Pohľad zriaďovateľa - ministerstva zdravotníctva doplnil Peter Ferjančík, bývalý generálny tajomník služobného úradu ministerstva zdravotníctva. Súhlasil s tým, čo bolo povedané a dodal, že okrem toho je potrebné vedieť, „či na to máte čas, financie a či na to máte politickú podporu“.

Svet sa rýchlo vyvíja

„Nemocnica je technologický celok, ktorý je optimálne, procesne zostavený a je oblečený do budovy. Určite to nie je súťaž v počte izieb, resp. v počte lôžok a samozrejme, nie je to o budove,“ definoval Lopatka, o čom nemocnica nemá byť. 

Podľa neho pred každou výstavbou nemocnice je treba v prvom rade mať dostupné dáta a musí byť zrejmé, čo chce ten, kto nemocnicu chce stavať. „Bohužiaľ, na Slovensku máme dáta, ale nie sú štruktúrované a nikto im neverí. To je ten istý stav, ako keby sme ich nemali vôbec,“ podotkol.

„Štyri roky sme skladali a optimalizovali procesy a nastavovali nemocnicu. Svet sa vyvíja tak rýchlo, že aj riešenia, ktoré tam boli, povedzme, na zobrazovaciu techniku, ktoré boli navrhnuté, tak v priebehu výstavby, čo boli ďalšie 4 roky, sa museli meniť, lebo ten svet sa tak rýchlo vyvíja, že už bola zastaralá,“ povedal Lopatka.

{{odporucane}}

Aj z toho dôvodu apeloval na tých, čo zamýšľajú stavať nemocnicu, osobitne štát, aby zohľadnili túto oblasť. „Pokiaľ sa to tak neudeje, tak hrozí riziko, že budeme mať síce novú budovu, ale podľa starých procesov a nemocnicu, ktorá sa nedá označiť prívlastkom nemocnica novej generácie,“ skonštatoval Lopatka.

Stihnú sa Rázsochy tak, ako sú naplánované?

Po tejto otázke riaditeľ Nemocnice Bory najskôr zdôraznil, že určite majú záujem, aby v Bratislave bola ďalšia kvalitná nemocnica.

„O tom sa nedá diskutovať. Ak bude nemocnica na Rázsochách, tak z nášho pohľadu je to svojím spôsobom jedno a rozhodne vítame konkurenciu, ale nie je to jedno pre občana,“ povedal Lopatka.

Predostrel to na príklade dojazdových vzdialeností. „Ak bude mať niekto nehodu alebo nejaký problém na východnej časti Bratislavy, tak tým pádom sa musí presúvať ten človek cez celé mesto, či už pôjde na Rázsochy alebo pôjde na Bory. Rozhodne hovorím nová nemocnica áno, Rázsochy z pohľadu lokality optimálne nie sú,“ uviedol riaditeľ novej bratislavskej nemocnice.

„Rázsochy získali taký nejaký nádych bermudského trojuholníka. Tá negatívna emócia, ktorá sa k nej viaže, samozrejme, nepomáha výstavbe,“ podotkol Lopatka.

Zaujímavo sa rozvinula diskusia o cene za meter štvorcový.

„Ak si dobre pamätám, hrubá stavba nemocnice Bory stála 2 068 eur meter štvorcový. V situácii, kedy naozaj bolo významné zdražovanie stavebných prác, je odhadnuté, že Rázsochy sa postavia meter štvorcový za 1 680 eur. Nikto to nedokáže. Je to nerealizovateľné v dnešnej dobe,“ skonštatoval Lopatka.

Na tieto vyjadrenia reagoval Ferjančík s tým, že na tom pracovalo niekoľko expertov. „Bolo to naceňované širokospektrálnou pracovnou skupinou na úrovni premiéra, ktorá prechádzala tie náklady a verifikovala, takže z nášho pohľadu je to spraviteľné za tie financie,“ ubezpečil bývalý generálny tajomník služobného úradu MZ.

Lopatka zdôraznil, že rozdiel je tisíc eur a podotkol, že oni nemocnicu stavali bez nutnosti ísť cez verejné obstarávanie. „O verejnom obstarávaní tvrdím, že je trestom pre poctivých a požehnaním pre tých ostatných, čiže rozhodne verejne obstarávanie znižovaniu ceny nepomôže,“ povedal Lopatka.

„Pán Lopatka má obrovskú výhodu, že pôsobí v súkromnom sektore. U nás vo verejnom sektore je úplne nepodstatné, koľko čo reálne stojí. Podstatné je, čo si myslí ministerstvo financií a Útvar hodnoty za peniaze,“ reagoval Pepucha a dodal: „Keď vám úradník povie, že niečo musíte postaviť za 2 000 eur, tak vy vo verejnom sektore nemáte inú šancu len to postaviť za 2 000 eur meter štvorcový“.

Personálna politika a otázka kompetencií

V súvislosti so zámerom budovania nových nemocníc „musíme pozerať na pacienta, na zamestnanca a na procesy a to celé musíme zabaliť do nejakého objektu, ktorý má spĺňať nejaké kritériá,“ vymenovala Lapuníková.

Podľa jej slov v tom nemalú rolu hrá vývoj v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a to ako ju chceme uchopiť. Ako príklad uviedla trendy v onkologickej liečbe a celkovo vzťah lekár-sestra, jednotlivých zdravotníckych kategórií.

„Vývoj v oblasti zdravotníctva, napríklad v liekovej politike jednoznačne definuje, že zdravotná starostlivosť sa z lôžkovej zdravotnej starostlivosti bude presúvať do ambulantnej sféry. Tam o tom niet pochýb,“ podotkla Lapuníková.

Ako ďalej uviedla, „pre každého pacienta je dobré, aby bol vo svojom prostredí, ktoré je pre neho najprirodzenejšie, to znamená, že sa rozprávame o denných stacionároch.“ To je trend, ktorý podľa nej pôjde.

„Vypočítali sme si, že takýchto denných stacionárov - lôžok by sme mali mať 50, ale zároveň je iný trend, ktorý hovorí, že do budúcna už pacientom nebude nič tiecť, že už budú iba tabletky. To sú ďalšie veci, ktoré treba zohľadniť pri plánovaní zdravotnej starostlivosti,“ skonštatovala riaditeľka fakultnej nemocnice.

Ďalšou témou, ktorú načrtla, bola personálna politika v zdravotníctve. „V súčasnosti sú definované podmienky, že v ambulantnej sfére musí byť pri lekárovi sestra. Pozrime sa ďalej cez hranice a takéto podmienky jasne definované nie sú, preto lebo lekár vykonáva isté činnosti a sestra isté činnosti. Nikde nie je napísané, že jeden lekár, jedna sestra rovná sa ambulantná zdravotná starostlivosť,“ spomenula Lapuníková.

Ako príklad uviedla kliniky v Holandsku, kde sú lekári a sestra prichádza na zavolanie, pričom tok pacienta manažuje administratívna sila. „To ale súvisí s rolami v systéme, ktoré musia byť zmenené a musia byť prijaté širšou verejnosťou,“ podotkla Lapuníková.

Ďalšie príklady spomenula, že „v Dánsku uspáva pacienta sestra, nerobí to lekár. Lekár pri sestre nie je. Máme Švajčiarsko, kde je len lekár a sestra pri ňom nie je. To je iba otázka uhla pohľadu, otázka kompetencií a nastavenia odbornej spoločnosti“.

Podľa Lapuníkovej sú toto všetko veľké výzvy, ktoré musia vstupovať do dimenzovania nemocnice.

Následne Lopatka uviedol, v čom vidí budúcnosť zdravotníctva. „Bude o troch veciach, bude o ľuďoch, bude o digitalizácii a bude o umelej inteligencii,“ uzavrel Lopatka.