Ministerstvo zdravotníctva po troch rokoch mení rétoriku. Pre hospodárenie svojej poisťovne pripúšťa personálne zmeny
Problémom pre štátnu poisťovňu je, že podľa účtovnej závierky Všeobecnej zdravotnej poisťovne k 31.3. 2023 (redakcia ozdravme má účtovnú závierku k dispozícii) má poisťovňa vlastné imanie v záporných hodnotách, konkrétne -8 793 716,31 eur.
Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila minulý rok so stratou takmer 154 miliónov a za posledné tri roky pod vedením Richarda Strapka dosiahla kumulovanú stratu vo výške takmer 355 miliónov eur. Štát pritom opakovane dotoval poisťovňu a za posledné tri roky štátna poisťovňa dostala navyše 358 miliónov eur cez navýšenia základného imania poisťovne.
{{suvisiace}}
Za celé obdobie však verejne napadla kritika na vedenie poisťovne. Aktuálnu situáciu s hospodárením poisťovne, ktorá prešla do záporných čísel aj pri vlastnom imaní, kompetentní hodnotia inak. Ministerstvo zdravotníctva dokonca pripúšťa možné personálne zmeny. A na nepriaznivé hospodárenie reagoval aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ministerstvo financií hodnotí hospodárenie štátnej poisťovne neuspokojivo
Zaujímali sme sa, ako hodnotia ministerstvá zdravotníctva a financií hospodárenie VšZP v tomto roku, kedy za prvé tri mesiace 2023 je vo výsledku strata 50 miliónov a jej vlastné imanie je k 31.03.2023 v záporných číslach 8,8 mil. eur a je pravdepodobné, že od marca kleslo do záporných čísel ešte výraznejšie.
Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že poisťovňa uhrádza svoje záväzky poskytovateľom a tí nemusia mať obavu z toho, že by tieto záväzky neboli v budúcnosti uhrádzané.
„Peňažné úhrady pohľadávok poskytovateľov budú realizované naďalej zo zdrojov, ktoré má VšZP k dispozícii (platby štátu za poistencov štátu, platba od ekonomicky aktívnych osôb) a ktoré sú pravidelné (na mesačnej báze),“ zhrnul rezort.
Ministerstvo tiež podotklo, že „tento rok končili všetky poisťovne prvý kvartál so stratou, čo neznamená, že budú končiť rok stratou v štvornásobnej výške straty prvého štvrťroka.“
{{odporucane}}
Rezort financií reagoval priamejšie. „Ministerstvo financií SR hodnotí hospodárenie VŠZP neuspokojivo,“ zareagoval rezort a dodal: „Pokračovanie v súčasnom trende môže spôsobiť to, že VŠZP by prekročilo rámce schváleného rozpočtu verejnej správy“.
Budú v hre opäť preddavky navyše?
Vzhľadom na aktuálne hospodárenie zdravotných poisťovní (pozn. všetky tri poisťovne v celkovej strate 69 miliónov. V prípade VšZP ide o stratu 50 mil. eur, Dôvera ZP 16,6 mil. eur a Union ZP 2,4 mil. eur.) zisťovali sme, či je na stole otázka možného dofinancovania, resp. o akej forme sa diskutuje, či cez platbu za poistencov štátu alebo zvýšenie imania VšZP. Prípadne či pôjde o inú formu.
Ministerstvo zdravotníctva totiž vo februári 2022 odsúhlasilo jeden bežný preddavok na platbu za poistencov štátu a dva preddavky na platbu za poistencov štátu navyše. Informovali o tom Zdravotnícke noviny. To, či k tomuto kroku rezort pristúpil v dôsledku finančnej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (pozn. aj v tom čase v strate) a možnej hrozby ozdravného plánu, ministerstvo neodpovedalo.
Ministerstvo financií k aktuálnej situácii reagovalo, že detailne monitoruje rozpočtovú situáciu v zdravotníctve. „Zároveň platí, že MF SR poskytlo v rámci schváleného zákona o štátnom rozpočte všetky disponibilné zdroje určené pre zdravotníctvo. Do vymenovania novej vlády MF SR nepredpokladá žiadne nové zmeny vo financovaní sektoru zdravotníctva,“ uviedlo ministerstvo financií.
Dofinancovanie tak ministerstvo financií nepripúšťa. To, ako bude riešiť ministerstvo zdravotníctva situáciu s VšZP a či uvoľní navyše preddavky, odpovedal rezort zdravotníctva nasledovne:
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
„Zmena platby za poistencov štátu je jednou z alternatív, ktorú MZ SR v tejto veci pripúšťa, avšak zatiaľ údaje nenasvedčujú nedodržiavaniu finančného plánu VšZP. O výsledkoch hospodárenia štátnej poisťovne je MZ SR informované, napokon sa jeho zástupcovia zúčastňujú všetkých relevantných stretnutí (aj s ÚHP, MF SR a ďalšími), pričom sa hľadajú najoptimálnejšie riešenia.“
V súvislosti s vyvodením nejakých krokov voči vedeniu VšZP vzhľadom na hospodárenie ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že intenzívne komunikuje s vedením VšZP s cieľom riešiť vzniknutú situáciu. „Výsledkom stretnutí však môžu byť aj personálne zmeny,“ podotkol rezort zdravotníctva.
Otázny ozdravný plán
V minulom roku by uvedené hospodárenie poisťovne znamenalo, že by poisťovňa smerovala do ozdravného plánu.
Aktuálne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou túto možnosť v súvislosti s nepriaznivým hospodárením nemá.
Od začiatku roka 2023 je v platnosti novela zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorou úrad prišiel o jednu z dôležitých kompetencií. Išlo o zásah pri nepriaznivom hospodárení zdravotnej poisťovne, kedy úrad mohol nariadiť ozdravný plán zdravotnej poisťovni. A to v prípadoch, kedy zdravotná poisťovňa vykazovala straty, v dôsledku ktorých výška vlastného imania poisťovne klesla pod minimálnu hodnotu základného imania 16,6 milióna eur.
Avšak spomínaný zákon 581/2004 stále umožňuje a definuje, že „Úrad nariadi zdravotnej poisťovni, aby predložila na schválenie ozdravný plán, ak zdravotná poisťovňa závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti ustanovené zákonom a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť zdravotnej poisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávania verejného zdravotného poistenia“.
Zisťovali sme preto, čo v praxi znamená závažný spôsob neplnenia obchodno-finančného plánu, a teda do akej situácie sa poisťovňa musí dostať, aby závažným spôsobom neplnila tento plán.
Ministerstvo financií na túto otázku neodpovedalo a ministerstvo zdravotníctva nám odporučilo obrátiť sa na Úrad pre dohľad.
„V zmysle platnej právnej úpravy ÚDZS nariadi zdravotnej poisťovni, aby predložila na schválenie ozdravný plán, ak zdravotná poisťovňa závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán. Z dôvodu, že predmetná kompetencia je v zmysle platnej právnej úpravy vo vecnej kompetencií iného subjektu, odporúčame s predmetnou otázkou obrátiť sa na ÚDZS,“ reagovalo ministerstvo zdravotníctva.
Priamu odpoveď sme však nedostali ani od úradu.
„Zdravotná poisťovňa má povinnosť predložiť úradu schválený obchodno-finančný plán (OFP) na daný rok v termíne do 31.3. tohto kalendárneho roka. Povinnosť zdravotnej poisťovne zasielať úradu plnenie OFP momentálne nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Takúto povinnosť (vrátane presnej a jednotnej štruktúry OFP) by mala zaviesť pripravovaná vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá však do dnešného dňa nebola prijatá,“ reagoval na úvod Úrad pre dohľad.
Úrad ďalej uviedol, že „z tohto dôvodu si úrad môže od zdravotnej poisťovne vyžiadať plnenie OFP v tých prípadoch, kedy dochádza k nepriaznivému vývoju hospodárenia, k čomu aj pristúpil.“
ÚDZS skonštatoval, že zákon č. 581/2004 Z. z. nijako bližšie nešpecifikuje pojem „závažný spôsob“ neplnenia obchodno-finančného plánu. „Úrad v súčasnosti zastáva názor, že nariadenie ozdravného plánu by prichádzalo do úvahy vtedy, ak po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností možno reálne predpokladať ohrozenie schopnosti zdravotnej poisťovne plniť svoje záväzky riadne a včas,“ uzavrel Úrad pre dohľad.
Pritom samotný úrad vo svojej tlačovej správe z 9. mája píše o alarmujúcej strate a zápornom vlastnom imaní. „Myslíme si preto, že by VšZP mala razantne upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a znížiť tak náklady,“ povedala šéfka úradu Renáta Bláhová na tlačovej besede. Podľa úradu tak inak môže byť ohrozená platobná schopnosť poisťovne.
Poisťovňa nemá povinnosť zverejniť obchodno-finančný plán
S otázkami sme sa obrátili aj na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Zaujímali sme sa, či vzhľadom na svoje hospodárenie pripravuje ozdravný plán a taktiež, čo pre poisťovňu znamená závažný spôsob neplnenia OFP.
„Zdravotné poisťovne majú povinnosť predkladať obchodno-finančný plán na príslušný kalendárny rok Ministerstvu financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a to za účelom zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy, pričom nemajú zákonnú povinnosť zverejňovať tento dokument iným spôsobom. VšZP si svoju povinnosť splnila v zákonom stanovenej lehote,“ zhrnula štátna poisťovňa.
„Vyhodnotenie plnenia/neplnenia, prípadne závažnosti neplnenia obchodno-finančného plánu, ako aj kompetencia vydania rozhodnutia o uložení sankcie vypracovania ozdravného plánu patrí výlučne do pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je orgánom dohľadu nad zdravotnými poisťovňami,“ podotkla VšZP.
Podľa poisťovne „VšZP si plní svoje reportingové povinnosti uložené osobitným predpisom, a teda priebežne informuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o svojich hospodárskych výsledkoch a aktuálne neeviduje uloženie povinnosti vypracovania ozdravného plánu zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“.
So zámerom porovnať aktuálne hospodárenie VšZP a nastavenie obchodno-finančného plánu poisťovne sme od VšZP aj MZ pýtali obchodno-finančný plán poisťovne, avšak neúspešne.
„Vzhľadom na obsah a citlivosť údajov v schválenom obchodno-finančnom pláne VšZP pre rok 2023 a skutočnosť, že jeho zverejnenie subjektom, ktorých osobitný predpis neurčil ako účelový subjekt pre správu interpretáciu jeho obsahu, môže zverejnenie jeho obsahu zhoršiť postavenie VšZP pri vyjednávaní o cenách v rámci rokovaní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, rovnako aj v súťaži o rozsah a kvalitu poskytovaných služieb a v súťaži o udržanie a prilákanie poistencov,“ odpovedala štátna poisťovňa.
Podobná odpoveď prišla aj od ministerstva zdravotníctva: „Obchodno-finančný plán VšZP, a.s. na rok 2023 nie je povinne zverejňovaným dokumentom a s ohľadom na obsah tohto dokumentu by údaje mohli byť vyhodnotené, z pohľadu platnej právnej úpravy, ako obchodné tajomstvo“.
