Vo verejnom éteri počúvame jednu z najperfídnejších diskusií, počas ktorej kritizujeme tvorbu ziskov a naopak adorujeme straty a dlhy.
Verejný diskurz je postavený na hlavu. Strata je negatívny zisk a ako v mnohých rozhovoroch pripomína Rudolf Zajac alebo Ľuboš Lopatka, zisk nie je morálna ale ekonomická hodnota. Lekárske odborové združenie (LOZ) argumentuje pri svojich požiadavkách aj tým, že slovenské zdravotníctvo je v stave, v akom je, práve kvôli tomu, že sú v ňom záujmové skupiny, ktoré údajne vyciciavajú sektor a vytvorili tak najbohatších Slovákov.
Pozrime sa však detailnejšie na zisky zdravotníckych subjektov. Denník N uverejnil článok, v ktorom zisky subjektov pôsobiacich v zdravotníctve dosiahli 382 miliónov €, čo sa javí ako pomerne vysoké číslo. Týmto číslom argumentovalo aj LOZ, keď hovorilo o nadmerných ziskoch jednotlivých stakeholderov v zdravotníctve. V rámci obsesie proti Agelu a Pente LOZ nepriamo naznačuje, že práve ich zisky sú problémom.
Zrážka s realitou
V prvom rade, pre udržateľné zdravotníctvo je generovanie zisku kľúčové. Bez zisku nemôže dôjsť k rozvoju nemocníc ani ambulantného sektoru, a rovnako bez zisku nie sú schopní rozvíjať a zlepšovať svoje firmy ani ostatní stakeholderi.
Skvelým príkladom je ambulantný sektor, ktorý zisk generovať musí a naopak nesmie dlhodobo generovať straty, keďže by poskytovatelia skrachovali. Neštátne nemocnice, ambulantní poskytovatelia a ostatné firmy v zdravotníctve nemôžu neplatiť sociálne odvody, keďže by im na dvere čoskoro zaklopal exekútor. Rovnako si všetci zvyšní stakeholderi nemôžu dovoliť platiť svoje faktúry až po takmer 400 dňoch, keďže by im firmy nedodali ani toaletný papier. Práve straty, nie v zisk, v zdravotníctve celý systém deformujú.
Zisk ambulantu
Podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou celkovo existuje 8 558 mimo nemocničných poskytovateľov ambulantnej starostlivosti (pozn. red do tohto počtu sa nezapočítavajú nemocničné ambulancie). Časť z týchto ambulancií operuje na trhu ako živnostníci.
Na Slovensku pôsobí aktuálne 6 007 ambulancií, ktoré sú v drvivej väčšine zriadené ako s.r.o., parciálne ako a.s. Je to práve ambulantný sektor, ktorý generuje 70% zisku. Približne identické percento zdravotnej starostlivosti je poskytované poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Zdroj: Finstat
V týchto dátach však nie sú započítaní poskytovatelia, ktorí operujú ako SZČO, takže celkový podiel ambulantného sektoru na zisku v zdravotníctve tvorí ešte o niečo vyššie percento.
Zisk 20% je pritom minimálny pre to, aby sa udržala zdravá firma. Zisk poukazuje na to, že ambulancie hospodária v drvivej väčšine dobre a efektívne a je to vysvedčením dobrého hospodára.
Ambulantní poskytovatelia vytvorili zisk 267 miliónov €. Treba však zároveň dodať, že tieto zisky nie sú tvorené len z verejného zdravotného poistenia ale aj z klinických štúdií, marketingových aktivít pre medtech a farmaceutické spoločnosti a ďalších aktivít, ktoré ambulantní poskytovatelia vykonávajú.
Tento zisk však nie je nutne a vždy vyplácaný vo forme dividend. Naopak, zisk je častokrát používaný na rozvoj podnikania, zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia alebo na najatie dodatočnej pracovnej sily v podobe ostatného personálu ako sú recepčné alebo zdravotné sestry.
Ambulantní poskytovatelia navyše nemajú ani platový ani vekový automat a sú odmeňovaní len a len na základe výkonov (špecialisti) a na základe výkonov v kombinácii s kapitáciou (všeobecní lekári, pediatri, gynekológovia).
Navyše, oproti nemocničným lekárom, nemajú konatelia ambulancií, ktoré sú zväčša jednoosobové s.r.o., platené dovolenky. Musia teda tvoriť finančné rezervy, ktoré využívajú na platy svojich zamestnancov.
Kritika zisku?
Zaujímavé je, že odborári kritizujú zisky v zdravotníctve, pričom odignorovali fakt, že 70%+ ziskov vygeneruje ambulantná sféra. Peter Visolajský kritizuje aj človeka, ktorý počas tlačoviek stojí po jeho boku.
Hovoríme o Zoltánovi Jánym, ktorý je 100% majiteľom a konateľom firmy Medicomplex, s. r. o. Na stránke medicomplex nájdete aj túto vetu: „Ambulantná zdravotná starostlivosť je ťažiskom v modernom zdravotnom systéme. Je klientovi najbližšie a umožňuje rýchlo a ekonomicky zabezpečiť diagnostické a terapeutické procesy. Súkromné liečebno-preventívne centrum Medicomplex poskytuje svoje služby v rozsahu preventívnej, diagnosticko-liečebnej a dispenzárnej zdravotnej starostlivosti“. Je teda mimoriadne pozoruhodné, že rétorika odborárov počas ich tlačových besied je diametrálne odlišná.
Firma odborára Jányho rovnako generuje zisky, čo je prirodzené a nutné, v opačnom prípade by neprežila. Zoltán Jány je však rovnako zamestnancom Univerzitnej nemocnici Bratislava a podľa informácií portálu ozdravme je jeho úväzok 0.6, je teda pozoruhodné, že dokáže pracovať v nemocnici a popritom byť konateľom vlastnej firmy.
Ďalším z odborových predákov je Miroslav Mendel, ktorý má rovnako úväzok v Univerzitnej nemocnici Bratislava, no popritom stíha pracovať aj v súkromnej ambulancii DERMAVOLTA, ktorá sa zameriava na dermatologickú a estetickú medicínu. Aj Miroslav Mendel má zjavne dostatok energie aj po skončení pracovnej doby a chodí operovať aj do súkromnej sféry. A podobne ako Zoltán Ján aj úväzok Mendela je 1.0.
Nuž a perlička na záver. Majiteľkou neštátnej ambulancie je aj manželka Petra Visolajského Kristína Visolajská. Nuž a pochopiteľne aj Kristína Visolajská a jej ambulancia dosiahla zisk.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.