O pláne obnovy sa začalo rozprávať v roku 2020. „Naše nemocnice začínali už vtedy uvažovať o tom, ako tieto peniaze získať a ako by im mohli pomôcť k rozvoju,“ povedal Lučkai.  V roku 2021 až 2022 došlo teda k spracovaniu rozvojového plánu i nemocnice v Leviciach.

Z vlastných zdrojov spoločnosť investovala do prípravy viac ako 5 miliónov eur. Išlo o prípravu generelov, štúdií, stavebných zámerov a rôznych projektov.

Lučkai zároveň pripomenul, že vyhlásenie výzvy meškalo. „Najprv mala byť vyhlásená v septembri 2022, potom ministerstvo povedalo, že potrebuje čas a vyhlási ju v októbri. Napokon ju vyhlásilo až v novembri 2022 s konkrétnymi stanovenými podmienkami“.

Z jednotlivých projektov museli vybrať teda vhodné projekty. „Museli sme sa prispôsobiť a jednotlivé projekty čiastkovo prispôsobiť podmienkam výzvy. Podmienkou výzvy a podmienkou úspešného schválenia projektu bolo aj získanie stanoviska Zdravotníckej implementačnej agentúry (ZIA) a stanoviska Inštitútu zdravotných analýz (IZA),“ podotkol výkonný riaditeľ spoločnosť AGEL.

IZA hodnotila rozvojové plány nemocníc a ZIA hodnotila celkový projekt. Súčasťou každého projektu bol harmonogram, v ktorom sa uchádzači museli zaviazať, že svoje projekty budú schopní zrealizovať do druhého kvartálu roku 2026.

„V prípade, že by sme mali harmonogram, ktorý by tieto projekty neplnil, ZIA by nám nevydala súhlasné stanovisko. Obe stanoviská sme získali v priebehu decembra a 28. decembra sme predložili žiadosť o poskytnutie podpory a nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy z komponentu 11 Plánu obnovy a odolnosti SR. V marci roku 2023 sme dostali rozhodnutie o schválení žiadosti a v máji 2023 nadobudla účinnosť zmluva o poskytnutí podpory,“ zhrnul Lučkai.

Ďalej tiež pripomenul, že za vedenia exministra Krajčího mohla nastať situácia, že by sa nemocnice v regiónoch nemohli uchádzať o príspevok. „Občania v týchto okresoch by boli občania druhej kategórie len kvôli tomu, že nežijú v meste, kde je zriaďovateľom nemocnice ministerstvo zdravotníctvo. Myšlienkou Krajčího ministerstva bolo, že sa o príspevok budú môcť uchádzať len nemocnice, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva,“ vysvetlil Lučkai.

Po tlaku odbornej verejnosti aj Asociácie nemocníc Slovenska sa túto podmienku podarilo zmeniť. Podľa Lučkaia by bola diskriminačná voči ostatným nemocniciam, regionálnym, krajským, mestským, ako i n.o.

„Aj napriek tomuto tlaku sa do otvorených výziev, kde musíte predložiť projekt a dokázať, že váš projekt je ten, ktorý si zaslúži peniaze, dostalo menej ako jedna tretina alokácie plánu obnovy. Dve tretiny boli použité na priame vyzvanie jednotlivých nemocníc,“ podotkol výkonný riaditeľ AGELu.

Ako príklad uviedol nemocnicu v Martine, kde dostali priame vyzvanie a získali nenávratný finančný príspevok. „Nemuseli súťažiť so svojím projektom, nemuseli získať všetky súhlasné stanoviská, ktoré museli získať projekty ako napríklad projekt nemocnice Levice.“

Lôžka

Cieľom Komponentu 11, ktorý je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, je vytvoriť modernú, dostupnú a efektívnu sieť nemocníc, zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, zlepšiť pracovné prostredie pre zdravotnícky personál, zefektívniť procesy a dosiahnuť zdravé hospodárenie.

Podstatným cieľom je vytvoriť aspoň 1 980 akútnych lôžok a to najneskôr do druhého kvartálu v roku 2026.

Lučkai pripomenul, že vo výzve bol určený benchmark, ktorý vytvorili úradníci ministerstva zdravotníctva v čase, keď bolo pri vláde hnutie OĽaNO, teda kolegovia ex-ministra Krajčího. Na základe benchmarku sa mohla výzva uskutočniť.

Podľa Lučkaia práve preto bol široký záujem uchádzačov o realizáciu týchto projektov. „Benchmark mal hodnotu zhruba 330 000 eur na lôžko a pre všetkých žiadateľov bol rovnaký. V čase predkladania projektov neexistovali projektové dokumentácie, ktoré by boli vo forme výkaz výmer, ktoré by presne určili jednotlivú hodnotu projektov. Postupovalo sa teda na základe benchmarku. Kto vedel, koľko lôžok vytvorí v rámci svojho projektu, vynásobil to benchmarkom a získal sumu, o ktorú žiadal. Nikto nenahodnocoval projekty, každý zadal sumu, ktorá vychádzala z benchmarku, ktorý určilo ministerstvo zdravotníctva,“ vysvetlil.

Zo spomínaných 1 980 lôžok AGEL prispeje vytvorením 425 lôžkami, zároveň Levice na základe rozšírenia projektu pridali 89 lôžok. „AGEL prispeje 514 lôžkami, čiže 25% celkového cieľa, pričom na sumu svojich 5 projektov, ktoré realizuje, dostal sumu 134 milión eur. To je zhruba 13% z celej alokácie. Z 13% peňazí pomôžeme 25% k splneniu plánu, ktorý si Slovensko vytýčilo,“ zhrnul.

Porovnanie

Podľa Lučkaia tak v Nemocnici AGEL Levice vďaka rozšíreniu projektu cez zmenové konanie, ktoré bolo schválené ministerstvom zdravotníctva, zrekonštruovali o 89 lôžok viac oproti plánu, čím znížili odhadovaný benchmark ministerstva o vyše 100 000 eur na lôžko a to na sumu zhruba 218 000 eur. „Týmto sa projekt Nemocnica AGEL Levice stáva jeden z najlacnejšie realizovaných projektov v rámci všetkých projektov plánu obnovy,“ uviedol Lučkai.

Ako príklad na porovnanie uviedol martinskú nemocnicu, ktorá priamym vyzvaním na vytvorenie 660 lôžok získala 308 miliónov eur z plánu obnovy, čo je benchmark na lôžko zhruba 466 000 eur.

„Rozdiel medzi nemocnicou Levice a Martin je, že kým Levice v júni 2026 odovzdajú pre pacienta lôžka v stave full-fit-out, to znamená, že môže byť na nich ošetrený, Martin odovzdá hrubú stavbu. Benchmark 466 000 eur je na lôžko v stave shell & core. Ak by sme porovnali novostavbu Martin, lebo v Leviciach sa jedná o rekonštrukciu, napríklad s novostavbou, ktorú realizujeme vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica, tak vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica je náš benchmark zhruba 283 000 eur. Stále lacnejší a vždy na lôžko full-fit-out,“ povedal Lučkai.

Aj v Skalici spoločnosť musí odovzdať stav v plnom užívaniaschopnom stave.

Nadhodnotil AGEL svoj projekt?

„Nie je pravda, že AGEL nadhodnotil projekt, ako klamlivo tvrdí exminister Krajčí, nehanbíme sa povedať, že Krajčí v tomto vyslovene klame,“ zdôraznil Tomáš Lučkai.

Vysvetlil, že „určeniu predpokladanej hodnoty predchádza štátna expertíza. Štátnu expertízu zo zákona o verejných prácach č. 254/1998 na Slovensku vykonáva Ministerstvo dopravy SR a je povinná pre všetky projekty z európskych fondov nad 20 miliónov eur.“

Štátnu expertízu podstúpili a štúdiu (pavilón polikliniky a jeho zateplenie neboli súčasťou tejto štúdie), ktorou odhadovali náklady ich hlavného projektu, odovzdali ministerstvu dopravy. Lučkai uviedol, že ministerstvo dopravy oficiálnou správou štátnej expertízy overil ich odhad ako plne oprávnený bez akejkoľvek korekcie.

„Keď ministerstvo dopravy určí štátnu expertízu, tak štátna expertíza je podkladom pre predpokladanú hodnotu zákazky, ktorá sa realizuje z verejného obstarávania,“ vysvetlil a doplnil, „keďže sme však dopracovali projekt až do stavu realizačnej dokumentácie výkaz výmer, hodnota projektu napokon bola vo výške 37 miliónov. A práve v tejto hodnote sa veľká zákazka aj vyhlásila“.

Ako Lučkai spomenul zrealizovali tri obstarávania, jedno ešte v roku 2023. A to na hlavný projekt, na ktorý získali Levice peniaze. Ide o rekonštrukciu lôžkového pavilónu a vytvorenie centrálneho operačného traktu. Táto zákazka podľa neho zaznamenala úsporu viac ako 10 miliónov eur.

Lučkai pripustil, že v tej chvíli nevedeli, ako sa s danou úsporou bude nakladať. Spomenul, že pri dovtedajších projektoch sa stávalo, napríklad pri výstavbe urgentných príjmov, ak sa niečo ušetrilo, zariadenia vracali peniaze naspäť. Podľa Lučkaia to bolo zbytočné, pretože tie peniaze už raz boli nemocniciam schválené. „Na základe mnohých rokovaní s NIKA, s ministerstvom zdravotníctva sa podarilo dosiahnuť, že peniaze, ktoré jednotliví prijímatelia, nielen AGEL, ale i Poprad, Bojnice, Penta, všetci, ušetria, môžu využiť na ďalšie rozšírenie projektu,“ reagoval Lučkai.

Pričom sa toto rozšírenie musí týkať rozvojového plánu nemocnice, musí byť s termínom do druhého kvartálu 2026, zároveň musí spĺňať ciele Komponentu 11 plánu obnovy. „Preto sme sa rozhodli, že zrekonštruujeme časti poliklinického pavilónu na lôžkové oddelenia a nové ambulancie, ktoré súvisia s lôžkovým oddelením. Je to na 2., 3. a 4. nadzemnom podlaží poliklinického pavilónu. Túto zákazku sme okamžite začali riešiť. Vyhlásili sme verejné obstarávanie 9. mája, ktoré bolo ukončené 23. mája a právoplatné stavebné povolenie sme získali 5. júna,“ opísal Lučkai.

Reakcia na závery Úradu pre verejné obstarávanie

Keďže podľa Lučkaia stále zvyšovali peniaze, predstavili plán zatepliť celú poliklinickú budovu. „Ministerstvo hospodárstva svojho času vyhlásilo zámer, že bude vyhlasovať výzvu na energetickú efektívnosť a bude sa týkať aj budov verejného záujmu. Výzva však meškala, nechceli sme čakať pre „rozbombardovanú“ nemocnicu, ktorá sťažuje život nielen pacientom ale aj zamestnancom, tak sme sa rozhodli, že zateplime nemocnicu ešte v rámci plánu obnovy. Prihlásili sme aj túto zákazku, ktorú sme začali obstarávať neskôr o štyri mesiace a ktorá získala až o štyri mesiace neskôr právoplatné stavebné povolenie.“

Začatie prác na oboch zákazkách realizovaných z úspory vo verejnom obstarávaní hlavného projektu predstavuje rozdiel dokonca 7 mesiacov.

Podľa jeho slov v jednej aj v druhej zákazke oslovovali úplne iných dodávateľov. „Aj v jednom aj v druhom obstarávaní boli oslovení iní uchádzači, preto nesúhlasíme so závermi Úradu pre verejné obstarávanie a kontroly, ktorú vykonali. Rešpektujeme status quo, rešpektujeme, že správa ÚVO je definitívna, že nie je súdne preskúmateľná, ale považujeme ju len za iný právny názor na výklad ustanovení zákona, ako mali odborníci na verejné obstarávanie a právne kancelárie, s ktorými sme spolupracovali pri realizácii verejných obstarávaní,“ uviedol Lučkai.

A doplnil, že „nemocnica na spomínané zákazky vykonala dve samostatné obstarávania bezprostredne po dokončení jednotlivých realizačných dokumentácií. Realizačné dokumentácie boli vyhotovené v rozdielnych časoch“.

Apel na zmenu legislatívy

Lučkai poukázal na to, že tým, že realizujú rekonštrukciu pri nepretržitom fungovaní prevádzky a zároveň ich termín plánu obnovy tlačí k tomu, aby všetko bolo ukončené v druhom kvartáli 2026, zákon o verejnom obstarávaní na takúto situáciu neprihliada.

„Namiesto toho, aby exminister Krajčí apeloval na nás, ja apelujem na zákonodarcov, aby sa pozreli na to, či zákon o verejnom obstarávaní je vhodný aj pre takéto príležitosti, do akých boli prijímatelia dotlačení práve liknavosťou a nefunkčnosťou Krajčího ministerstva,“ podotkol.

Ďalej zhrnul, že zákon o verejnom obstarávaní sleduje 4 ciele – hospodárnosť, efektívnosť, transparentnosť a rovnaký prístup. „Máme za to, že nemocnica AGEL Levice obstarávala transparentne a zvolenie iného postupu nemalo žiaden vplyv na hospodárnosť procesu ani na súťaž. Zapojilo sa viac dodávateľov, dosiahla hospodárny výsledok úsporu, oproti pôvodnému veľkému projektu za obe zákazky sa podarilo obstarať zvoleným postupom na meter štvorcový lacnejšie než pôvodný projekt, ktorý bol obstarávaný nadlimitným spôsobom,“ zhrnul a zdôraznil, že spoločnosť AGEL zhodnotila majetok Nitrianskeho samosprávneho kraja. „Toto nie je naša nemocnica, my sme prevádzkovateľ nemocnice. Majiteľom nemocnice je Nitriansky samosprávny kraj, a keď raz nemocnicu od nás preberie, alebo keď ju Nitrianskemu samosprávnemu kraju vrátime, vrátime mimoriadne zhodnotený majetok s funkčnou infraštruktúrou“.

Lučkai ešte podotkol, že ÚVO nepreukázal negatívny dopad postupu nemocnice na verejné financie ani na hospodársku súťaž. „Sme presvedčení, že sme zabezpečili hospodárnosť, transparentnosť, férovú súťaž a to podľa v danom čase dostupnej metodiky. Postup sme konzultovali s odborníkmi na verejné obstarávanie. Ak bol účel zákona naplnený, nemožno hovoriť o jeho porušení, pretože formálny výklad zákona nesmie prevládnuť nad materiálnym účelom zákona a vzhľadom k uvedenému sa nestotožňujeme so závermi ÚVO.“

Príde Slovensko o milióny eur?

Lučkai reagoval i na tvrdenie Krajčího o tom, že Slovensko príde o milióny eur. Podľa neho je to ďalšie zavádzajúce tvrdenie exministra. „Nie, Slovensko nepríde o milióny, ani levická nemocnica ani Nitriansky samosprávny kraj neprídu o milióny. Všetky investície a finančné prostriedky sú už dnes preinvestované do majetku Nitrianskeho samosprávneho kraja v prospech pacientov z regiónu a v prospech celého slovenského zdravotníctva.“

Výkonný riaditeľ AGELu sa taktiež zmienil o finálnej správe ministerstva zdravotníctva, ktoré vykonáva kontrolu, ktorej súčasťou bola aj kontrola ÚVO. „Ministerstvo zdravotníctva takisto rešpektuje status quo a potvrdzuje závery ÚVO, s ktorými my nesúhlasíme. Čo je však dôležitejšie ministerstvo zdravotníctva píše: Uvedený nedostatok nemá vplyv na financovanie z Plánu obnovy a odolnosti. Uchádzačovi do budúcna odporúčame dôslednejšie zabezpečiť dodržiavanie postupov stanovených v zákone o verejnom obstarávaní,“ prečítal Lučkai.  

Slovensko teda podľa jeho slov o žiadne milióny neprichádza, „sme presvedčení, že náš zvolený postup bol správny, priniesol úsporu, bol hospodárny, a aj na základne záverečnej správy z kontroly týchto obstarávaní, nemal vplyv na financovanie z Plánu obnovy a odolnosti“.

Na záver uviedol, že nezodpovednými vyhláseniami si politici len získavajú politické body so štvaním verejnosti proti úspešnému uchádzačovi, ktorý reálne robí na projekte.