Peter Jeseňák, gastroenterológ

1) Nie som členom SLK,  iba registrovaný. Nikdy som nevidel relevantný dôvod, aby som bol jej členom. A navyše jej najvyšší predstavitelia vo mne vyvolávali skôr zdesenie ako aspoň náznak prirodzenej, odbornej a ľudskej autority.

2) Činnosť SLK nesledujem a vyjadrenie jej terajšieho prezidenta vnímam v kontexte absurdnosti, ktorá zamorila túto krajinu. Je vecou každého člena SLK, aby sa s takouto žalostnou absurditou nejakým spôsobom vysporiadal. Uznávam že to bude ale pre nich veľmi ťažké.

Viera Karlubíková, ambulancia klinickej imunológie a alergológie

1) Bola som členom niekoľko rokov, ale tento rok vzhľadom na nečinnosť lekárskej komory a absenciu podpory lekárov a vedeckej obce som členstvo zrušila. Pred tým som to vnímala aj v istom zmysle ako česť byť členom lekárskej komory, ale teraz pociťujem z tejto organizácie sklamanie. A členstvo obnoviť za súčasného vedenia SLK neplánujem.

2) Slovenská lekárska komora je, čo sa týka jej činnosti, v súčasnosti pasívna. Namiesto toho,aby prezentovala a zastavala názor lekárov vykonávajúcich medicínu založenú na dôkazoch, zastávať sa vakcinácie, chápať dôležitosť toho byť súčasťou organizácií ako WHO,ostáva v týchto dôležitých témach ticho, alebo sa nakláňa na skôr na opačnú názorovústranu. Počas pandémie to bola hlavne práca lekárov a ostatných zdravotníkov v tomto dlhodobo pofinancovanom a zanedbanom sektore, vďaka ktorým sa to aspoň takto zvládlo. Vytvárať tu pochybnosti o liečbe a postupoch, potvrdených štúdiami a výskumom, je aj do budúcna nebezpečné a môže ohroziť zdravie ľudí.

Elena Prokopová, pediatrička

1) Som členom SLK. Jej členom som od skončenia vysokej školy. V tom čase som to považovala za veľkú česť. A bola som na to hrdá, že môžem byť súčasťou tejto komunity. Ani vtedy a ani teraz nevnímam, že by som mala byť členom kvôli nejakým benefitom. Stále to mám nastavené, ako určitý druh stavovskej cti. Je ale pravda, že to, čo by mala komora pre lekára predstavovať, už dávno nepredstavuje. Ale ani v tomto prípade som nerozmýšľala o tom, že z nej vystúpim. Nič od členstva v súčasnosti neočakávam. Stále vo mne pretrváva to minulé - som lekár - som člen komory.

2) Je to smutné. Človek, ktorý stojí na čele stavovskej organizácie, nemá prezentovať svoj osobný, súkromný názor. Má prezentovať názor - lekárskeho stavu. Teda to, čo spĺňa kritériá EBM, tak ako pracujeme v každodennej práci. Má mať vysokú morálnu a odbornú hodnotu. Žiaľ, v tomto prípade sa to nedeje. Obdobie pandémie COVID-19 bolo osobne pre mňa veľmi zložitým obdobím. Takéto vyjadrenia čelného predstaviteľa tak dôležitej inštitúcie, ako je SLK, sú pre mňa nepochopiteľné a zarážajúce. Napomáhajú k degradácii inštitúcie, akou SLK je.

Miloš Jeseňák, imunológ, alergológ a pediater

1) Som členom, skôr historicky s automatickým obnovovaním členstva platbou poplatku. Analyzujúc reálny prínos SLK spätne (pre mňa ako lekára či odbornú spoločnosť), hodnotiac jej súčasné aktivity a ich charakter ako aj súčasný vývoj, tak už v tom nevidím benefit a význam. Vo všeobecnosti mi chýba "hmatateľnosť" a kvalita aktivít SLK pre lekárov, a tým aj jej reálny význam a opodstatnenosť. Tak ako aj iné inštitúcie a organizácie, aj v tomto prípade nastal jasný čas na renesanciu konceptu a reformu jej podstaty a fungovania, pričom tie zmeny by mali byť zásadné a aj radikálne. Ich realizácia ale vyžaduje nových ľudí a vízie. 

2) Stavovské organizácie (SLK, SLS a pod) musia byť nositeľmi a garantmi vedeckosti ako aj odbornosti vo všetkých sférach. V medicínskej najmä v kontexte reálnych faktov, overených kvalitných štúdií, medicíny-založenej na dôkazoch. V medicíne vždy musí byť odborná diskusia a je logické, že sú témy, kde je potrebné nájsť zhodu, konsenzus či viaceré relevantné možnosti podporené faktami, avšak nie názormi a pocitmi, a už vôbec nie konšpiráciami či neoverenými faktami a dátami. Problémom je zamieňanie názoru za pravdu, výsledkov pozorovaní či štúdií automaticky s vedeckými faktami.

Ak má jednotlivý lekár nejaký „názor“, pocitový či v kontexte bad science, je to OK, ale ak ho prezentuje z vedúcich pozícií, kde už nehovorí za seba ale automaticky za celú organizáciu, potom to je problém - vedecký, medicínsky ako aj etický. Vnímam výrazný odklon od vedeckosti, uznávaní overených faktov a preferovanie „inej, druhej pravdy“. Čoraz častejšie je tu neúcta či dokonca útoky voči vede, vedcom, a to s veľkou viditeľnosťou vo verejnom priestore. Obzvlášť nebezpečným vidím prekrúcanie vedeckých faktov cez domnienky, vlastné názory či iné prostriedky. Celé to spúšťa sled udalostí, ktoré môžu dopadnúť tragicky v podobe nedôvery voči lekárom, vedcom, vede, faktom a overeným dátam. Viac k tomu asi nie je čo dodať.