Dajana Petríková: Žijeme v permanentnom klamstve o tom, že sa o naše zdravie postará štát
Dajana Petríková vyštudovala pre zdravotníctvo strednú aj vysokú školu. Z praxe pri lôžku pacienta odišla do organizácie zdravotníctva s ideálom pomôcť väčšiemu počtu pacientov. Počas dvoch dekád sa z referentky doplnkového zdravotného poistenia stala skúsená manažérka a odborníčka na nákup predovšetkým ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Posledných 14 rokov pôsobila v zdravotnej poisťovni Union. V minulosti pracovala aj pre zdravotnú poisťovňu Dôvera a medzi rokmi 1998-2005 pre dnes už neexistujúcu Vzájomnú životnú poisťovňu.
{{odporucane}}
Bola zakladajúcim členom pracovnej skupiny DRG a bola už pri výbere zahraničného modelu a nemeckého partnera. Neskôr zohrávala často kľúčovú rolu v období implmentácie DRG ako úhradového mechanizmu do praxe a jej schopnosť spájať ľudí naprieč sektorom ju nakoniec nominovala na pozíciu výkonnej riaditeľky Asociácie zdravotných poisťovní SR.
Ponuku zdravotných poisťovní prijala dňa 15.1.2024.
V rozhovore s novou výkonnou riaditeľkou AZP sa dočítate:
- o fenoméne sendvičovej ženy
- o psychickom a fyzickom vyhorení, ktoré Dajana Petríková zažila
- prečo prijala ponuku, stať sa výkonnou riaditeľkou Asociácie zdravotných poisťovní (AZP)
- prečo má existencia AZP zmysel
- či majú všetky tri zdravotné poisťovne identické a štátom nediskriminujúce podmienky na trhu so zdravotným poistením
- ako bude reagovať AZP v prípade, ak by sa štát rozhodol opätovne dofinancovať VšZP cez zvýšenie základného imania
- o mýtoch, ktoré v slovenskom zdravotníctve a verejnej mienke pretrvávajú
- o tom, ako bude vyzerať, pracovať a komunikovať AZP pod vedením Petríkovej
Pred niekoľkými týždňami ste sa stali výkonnou riaditeľkou Asociácie zdravotných poisťovní SR. Vo funkcii ste nahradili súčasného štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Štofka. Vaše kreslo bolo teda neobsadené pomerne dlho.
Oslovila ma zdravotná poisťovňa Union s otázkou, či by som túto pozíciu neprebrala. Táto ponuka ma zasiahla v istej životnej fáze. Viete, čo sú sendvičové ženy?. Sú to ženy medzi 45-55 rokov, ktoré sa ešte starajú o svoje deti a už sa starajú o svojich rodičov. Tieto ženy majú častokrát veľmi slušné a vyťažujúce zamestnanie a v každej z týchto troch rolí, chcú byť perfektné. Tieto ženy často končia vyhorené s úzkostnou poruchou a tento osud neminul ani mňa.
Starala som sa o mamu, ktorá dostala cievnu mozgovú príhodu a v kombinácii s prácou život nebol jednoduchý. Moja predošlá pracovná pozícia bola senior riaditeľka nákupu ústavnej zdravotnej starostlivosti pre zdravotnú poisťovňu Union. Nastalo u mňa úplné fyzické a psychické vyčerpanie. Lekári trvali na tom, že musím ísť na PN, no keďže som workoholik, tak som k tomuto kroku nechcela pristúpiť. Napokon som zistila, že to bola jednoznačne správna voľba.
O mamu sme sa postarali a vyprevadili sme ju, v lete zomrela. Počas starostlivosti o moju mamu som zistila, že ma stále baví byť zdravotnou sestrou. Vážne som sa zaoberala možnosťou, že by som sa vrátila k svojmu pôvodnému povolaniu a starala by som sa o pacientov.
To sa napokon nestalo.
Počas mojej PN ma oslovovali ľudia z rezortu s otázkou, kedy sa vrátim.
Áno, bol som jedným z nich.
Viacerí mi hovorili, že k povolaniu zdravotnej sestry sa môžem stále vrátiť, no ešte dokážem veľa poskytnúť aj organizácii zdravotníctva. Zdravotná poisťovňa Union mi zdôrazňovala, že mám určitú odbornosť, ktorú rezort zdravotníctva stále potrebuje. Ponuku som zvážila a veľmi zavážilo, že moja súčasná pozícia ma odbremenila od „korporátnych balastov“ a prinesie mi realizáciu a priestor pre mňa a v neposlednom rade i čas na moju rodinu.
Bude Asociácia zdravotných poisťovní SR pod Vaším vedením viditeľnejšia?
Je to jeden z mojich cieľov. Zastávať záujmy všetkých troch zdravotných poisťovní a ich poistencov je samozrejme prirodzené. Ako zdravotné poisťovne nechceme byť len nástrojom štátu pri napĺňaní zdravotných politík, ale chceme sa aktívne zapájať dotvorby týchto politík. Som presvedčená, že by nás vo väčšej miere mali vidieť a vnímať aj naši poistenci.
Poistenci by však najskôr museli vedieť o samotnej existencii asociácie.
Áno, každý vie, že má svoju poisťovňu, ale mnohí o asociácii nevedia. Mojím cieľom nebude, aby poistenci vedeli o tom, že existuje asociácia, ale aby vedeli, že zdravotné poisťovne sú pre samotných poistencov dôležité. Bola by som rada, ak by boli zdravotné poisťovne pre poistencov prínosnejšie ešte viac. Štát je v úzkostnom predpojatom strachu zo zdravotných poisťovní. Náš trh je preregulovaný a málokto si uvedomuje, aký vplyv na zdravie a život poistenca majú zdravotné poisťovne.
Majú alebo môžu mať?
Môžu a mali by mať. Ani zďaleka však nemajú dostatočné páky na takúto výchovu poistenca, lebo nám to nie je legislatívne umožnené. Príkladom je napríklad dentálny benefit (pozn.red. momentálne je v hre i scenár, ktorý navrhuje ministerstvo zdravotníctva, že zdravotné poisťovne nebudú poskytovať benefity), prostredníctvom ktorého ľudia dostali príspevok na ošetrenie u zubára.
Takmer nikto však nevidí to, že keďže zdravotné poisťovne tento benefit podmienili preventívnou prehliadkou, celkové množstvo absolvovaných preventívnych prehliadok, minimálne u všeobecného lekára, stúplo. Zdravotné poisťovne majú dáta o tom, že zavedením a podmienením zubného benefitu počet preventívnych prehliadok narástol takmer skokovo.
Práve prevencia je pre poistencov kľúčová, lebo zachraňuje životy a šetrí zdroje, ktoré sú v zdravotníctve vždy nedostatočné. Každá zdravotná poisťovňa sa snažila svojich poistencov motivovať k tomu, aby sa zdravotných preventívnych prehliadok zúčastňovali. Viem to zo skúseností v Unione: posielali sme smsky, emaily, pozývacie listy. Motivovali sme aj finančne lekárov, aby svojich poistencov na preventívne prehliadky pozývali. Nič však nezaúčinkovalo tak, ako zdravotný benefit.
Zdravotné poisťovne môžu a vedia byť nástrojom behaviorálnej ekonómie a vieme motivovať občanov k tomu, aby sa starali o svoje zdravie. Existuje plno článkov, publikácií alebo videí o tom, ako sa starať o svoje zdravie. Ľuďom však chýba stimul, na ktorý reagujeme. Popud alebo motivácia, ktorá sa napríklad na docielenie vyššej účasti na preventívnych prehliadkach osvedčila, sú peniaze alebo poskytnutie benefitu.
Zdravotným poisťovniam teda chýbajú páky na to, aby dokázali zlepšiť zdravie obyvateľstva. Ako sa to dá zlepšiť?
Pomohlo by, ak by zdravotné poisťovne dostali kompetenciu k vplyvu na zmenu správania poistencov.
Kompetencie sa však neposilňujú, skôr naopak. Posledné roky sme videli križiacke ťaženie proti zdravotným poisťovniam, ale aj súkromnému sektoru v zdravotníctve. Viac ako dvadsať rokov značná časť politického spektra brojí proti zdravotným poisťovniam a rétorika politikov je, že sú zdravotné poisťovne len prietokovými ohrievačmi. Zdravotné poisťovne zrejme neuspeli v tom, aby dokázali poistencom vysvetliť ich rolu a funkciu v systéme.
Áno, musíme poistencom demonštrovať, že sme ako zdravotné poisťovne pre systém dôležité. Dokážeme to len na základe dát. Úlohou Asociácie zdravotných poisťovní je pripraviť a prezentovať dáta podobné tým o zubnom benefite a vplyvu jeho poskytnutia na zvýšený počet preventívnych prehliadok.
{{suvisiace}}
Mnohé asociácie dávajú zmysel. Zdravotné poisťovne na Slovensku však majú rozdielne postavenie na trhu a ich záujmy sú občas protichodné. Narážam na selektívne dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera poslali stovky miliónov eur na zvýšenie základného imania. Tieto finančné prostriedky však nešli do základného imania, ale boli použité i na nákup zdravotnej starostlivosti. Majú teda všetky tri poisťovne na trhu rovnaké podmienky na podnikanie?
Základné podmienky sú dané a platia pre všetky tri zdravotné poisťovne rovnako, i keď je pravda, že VšZP má aj iné povinnosti nad rámec. Ale viem, na čo narážate a nebudem sa vyhýbať odpovedi. Nie, štát nepristupoval ku všetkým trom zdravotným poisťovniam rovnako. Sama som bola vo svojej praxi svedkom toho, ako sa postupovalo voči Unionu. Boli to pre mňa veľmi formujúce skúsenosti. Stále však verím, že to môže byť inak, dobré, otvorené, spravodlivé a funkčné.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Je to však možné aj v prípade, keď je štát v konflikte záujmov?
Štát by mal mať len jeden záujem, ktorým je prosperita jeho obyvateľov.
To je floskula, i keď sa voči nej nedá namietať a v teórii by to tak skutočne malo byť. Keď je VšZP vo finančných problémoch, tak je to problém akcionára, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR a tým pádom kvôli vplyvu politikov je to problémom všetkých, keďže prípadné straty, zlé hospodárenie či šafárenie sanujú všetci daňoví poplatníci. Ako sa dá v takomto prostredí viesť reálny konkurenčný boj o poistenca, keď sme v priamom prenose videli viacnásobné krivenie trhu cez selektívne dofinancovanie VšZP?
Prežiť v takomto prostredí sa dá veľmi ťažko. Súkromné zdravotné poisťovne dlhodobo hovoria o tom, že náš trh je deformovaný nerovnomerným zaobchádzaním so všetkými zdravotnými poisťovňami a zároveň roky hovoria o tom, že náš trh so zdravotným poistením je preregulovaný. Poisťovne sú presvedčené o tom, že ich miesto na trhu je opodstatnené a konajú tak, aby to dokázali. Stále veria, že sa podnikateľské prostredie môže zlepšiť. Dôkazom je, že na trhu stále ostali. Achmea, teda materská spoločnosť Unionu, operuje na globálnom trhu a existujú aj krajiny, z ktorých trhu sa stiahla. V Slovensko ešte stále verí.
Jednostranné riešenie finančných problémov VšZP alebo celkovo finančných problémov slovenského zdravotníctva len cez ňu nie je správne. Som presvedčená, že VšZP je hrdá organizácia, ktorá chce pri rovnakých pravidlách hry v prostredí ďalších dvoch poisťovní sama uspieť. Želám si teda, aby k selektívnemu dofinancovaniu jednej zdravotnej poisťovne už nikdy nedošlo.
Je na tomto zhoda u všetkých troch zdravotných poisťovní?
O tomto sme ešte nediskutovali. Mám však pomerne čerstvú skúsenosť, ktorá demonštruje dôležitosť existencie Asociácie zdravotných poisťovní. Na ministerstvo zdravotníctva poslali všetky tri zdravotné poisťovne legislatívne pripomienky k viacerým zákonom a prienikov medzi týmito pripomienkami nebolo veľa. Avšak bolo by ich omnoho viac, ak by sme sa viac koordinovali. Problémom bolo, že zdravotné poisťovne medzi sebou nekomunikovali a nemohli sa vzájomne inšpirovať a prikloniť sa k dobrým myšlienkam, ktoré jednotlivé poisťovne majú. Mojou úlohou je zdravotné poisťovne prepájať, diskutovať a nájsť omnoho viac spoločných prienikov.
Ak identifikujeme spoločné témy, tak ja ako predstaviteľka Asociácie môžem naše spoločné stanoviská tlmočiť ministerstvu a rokovať s ním o našich spoločných záujmoch.
Čo dokáže urobiť Asociácia zdravotných poisťovní pre to, aby sa podnikateľské prostredie zlepšilo?
Musí zmysluplne komunikovať a prinášať konštruktívne riešenia. Musí veľa načúvať tým, ktorí chcú slovenské zdravotníctvo posúvať vpred (napr. aj dnešné osadenstvo ministerstva zdravotníctva) a nielen im fandiť, ale im vlastnými silami pomôcť dobré veci realizovať. A hlavne sa musí vyzbrojiť veľkou trpezlivosťou a vytrvalosťou.
Je spoločným záujmom všetkých troch zdravotných poisťovní aj deregulácia trhu, ktorú ste už spomenuli? Dobrým príkladom je programová vyhláška, ktorá jednotlivým zdravotným poisťovniam nariaďuje, na čo majú míňať finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Krokom vpred by mohlo byť zriadenie Rady pre rozpočet. Ak budú zdravotné poisťovne pripustené k tomu, aby spoluvytvárali túto vyhlášku, tak by mohla mať zmysel. Ani jedna z troch zdravotných poisťovní sa necíti komfortne v zošnurovanom trhu. Každá poisťovňa má prirodzenú ambíciu na to, aby ukázala, čo ako inštitúcia dokáže. Zdravotné poisťovne chcú byť pridanou hodnotou, ktorou poisťovne vedia a chcú byť. Je na ministerstve zdravotníctva, aby to zdravotným poisťovniam dovolilo.
Na to, aby to ministerstvo povedalo a dovolilo, je potrebná politická odvaha. Práve odvaha je však prudko nedostatkovým statkom.
Hovorí sa o mne, že sa vzdávam omnoho neskôr ako všetci ostatní. Budem sa snažiť o to, aby každá zdravotná poisťovňa dostala priestor ukázať, že jej miesto v systéme je opodstatnené. Zdravotné poisťovne dokážu posunúť zdravie občanov úplne niekam inam.
Áno, no práve na to potrebujete mimo iného aj dereguláciu trhu, na ktorú sa zrejme nenájde politická odvaha.
Ako lobistka sa o to chcem pokúsiť.
Mýtus bezplatnosti a klamstvá politikov o tom, že je zdravotníctvo zadarmo, je v nás neuveriteľne hlboko zakorenený. Čo sa s tým dá urobiť?
Som dieťa revolúcie. V roku 1989 som mala šestnásť rokov. Mýtus bezplatnosti slovenského zdravotníctva je v nás nesmierne silno zakorenený a naše myslenie je stále uväznené v socializme. V socializme nás učili, že sa o naše zdravie postará štát a v tomto klamstve žijeme aj viac ako tridsať rokov po revolúcii. O zdravie sa musíme v prvom rade starať sami.
Zdravotné poisťovne majú k dispozícii cukor vo forme benefitov no nemajú k dispozícii „bič“, ktorým by ľudí dokázali motivovať práve cez financie, aby boli vo väčšej miere zodpovední za vlastné zdravie. Nedávno bol v médiách uverejnený článok, ktorý poukazoval na to, že štvrtina pacientov, ktorým transplantovali pečeň, naďalej holduje slovenskému národnému športu, ergo alkoholu. Pacient však za to nie je žiadnym spôsobom sankcionovaný.
Tých paradoxov je viacero. Ak zlyháva systém, zlyhávame všetci. Zlyhávajú občania, zdravotné poisťovne, poskytovatelia aj ministerstvo zdravotníctva. Príkladom nezodpovednosti pacientov je napríklad aj môj otec, ktorý má nadváhu, cukrovku a vysoký tlak, no klobása v chladničke u neho doma nikdy nechýba. Prosím, nechápte ma zle, nehovorím o vážnych ochoreniach, ktorých vznik človek preventívnymi opatreniami nedokáže odvrátiť.
Konzekvencie za to, ak niekto nadmerne konzumuje alkohol a ničí si svoje zdravie, alebo ak má niekto diabetes a napcháva sa krémešmi, neprichádzajú. Ak niekto poruší liečebný režim, tak sa pacientovi len zriedkakedy niečo stane.
Chýba nám motivácia. Mimoriadne sa mi páči holandský model, kde si prvých 385 eur platí každý pacient z vlastného vrecka. Táto suma ľudí núti sa zamyslieť, či naozaj lekára potrebujú alebo nie. My chodíme k lekárovi s nádchou aj s otlakmi od topánok.
Zajacovky mali zmysel, hovorilo sa o tom, že kvôli nim boli ľudia podliečení, lebo si nemôžu dovoliť lekára, čo bol samozrejme holý nezmysel. Miernymi poplatkami dokážeme eliminovať nadspotrebu a obmedziť aj to, aby boli čakárne a ambulancie len miestom socializácie. Som zástanca toho, aby sme nastavili sociálne udržateľné finančné bariéry prístupu k lekárovi, čím by sme sledovali dva ciele. Prvým je, aby si pacient uvedomil, že zdravotná starostlivosť má hodnotu a druhý smeruje k tomu, aby sme mali kapacity pre tých, ktorí vyšetrenie u lekára reálne potrebujú.
Podarí sa nám niekedy zrušiť mýtus bezplatnosti?
Nerozumiem tomu, že stále odmietame vidieť a priznať si, že zdravotníctvo bezplatné nie je. Všetci si doplácame za lieky, ak sa chceme dostať k lekárovi v skoršom čase, tak sme ochotní si zaplatiť za termín, existuje množstvo rôznych poplatkov. Zdravotníctvo teda už dávno bezplatné nieje, no neviem, prečo si to odmietame priznať.
Možno aj to je jednou z úloh Asociácie - pomôcť tento mýtus nenásilne prelomiť a vniesť doň pravidlá v prospech systému zdravotníctva a najmä pacientov.
