Slovenská lekárska komora (SLK), Slovenská komora zubných lekárov (SKZL) a Slovenská lekárnická komora (SLeK) odmietli spochybňovanie všetkých stavovských organizácií v zdravotníctve zo strany Sloboda a Solidarita na základe pochybenia jednej.

Na spoločnej tlačovej besede prezident komôr reagovali na vyjadrenia strany SaS. Tá sa zmienila o zámere predložiť návrh zákona, ktorý by stanovil dobrovoľnosť registrácie a členstva v zdravotníckych stavovských organizáciách.

Ide aj o reakciu, kedy predstavitelia strany podali podnet na Generálnu prokuratúru pre poplatky vyberané Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov. Komora podľa nich vyberá registračné a členské poplatky nad rámec zákona.

„To, že v jednej z komôr došlo k porušeniu zákona, je potrebné riešiť – a existujú zákonné postupy tohto riešenia. Spochybňovať však princípy, ktoré sú celosvetovo osvedčené, funkčné – a ktoré nevyžadujú verejné zdroje – nemožno akceptovať,“ reagujú tri komory na tlačovú besedu SaS.

{{suvisiace}}

Prezidenti uvedených komôr považujú „vyjadrenia predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita za prejav nepochopenia významu, logiky a princípov samosprávy vo všeobecnosti, nielen profesijnej“.

V spoločnom stanovisku uvádzajú, že nepredstavujú iba záujmové združenia, ale vykonávajú významné samosprávne a regulačné úlohy v profesiách, ktoré sú pre štát kľúčové a životne dôležité.

Na tlačovej besede zástupcovia komôr podotkli, že v okolitých krajinách nie je rozlišovaná registrácia a členstvo a povinnosť byť členom komory pre výkon zdravotníckeho povolania je zakotvené priamo v zákone.

„V prípade, že nie sú všetci zdravotnícki pracovníci členmi komory, je možnosť zastupovania výrazne obmedzená a lekári, zubní lekári a farmaceuti ako zástupcovia profesií dôležitých pre chod štátu sa stávajú zraniteľnými voči neodborným, často voluntaristickým, a neraz aj politicky motivovaným zásahom do výkonu ich profesie,“ uviedol Jaroslav Šimo, prezident Slovenskej lekárskej komory.

Zrušenie komôr?

Igor Moravčík, prezident Slovenskej komory zubných lekárov zdôraznil, že „ak by sa komory dnes zrušili, štát nie je schopný vykonávať všetky funkcie, ktoré dnes komora vykonáva. Často je predstava, že my len registrujeme, nie je to pravda. Vydávame registráciu, registrácia je prvý predpoklad toho, aby mohol zdravotnícky pracovník vykonávať svoju činnosť. Vydávame rôzne druhy licencií, bez ktorých nie je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť“.

Ako tiež uviedol, poskytujú množstvo iných služieb, množstvo úkonov, ktoré sú bezodplatné.

„Považujem vyjadrenia na tlačovej konferencii SaS za nešťastné a nepochopenie toho, kde stavovské organizácie majú svoje miesto a naďalej by mali mať. Skôr by som hovoril o tom, že minimálne naše tri komory by mali mať vyššie kompetencie,“ podotkol Moravčík.

„Sedíme tu my traja, ktorí roky robíme pozitívnu činnosť v prospech zdravotníctva, v prospech pacienta, ale hlavne v prospech zdravotníckych pracovníkov, aby sme obhajovali našu pozitívnu činnosť len preto, lebo niekto si dovolí na základe pochybenia jednej z komôr zvolať tlačovú konferenciu a osočiť desiatky ľudí, ktorí sú funkcionármi a zamestnancami komôr,“ podotkol na úvod Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.

„Sme entity, ktoré sa financujú vo vlastnej réžii, vykonávame množstvo činností, ktoré by štát možno zvládol, ale určite by ich nerobil takým efektívnym spôsobom, ako ich robíme my, a robíme ich na vlastné náklady,“ dodal Sukeľ.

Spomenul tiež osvetové projekty, edukačné zdravotnícke aktivity, ktoré robiť nemusia, ale robia ich preto, lebo chcú.

„Štát dokáže vykonávať mnohé veci, ale máme skúsenosti, že nie vždy tie veci sú efektívne,“ doplnil šéf lekárnickej komory.

Financovanie

Zástupcovia komôr tiež pripomenuli, že činnosť komôr je vykonávaná bez finančného príspevku zo strany štátu. „Všetky prenesené kompetencie sú vykonávané za zlomok financií, ktoré by si vyžadovalo ich plnenie štátnymi orgánmi, pričom jediným zdrojom sú príspevky zdravotníckych pracovníkov. Regulácia týchto poplatkov už dávno nereflektuje skutočné náklady, ktoré prenesený výkon štátnej správy vyžaduje,“ uvádzajú v stanovisku.

V roku 2004 v rámci vtedajšej reformy zdravotníctva sa oddelila registrácia a členstvo v komore. „Registrácia ostala, pretože komora má naďalej právo registrovať lekárov. Lekár, ktorý chce vykonávať povolanie lekár na území Slovenskej republiky, musí byť registrovaný v Slovenskej lekárskej komore (podobne zubný lekár, či lekárnik),“ spomenul Šimo.

Ako ďalší problém uviedol poplatok za vedenie registrácie, ktorý je odvodený zo zákona. „Vôbec už nereflektuje skutočné náklady, ktoré nám prináša činnosť komory. Sme prospešní aj v tomto pre štát, že to robíme bez nároku na peniaze zo štátneho rozpočtu,“ zdôraznil Šimo.

Tento poplatok je vo výške 15 eur ročne.

{{odporucane}}

Podľa Sukeľa členovia komory financujú mnohé činnosti, ktoré sa týkajú i nečlenov, pretože členovia platia viac ako len registračný poplatok. Ako uviedol, „všetky poplatky by mali byť naviazané na v čase sa meniaci parameter. Veľa poplatkov je takto stanovených, že je to napríklad nejaké promile z priemernej mzdy alebo minimálnej mzdy. Tým štát zabezpečuje valorizáciu chodu takýchto činností. Aj tieto poplatky, ktoré sú, by sa mali takýmto spôsobom odvíjať“.

„Nevyberáme poplatky za nič a vykonávame X správnych konaní, ktoré musia byť z niečoho financované. Toto neberte ako sťažovanie, toto berte ukážku efektivity, že my napriek tomu, že peniaze, ktoré nám zákon zveril, nepostačujú, nežiadame ani dofinancovanie, ani oddlženie. Poukazujeme na to, že aby sme tie činnosti dokázali vykonávať efektívne, mal by štát zabezpečiť aj spôsob ich financovania,“ zhrnul Sukeľ a doplnil.

„Keď niekto povie, že v pohode by to vykonával niektorý štátny úrad, no nevykonával. Tá skúsenosť je taká, že by to za tieto peniaze nikto nikdy nerobil. Pokiaľ by to niekto robil, tak možno aj tí kolegovia, ktorí dnes hovoria, že na čo im je komora, pokiaľ by mali za každý úkon zaplatiť 50-eurový kolok, tak by zrazu zistili, že tých 15 eur ročne bolo veľmi výhodných.“

Ako zakročiť voči dezinformátorom?

Moravčík podotkol, že disciplinárne konania sa môžu viesť len voči členom. Pričom všetky aktivity komory vykonávajú i pre nečlenov. „Je paradoxné, že nemáme dosah na nečlenov,“ povedal. Podľa jeho slov je to základný problém.

„Ak máme spravovať túto samosprávu efektívne, tak jednoznačne dôsledkom musí byť to, že pre všetkých musí byť jednotný meter. Nemôžeme rátať s tým, že členovia nám budú prispievať na chod aj nečlenov a na druhej strane my nemáme žiadny dosah na nečlenov,“ reagoval Moravčík.

V nadväznosti na väčšie kompetencie sme sa opýtali zástupcov uvedených troch komôr, ako by si vedeli predstaviť zakročiť voči zdravotníkom, ktorí ohrozujú zdravie pacientov a verejné zdravie. Napríklad bolo to možné vidieť počas pandémie, vidíme, kto je splnomocnencom, alebo že sa podávajú trestné oznámenia na lekárov za manažovanie očkovania počas pandémie.

„Netreba si zamieňať, že budeme mať exekutívnu funkciu v rámci prokuratúry v rámci nejakého trestného stíhania, ale s vysporiadaním sa odborných a profesijných vecí by sme mali mať vyššie kompetencie,“ reagoval Moravčík, čo dnes komory podľa neho nemajú. „Dnes máme iba možnosť etické, aj to iba voči členom,“ dodal.

„Netreba si mýliť kompetencie komory s tým, kde by sme už išli mimo svoj rámec. My predsa nemôžeme zasahovať do procesu, ak jedna osoba podá žalobu na druhú osobu, na to sú orgány činné v trestnom konaní,“ odpovedal Šimo. A následne doplnil, „Slovenská lekárska komora mala ešte pred tou nešťastnou reformou dosah aj na kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zriadením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou táto kompetencia bola komore odobraná a bola prenesená na Úrad pre dohľad. Vo svojej činnosti môžeme ísť vyslovene len v intenciách našich kompetencií“.

Ako príklady spomenul zahraničné komory, tým že Česká lekárska komora má jednotnú registráciu, de facto povinné členstvo, tak má podľa neho určite väčšie kompetencie ako má SLK. Ako ďalšiu zahraničnú komoru spomenul Rakúsku lekársku komoru, ktorá má podľa jeho slov kompetenciu kontrolovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

„Čo s takými ľuďmi, ktorí vyslovene hlásajú nezmysly, ktoré nemajú s evidence based nič spoločné,“ zareagoval Sukeľ a dodal, „mne sa veľmi „páčilo“, keď boli takí lekári, a tesne po covide niektorý zo štátnych orgánov dal podnet na lekársku komoru. Vtedy som si povedal, že zrazu vám je lekárska komora dobrá, lebo viete, že v zásade s týmito ľuďmi nemôže nič urobiť“.

Sukeľ pripomenul, že výkon zdravotníckeho povolania má nejaké úrovne. „Prvá je registrácia, aby človek vôbec mohol vykonávať povolanie. Potom je licencia, či už na samostatný výkon praxe alebo na výkon činnosti odborného zástupcu. Myslím si, že aj to, čo voláme formou správne trestanie, či už sú to delikty, priestupky alebo až trestné činy, by malo mať nejakú úroveň,“ povedal.

Podľa neho by bolo veľmi užitočným nástrojom pozastavenie licencie alebo registrácie, „aby si človek, ktorý vyslovene ide za odbornú hranu, uvedomil že nesie zodpovednosť nielen sám za seba ale aj za pacientov“.

„Strašne ma udivuje, že máme tu Úrad pre dohľad máme, aj samosprávne kraje a ľudia, ktorí vyslovene hlásajú nezmysly, v tomto systéme stále fungujú a je vysoko pravdepodobné, že ešte dlho fungovať budú. Pokiaľ existujú krajiny, kde sa s tým inštitúcie dokážu vysporiadať, tak si myslím, že my by sme mohli byť tiež jednou z takýchto krajín,“ skonštatoval.

Hoci lekárnická komora by aj chcela konať v istom prípade, nebolo jej to umožnené. Sukeľ spomenul príklad nelegálneho reexportu, o ktorom informoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv vlani v lete.

„Niečo sa dialo v nejakých lekárňach, čo by sa tam údajne diať nemalo, a my sme sa nedostali k identifikácii ľudí, ktorí za to boli zodpovední. Pokiaľ sú členmi, chceli sme začať konanie voči nim. Chceli sme sa zamyslieť, či tým konaním nebolo naplnené niečo, čo už je našou kompetenciou. Mám pocit, ako keby celkový systém bol nastavený tak, že kým dôjde k identifikácii pochybenia a identifikácii toho, čo niekto urobil, tak musí prejsť veľmi dlhá doba. A tí, ktorí robia nekalosti, vždy ťahajú za ten lepší koniec,“ zhodnotil Sukeľ.

Moravčík ešte podotkol, že „štátne orgány väčšinou nekonajú voči konkrétnemu lekárovi ale voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti“. Podľa neho by malo byť oprávnenie vyššie voči konkrétnemu lekárovi, lekárnikovi či zubnému lekárovi a malo by to byť v kompetencii komory.