Anketa politických strán: Rozšíria politici svoj regulačný apetít aj o ďalšie subjekty v sektore?
Zákon o zdravotných poisťovniach definuje aj zisk zdravotnej poisťovne vo výške 1 % z predpísaného poistného.
Tesne pred Vianocami minulého roka sa podarilo poslancom Národnej rady SR schváliť novelu, ktorá okrem iného definuje reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou označil schválenie novely za malý zázrak.
Namiesto toho, aby kandidáti predostreli svoju ideu, ako chcú vytvoriť férové prostredie, v ktorom si budú zdravotné poisťovne naozaj konkurovať, tak v diskusiách počuť o úplnom zákaze zisku poisťovní alebo o úprave aktuálne nastavenej regulácie zisku. I keď jeden, dvaja kandidáti otvorene hlásia, že chcú zisk poisťovní naviazať na ukazovatele kvality a efektivity.
{{suvisiace}}
Argumentom na zákaz alebo obmedzenie zisku je, že z verejného zdravotného poistenia sa nemá tvoriť zisk. Tento argument používajú len na zdravotné poisťovne. Na druhej strane sa však v súvislosti s touto témou nespomínajú ďalší hráči v zdravotníctve, ktorí sú platení, resp. fungujú zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
Majú politici záujem o zásah do zisku aj iných hráčov v sektore? Opýtali sme sa vybraných kandidátov politických strán, či sú za to, aby aj ďalšie subjekty – ako ambulancie, nemocnice, laboratória, lekárne, záchranná zdravotná služba, farmaceutické firmy, a tak ďalej – mali regulovaný zisk.
Odpovedali nám: Zuzana Dolinková (Hlas-SD), Tomáš Szalay (SaS), Andrea Letanovská (Demokrati), Vladimír Baláž (SMER) a Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko).
Oslovení boli aj Monika Kolejáková (KDH) a Marek Krajčí (OĽaNO a Priatelia). Odpovede sme nedostali.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Zuzana Dolinková, Hlas-SD
Foto: archív Zuzany Dolinkovej
Z verejného zdravotného poistenia, keďže sú to verejné zdroje, by sa nemal tvoriť zisk. Zatiaľ sme sa bavili v rovine regulácie zisku zdravotných poisťovní, ale len z časti, ktorá je určená na správu. Všetci robíme niečo za nejakú odmenu a ak dokážeme efektívne manažovať, vieme z toho tvoriť zisk. Rovnako to platí aj pre ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nielen pre ambulancie, nemocnice.
V prvom rade je to ale o regulácii zisku zdravotných poisťovní. A potom, samozrejme, poskytovatelia musia byť financovaní tak, aby dokázali prežiť v systéme, aby dokázali poskytovať ďalej zdravotnú starostlivosť, ktorá sa od nich očakáva.
{{odporucane}}
Tomáš Szalay, Sloboda a Solidarita
Foto: archív Tomáša Szalaya
V prípade poisťovní chcem zisk podmieniť nejakou pridanou hodnotou pre systém. To znamená, systémom KPIs (ukazovatele kvality a efektivity). Predpokladám nie zisk, ale výšku úhrady budú zdravotné poisťovne voči poskytovateľom merať na základe plnenia nejakých KPIs. Detto voči poistencom, sadzba poistného bude nastavená podľa KPIs.
Mňa zisk nerozčuľuje, ja nie som ten, čo by ho chcel zakázať.
Andrea Letanovská, Demokrati
Foto: Facebook Andrey Letanovskej
V diskusii (pozn. v diskusii organizovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) bol argument, že sú to verejné financie. Ale to sú presne tie isté financie, ktoré vstupujú do systému a z nich je generovaný zisk v nemocnici, v ambulancii, v laboratóriách, všade. Nepovažujem za adekvátne, že poisťovne sú z tohto vylúčené. Podľa mňa v tom majú mnohí rečníci, ktorí diskutovali, zmätok. Pretože nazývajú poisťovňu ako správcu dane, správcu verejných financií, správcu odvodov, ale zároveň jedným dychom dodajú, že chcú, aby poisťovňa manažovala zdravotnú starostlivosť.
Mali by sme sa dohodnúť. Nemôže jeden človek tvrdiť, že poisťovňa je len správcom financií a odvodov a zároveň agentom pacienta v nákupe zdravotnej starostlivosti. Akonáhle je agentom, a ja som presvedčená, že je agentom, tak musí vstupovať takisto do toho cyklu a musí mať adekvátny, primeraný regulovaný zisk. A ja by som šla ďalej, aj ostatní stakeholderi by mali mať regulovaný zisk, aby nedochádzalo k nerovnostiam. Ako sa aj dnes vyberajú hrozienka z koláča a tieto hrozienka sú potom lepšie platené.
Zisk má byť regulovaný a adekvátny. Nemali by sme ostatných vylúčiť z možnosti generovať regulovaný zisk.
Vladimír Baláž, SMER-SD
Foto: Facebook Vladimíra Baláža
To sa nedá porovnávať. Musíme si uvedomiť, že tí, čo spravujú verejné poistenie, nie sú podnikatelia v zdravotníctve. To sú správcovia nejakej formy dane. Prečo by mali tvoriť zisk? To je legitímna otázka. Legitímna otázka je aj to, keby sme stanovili indikátory kvality a za to im dali možnosť zisku, alebo urobili pripoistenie a za to im dali formu zisku, alebo umožnili formu zisku z ich správneho fondu. Poskytovatelia väčšinou sú podnikatelia.
Na položenú otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Ja rozumiem, to je taká Zajacova teória, že potom zakážme zisk aj tomu, čo predáva rožky v zdravotníctve. Ale nie je to tak. Musíme si uvedomiť, aký statok je zdravie z hospodárskeho hľadiska. To je zmiešaný statok. To nie je statok, ktorý je súkromný. Že súkromník si môže vytvoriť na tom model trhu, ponuka, dopyt a vytvorí balans. Tak to nemôže fungovať, lebo ak to urobí, tak niektorí zomrú.
Štát, regulátor musí regulovať tento zmiešaný statok tak, aby každý mal prístup ku zdravotnej starostlivosti. Potom môžeme rozprávať o tom, v akej forme, o nároku, a tak ďalej.
Oskar Dvořák, Progresívne Slovensko
Foto: Facebook Oskara Dvořáka
Viaceré subjekty v zdravotníctve majú už dnes regulované zisky - či už cez úhrady určené priamo regulátorom (napr. lekárne, záchranky) alebo nepriamo cez platby zdravotných poisťovní.
Nie sme proti tomu, aby sa otvorila diskusia aj o úhradách poskytovateľom tak, aby sme neboli svedkami toho, že niektoré segmenty sú nepomerne ziskové (ako napr. laboratóriá), zatiaľ čo niektoré ambulancie z odborov ako napr. detská psychiatria nemajú pokryté ani základnú prevádzku.
