o mesiac neskôr ako končí prepoisťovacia kampaň v roku, tak oficiálne záver prepoisťovacej kampane bude v októbri?

Prepoisťovacia kampaň je do konca septembra, ale späťvzatia budú môcť byť do konca októbra, čiže áno.

Čiže uzavrieť si to môžete až v októbri?

Áno, uzatvárať sa to bude neskôr. Obávam sa, že kampaň bude ešte menej kľudná ako tomu bolo v minulosti. A to kvôli tomuto zásahu štátu.

Úrad pre dohľad si už plní svoju zákonnú povinnosť a informuje vás o odchode konkrétnych poistencov (zákon č. 580/2011 o zdravotnom poistení)?

Áno, už prišla dávka s informáciami. Ale vraj tam bol problém, že kolegovia z Unionu, to nevedeli dať skôr. Čo chápem, keď sa to koncom roka schválilo, že to hneď máme robiť, tak sa to nemusí stihnúť. Keď sa spraví nejaký zákon, má sa dať primeraná lehota na to, aby sme ho vedeli implementovať. Dať niečo do zákona koncom roka a čakať, že my upravíme systémy hneď, to sa nedá. IT kapacity sú napäté. My ich máme naplánované do konca roka presne, čiže keby teraz spravili nejaký zákon, ktorý by nám niečo prikazoval robiť, bude to veľmi napäté. Napríklad len také čakačky to je pol a viac ročná robota, celý manažment pacienta, a to ani ešte nevieme presne, ako to bude vyzerať.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odôvodnil alarmujúcu stratu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a jej záporné imanie tým, že VšZP vo významnej miere dotuje súkromné zdravotné poisťovne. Aj ÚHP zhodnotilo vo svojej analýze, že VšZP platí v nemocniciach viac. Úrad sa odvoláva sa na analýzu, v ktorej však napríklad dáta neočistili o dofinancovanie. Vy ste mali nejaké pripomienky?

Používanie slova dotovanie je hrozným zavádzaním. Je to aj absolútne nerešpektovanie zákona, kde je jasne uvedené, že každá zdravotná poisťovňa uhrádza zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov a to na základe zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Bodka. Žiadne dotácie nie sú.

A keď niečo sa podobá na dotáciu, tak je to prerozdelenie poistného, čo je legálna vec. Ale to, aby niekto tvrdil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dotuje našich pacientov, ktorí sú liečení v nemocniciach, tak to je nezmysel. Nemyslel by som si, že by toto niekto povedal, keď tak možno politik v slabej chvíľke, ale že to povie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Útvar hodnoty za peniaze, to nie.

A tie pripomienky?

Ako som povedal, každý má platiť za zdravotnú starostlivosť podľa zmlúv, ktoré má uzatvorené. Zmluvy sú uzatvárané na základe rokovaní, na základe ich výsledkov, nikto ich nenadiktoval. Poviem tri základné príčiny, prečo tú analýzu považujem za neférovú. Prvá, samozrejme, keď VšZP bola dofinancovaná cez zvyšovanie základného imania z peňazí všetkých daňových poplatníkov a my nie, tak má viac peňazí, z ktorých časť môže použiť aj na vyššie ceny poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. My by sme boli radi, keby tie peniaze nešli do imania, ale išli by všetkým poisťovniam a mali by sme aj my na zvýšenie úhrad pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Ďalšie dve pripomienky sú metodologické, metodika je absolútne zlá. Dva základné rozdiely sú v tom, že my ako Dôvera sme mali v DRG zahrnutú aj jednodňovku a jednodňovka sú väčšinou ľahšie zákroky, čiže keď sú tam započítané, tak priemer je nižší. To je, ako keby sme porovnávali maslo v troch supermarketoch. V jednom sú len 250 gramové balenia, v druhom sú 250 a aj 500 gramové balenia a v treťom sú len 500 gramové, tak budeme vravieť, že tretí je najdrahší, druhý je stredne drahý a prvý je najlacnejší. Je to pravda? Nie je to pravda, pretože musíme zohľadňovať aj reálnu štruktúru.

Ďalší problém je, že sú iné revízne mechanizmy, iné spôsoby vykazovania. A keď sa toto nezoberie do úvahy, tak potom vychádza tá jednotka vyššie, čiže áno, keďže Všeobecná zdravotná poisťovňa mala viac peňazí, tak platila o niečo viac, to je fakt, ale to je nevyhnutné spomenúť.

Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že minulý rok za poistencov Dôvery a Unionu zaplatila 90 miliónov eur.

Manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne poisťovňu priviedol do priepasti. Tak je snaha hodiť vinu na niekoho iného, že museli platiť za poistencov Unionu a Dôvery. Každý musí vidieť, že to nie je pravda.

Úrad odporúča VšZP razantne upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a znížiť tak náklady. Podľa úradu tak inak môže byť ohrozená jej platobná schopnosť. Ak úrad odporúča upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom a teda znížiť náklady, je to reálne a možné, keď jednak existuje vyhláška o prerozdelení zdrojov a keď už sú podpísané aj zmluvy?

Veľmi ťažko sa rieši niečo, čo už bolo podpísané. Máme viacero oblastí, kde k nárastu nákladov došlo. Ťažko sa berie späť to, čo nám napríklad spravil aj štát. Niekedy to nie je len o zdravotných poisťovniach. Na zdravotníckych pomôckach máme šetriť, ale realita bola taká, že štát zvyšoval ich ceny. Samozrejme, šetriť sa dá vždy, ale nedá sa šetriť tak a v takom množstve pri súčasnej situácii, že by sa to nedotklo pacienta.

Myslieť si, že slovenské zdravotníctvo dokáže prežiť rok 2023 so šetrím tak, aby sa to nedotklo pacienta, je úplná ilúzia. Ak by sme mali situáciu vyriešiť šetrením, tak to budú radikálne reštrikcie, či v čakaní, v schvaľovaní liekov, v dostupnosti, a tak ďalej. Keď sa pozrieme aj na šetriace opatrenia, ktoré sú pravidelne reportované, sú v rozpočte, sú v revízii výdavkov, tak z nich sa často stáva trhací kalendár. Väčšina z nich si vyžaduje intervenciu štátu, najmä v liekovej politike a tam tých šetrení je vždy najviac. Druhé najčastejšie je VšZP.

Štát je kľúčový, ktorý by mohol povedať o šetrení, ale my robíme presný opak. Keď vravíme, že máme šetriť na liekoch, tak sa ešte limit spoluúčasti upravuje tak, že zdravotné poisťovne za to platia viacej. Nedá sa ušetriť bez toho, aby sa to dotklo pacientov alebo poskytovateľov.

Vy ste v minulosti pôsobili vo VšZP. Keby bola ponuka na stole ísť do čela štátnej poisťovne, čo by ste urobili, aby sa poisťovňa dostala zo situácie, v ktorej sa nachádza (záporné hospodárenie, záporné vlastné imanie)?

Áno, bol som vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá bola v podobnej situácii, ako je dnes, nebolo na úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. A nechcel by som ísť druhýkrát. K tomu len dve veci - dodržiavať pravidlá a byť zodpovedný k hospodáreniu. Všeobecná zdravotná poisťovňa keď chce, tak v strate nebude. Ak chce Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodáriť vyrovnane, tak bude hospodáriť vyrovnane. Netvrdím, že sa to dá spraviť za mesiac alebo pol rok.

Ale mali sme aj v minulosti prípady, v roku 2016 prevzalo vtedajšie vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne zdravotnú poisťovňu v obrovských problémoch, vytiahlo ju z toho, mali ozdravný plán a dostala sa do plusového hospodárenia. Nielen z toho obdobia, keď som tam pôsobil ja, ale máme aj iné príklady, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa fungovala takto. Dlhodobo to bolo tak, keď odhliadneme posledné roky, že zdravotná poisťovňa sa pred voľbami zadlžila a potom sa stabilizovala. Ale tieto roky to úplne rozbili.

Úrad tiež argumentoval, že „na základe nezávislého znalca a jeho posudku Zdravotná poisťovňa Dôvera naďalej nadhodnocuje vlastné imanie, napriek jasnému postoju úradu štatutárny orgán nepristúpil k oprave prvotného ocenenia poistného kmeňa, ktoré je aj k 31. 12. 2022 vo výške 485 mil. eur. Podľa nezávislého znalca to malo byť iba 26 mil. eur. Preto je skreslená nielen súvaha tejto poisťovne o takmer 460 mil. eur, ale aj výsledky jej hospodárenia a daňový základ, a to vo výške asi 15 mil. eur ročne. ZP Dôvera tak v skutočnosti ani minulý rok nedosiahla stratu, ale zisk“.  

Tými 14,5 miliónmi myslia odpis poistného kmeňa, ale keby bol úrad dôsledný, tak vie, že v dlhodobom horizonte je to hra s nulovým súčtom. Čudujem sa Úradu pre dohľad, ktorý má riešiť dohľad nad zdravotnými poisťovňami. Úrad má riešiť, či zdravotná poisťovňa je alebo nie je schopná zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov. A čo mal riešiť dlhodobo, sú problémy vo VšZP. Tieto problémy ale prehliada, a naopak rieši vymyslené nezmyselné kauzy.

Hospodársky výsledok je len jeden, a to je zisk alebo strata. Ten je v účtovnej závierke, ktorá musí byť potvrdená audítorom a neexistuje nejaké keby ak by. To je ako výsledok vo futbale, keď skončí 1:1 a neexistuje, že keby som vtedy kopol loptu inak, tak by sa niečo stalo. Toto je na úrovni presne takéhoto špekulovania. Áno, bola tam strata, tá strata nám paradoxne však znižovala naše vlastné imanie, čiže strata nám ho znižuje. Aj to tvrdenie úradu mi príde kontraproduktívne. Zisk, pokiaľ je v poisťovni nerozdelený, vlastné imanie zvyšuje, strata nám vlastné imanie v tomto prípade znížila.

Keď sa ale pozriem na tabuľku, ktorú prezentoval úrad, tak ten rozdiel ocenenia anonymným znalcom a čo je v účtovných závierkach poisťovne je markantný. Z akých údajov vychádzal znalec? Poskytli ste mu nejaké údaje?

Možno ani neoceňoval poistný kmeň. Neviem, z čoho vychádzal.

Úrad posledné roky pravidelne kritizuje zisk zdravotných poisťovní. Koniec koncov súčasnú reguláciu zisku považuje za zázrak. Počuť aj pravidelne názory, že zisk by sa mal vracať späť do zdravotníctva, zdravotnej starostlivosti. Tým, že úrad existuje z príspevkov od zdravotných poisťovní a úrad je v zisku, mal by tie peniaze vracať späť do zdravotnej starostlivosti?

Touto optikou áno a touto optikou úrad robí niečo zle, keď je v zisku. Sú tam skôr iné veci, úradu boli odňaté niektoré kompetencie, napríklad sa DRG presunulo na ministerstvo zdravotníctva. Ale nechcem sa vyjadrovať k hospodáreniu úradu, pretože ho nepoznám. Neprináleží mi to, ani nechcem. Ale keby sme na to použili túto optiku, tak úrad nemá čo byť v zisku, robí niečo zle.

Čo je pre vás z legislatívnych zmien platných od tohto roka taký najväčší  „absurdistan“ alebo Hlavu XXII?

Prepoisťovanie bola jedna z nich. Na jednej strane hovoríme, že chceme ukľudniť prepoisťovanie, čo je správne, a na druhej strane dávame zdravotným poisťovniam, resp. poistencom ešte lehotu do konca októbra na to, aby si mohli rozmyslieť veci a dávať späťvzatia prihlášok. De facto zákon ich k tomu priamo motivuje. Snaha bola ukľudniť a realita bude taká, že bude ešte viac cirkusu.

Za mňa tých absurdistanov bolo veľa od drobných technických vecí až po tie najväčšie. Keď sme už raz legalizovali telemedícinu, tak prečo sme ju zlegalizovali len na obdobie krízového stavu a mimoriadnej situácie? Je absurdné, keď raz posielame dávky na NCZI, prečo tie isté dáta musíme posielať ešte aj na iné štátne inštitúcie? Celkovo výkon v legislatívnej oblasti zo strany tejto garnitúry bude hodnotený, ako asi na jedného z najhorších v histórii, pretože aj keď boli niektoré rozumné riešenia, tak nikdy neboli spravené poriadne.

Napríklad bolo treba riešiť nedostupnosť inovatívnych liekov na Slovensku, ale vidíme, že keď to budeme riešiť bez financií a s nejakým čudným, netransparentným spôsobom MEA zmlúv, tak to nebude dobré. Bolo potrebné riešiť optimalizáciu siete nemocníc, ale to, aby ministerstvo rozhodovalo, čo kto môže robiť, to je absolútny nezmysel. Majú byť stanovené pravidlá, ktoré treba splniť, ale nie dávať pečiatku od zeleného stola.

Podpora všeobecnej ambulantnej starostlivosti je správna, ale to, čo sme nazvali reformou, je z môjho pohľadu absolútne nič neriešiaca vec a nepomôže nikomu. Žiaľ, keď sa na to pozerám z pohľadu slovenského zdravotníctva, pacienta, čo mu to má priniesť, tak to je taký strašný paradox, že napriek veľkému množstvu peňazí, ktoré sme do toho investovali, za tie roky to sú stovky miliónov až miliarda, tak pacient z toho žiaľ moc nepocíti. Takmer nič.

A viete v posledných legislatívnych zmenách nájsť niečo pozitívne?

Tie pokusy dostať inovatívne lieky na trh. Pozitívne boli aj niektoré drobnosti, ktoré netrápili politikov. Ľudia na ministerstve sa snažili robiť priebežné technické vylepšenia legislatívy, to im nemožno zazlievať. Ale keď hovoríme o väčších veciach, ktoré sa dajú nazvať aspoň trošku reformnejšie, tak toho tam moc nebude. Reformy boli spackané.

Počas posledných troch rokov bolo riadenie v zdravotníctve viac centralistické, etatistické. V septembri nás čakajú voľby. Za predpokladu, že sa zdravotníctva chopí strana, ktorá nie je priaznivcom etatizmu. Ako dlho bude trvať, kým sa dostaneme od tohto typu riadenia?

Dostať sa dá rýchlo, pretože väčšinu problémov v poslednej dobe spôsobila skôr aktivita politikov a spomínaný ohromný centralizmus a etatizmus. Presvedčenie, že ja politik, ja štátny úradník viem lepšie ako vy všetci ostatní, ja vám nadiktujem, ako to máte robiť, nie je správne. Často vidíme pri zmluvách s poskytovateľmi, či Asociácia nemocníc Slovenska, Zväz ambulantných poskytovateľov, Zdravita, zubárska komora, všetci sú hlúpi, aj poisťovne, pretože oni sa nevedia dohodnúť rozumne, tak ja z pozície štátu to budem vedieť lepšie. Toto je chybné myslenie.

Ak príde niekto, kto sa tejto myšlienky vzdá a bude mať väčší rešpekt voči zdravotníkom, že ich nebude považovať za neschopných a nesvojprávnych, že im to treba všetko nadiktovať, tak tie veci vedia prísť rýchlo. Rýchlych riešení je relatívne veľa, keby sme šli bod po bode, spomínal som príklad telemedicíny, ale aj ďalšie príklady, postupné rušenie preskripčných obmedzení, aby pacient nemusel chodiť k lekárom hore dole, ruka v ruke so zavádzaním štandardov.

Nový minister, ktokoľvek to bude, má veľmi slušnú šancu ukázať pozitívne zmeny, pretože sektor je rozbitý, je neriadený, je v extrémnom chaose. Prial by som mu len jedno, aby mal reálnu politickú silu. Minister Lengvarský zdá sa, že s hnutím, ktoré ho nominovalo, mal viac sporov, Marek Krajčí sám vravel, že nevedel buchnúť po stole, až mu bolo do plaču, minister potom bol chvíľu expremiér Heger, potom pán Palkovič. Prajem si, aby zdravotníctvo malo konečne ministra, ktorý bude mať reálnu politickú silu a nebudú ho na vláde, pri rozpočte a všade odstrkovať do kúta.