„Medzi najčastejšie hoaxy, ktorým ľudia veria, sú napríklad tie, že očkovanie spôsobuje autizmus, očkovanie proti covidu ‚turborakovinu‘ alebo neplodnosť a že pre organizmus je lepšie infekciu prekonať ako získať imunitu očkovaním. Tieto hoaxy sú nebezpečné na populačnej úrovni, lebo aj vďaka nim prichádzajú krajiny o kolektívnu imunitu proti chorobám, ktoré sme už takmer nepoznali,“ hovorí Dekanková. Doplnila, že nebezpečné sú aj mýty o onkologickej liečbe, ktorá pacienta „určite zabije“ a treba sa radšej liečiť alternatívnou medicínou. „Osobné tragédie takýchto rodín (ktorých členovia uverili hoaxom) poznajú mnohí lekári z našej iniciatívy,“ poznamenala.

Pre každého vlastný hoax

Medicínske hoaxy sa často objavujú najmä v oblastiach, v ktorých „hrajú na city“. Ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov. „Rozhodnutia v medicíne by mali vychádzať z overených dát a vedeckých dôkazov, nie z osobných názorov, emócií či atraktívnych sľubov. Ak chceme chrániť zdravie pacientov, musíme trvať na postupoch, ktoré sú preukázateľne účinné a bezpečné," hovorí prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a členka iniciatívy Lekári nahlas Alexandra Bražinová.

Výskum Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT) analyzoval schopnosť veľkých jazykových modelov generovať personalizované dezinformácie, aj v oblasti zdravia. Ukázal, že nástup generatívnej umelej inteligencie ešte viac komplikuje situáciu s dezinformáciami, keďže personalizované AI texty majú veľmi presné cielenie. Taktiež generovaný zavádzajúci obsah prispôsobený konkrétnej skupine ľudí je ťažšie odhaliteľný. „Veľké jazykové modely dokážu generovať obsah, ktorý je pre človeka ťažko rozlíšiteľný od textu vytvoreného človekom. To výrazne zvyšuje riziko šírenia presvedčivo pôsobiacich dezinformácií, ktoré môžu cielene pracovať s emóciami alebo konkrétnymi naratívmi," upozorňuje riaditeľka KInIT Mária Bieliková. Inštitút sa v rámci Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) venuje výskumu metód umelej inteligencie pre analýzu a monitorovanie dezinformácií v digitálnom prostredí.

Ako zistiť, kde je pravda?

Online dezinformácie nezostávajú len v digitálnom priestore. Lekári ich dôsledky vidia priamo vo svojej praxi. Pacienti prichádzajú s pevne vytvorenými názormi, odmietajú odporúčanú liečbu alebo ju odkladajú v prospech alternatívnych postupov, ktoré nemajú vedecké opodstatnenie. Často ide o odmietanie očkovania, „detoxikačné“ kúry, zázračné výživové doplnky či odmietanie štandardných terapeutických postupov.

„Úlohou lekára dnes už nie je len liečiť. Čoraz viac času venujeme vysvetľovaniu a uvádzaniu informácií na pravú mieru. Dezinformácie menia dynamiku vzťahu medzi lekárom a pacientom a oslabujú dôveru, ktorá je pre úspešnú liečbu nevyhnutná," hovorí prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov a členka Lekárov nahlas Jaroslava Orosová. „Ľudia môžu na internete získať okrem predsudkov alebo nahlodania konšpiračnými teóriami aj nedôveru k niektorým vedecky overeným medicínskym postupom. V praxi to bežne vidíme, či už je to strach z antikoncepcie, alebo hormonálnej substitučnej liečby, protinádorovej liečby, kortikoidov v liečbe akéhokoľvek ochorenia, až po očkovanie,“ doplnila Ela Dekanková. Takéto prípady, žiaľ, nie sú ojedinelé. Zdravotnícke dezinformácie predstavujú systematický problém, ktorý môže viesť k oneskoreniu liečby, zhoršeniu zdravotného stavu a v krajnom prípade aj k ohrozeniu života.

{{odporucane}}

Iniciatíva Lekári nahlas v najbližšom čase plánuje ďalej rozvíjať osvetovú kampaň v spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií a agentúrou Seesame. Na svojej webstránke ponúka rady, ako sa zorientovať v najčastejších medicínskych otázkach a v záplave informácií. Chce postupne obnovovať dôveru voči odborníkom.

Podľa klinickej onkologičky Lenky Sako slovenským lekárkam a lekárom chýba výrazný hlas, ktorý by predstavoval protiváhu dezinfoscény. Práve preto sa spájajú do iniciatívy Lekári nahlas. O to, aké zdravotníctvo by chceli a čo považujú za dôležité v komunikácii o medicínskych témach, sa vo videu podelili aj ďalší členovia iniciatívy Lekári nahlas. „Rozlíšiť nezmysly od vedeckých dôkazov znamená zachraňovať životy a zlepšovať ich kvalitu. Veda zachraňuje, dezinformácie a klamstvá zabíjajú,“ varuje patofyzilóg a molekulárny biológ Roman Gardlík. Pneumologička Katarína Dostálová aj pediater, klinický imunológ a alergológ Miloš Jeseňák doplnili, že preto je dôležité zložité medicínske tímy laikom komunikovať jednoducho. Treba o nich hovoriť na základe faktov, dôkazov a pritom zrozumiteľne.