Komentár: Bláhová nastúpila do funkcie s politickými notami, teraz bojuje za nezávislosť úradu

Novela prináša aj zmeny, ktoré sa dotknú vymenovania a odvolávania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aktuálne platný zákon definuje, že predsedu úradu vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády, ktorý schvaľuje Národná rada SR. Po zmene bude túto právomoc vykonávať vláda na návrh ministra zdravotníctva.

Hoci verejne nikto nespomenul odvolávanie predsedníčky úradu Renáty Bláhovej, vzhľadom na chuť ministerky Zuzany Dolinkovej odvolávať riaditeľov nemocníc, Národného centra zdravotníckych informácií, Všeobecnej zdravotnej poisťovne či dokonca riaditeľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, jej zotrvanie vo funkcii visí na vlásku.

Koniec koncov, marí sa mi, že to sama pripustila na konferencii SME.

Hneď na úvod spomeniem, čo je úlohou takého úradu. Ako na konferencii Zdravotníckych novín vysvetlil tzv. otec úradu Rudolf Zajac, úrad má tri funkcie. A síce má dohliadať na to:

• či zdravotná poisťovňa nakupuje zdravotnú starostlivosť, ktorú zo zákona nakupovať má,
• či poskytovateľ poskytol zdravotnú starostlivosť, ktorú zdravotná poisťovňa nakúpila, a či ju poskytol lege artis,
• aby nebol poškodený pacient, či zo strany zdravotnej poisťovne alebo zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Trošku na osvieženie a teraz k predsedovi úradu.

Nastúpila na pozíciu ako politická nominantka a bez výberového konania

Beletristickým popisom – Renáta Bláhová nastúpila na úrad sťa odvážna rytierka v lesklej zbroji. Istotne ju časť obyčajných ľudí videla ako v tejto zbroji bojuje proti zlým obrom (či išlo o obrov alebo mlyny, nechám na čitateľa).

Pred jej nástupom bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rok a pol bez šéfa.

Tomáša Haška odvolala vláda na návrh vtedajšej ministerky Andrey Kalavskej koncom októbra 2019. A to pre podozrenia v súvislosti s výberovým konaním na stanice záchrannej zdravotnej služby.

Výberové konanie na nového šéfa vyhlásil v tom čase premiér a poverený minister zdravotníctva Peter Pellegrini v januári 2020. Prihlásilo sa 11 uchádzačov a podľa našich informácií mal byť úspešným kandidátom Michal Palkovič.

Nového predsedu tak mohol vybrať Marek Krajčí. Neurobil tak (nevedno prečo). Prípadne mohol Krajčí zvolať nové výberové konanie. Nič z toho sa neudialo a stolička predsedu úradu zapadala prachom rok a pol. 

Písali sme o tom tu. 

Následne sa na čele úradu objavila Renáta Bláhová, ktorá sitom výberového konania neprešla a bola priamo vymenovaná vládou. Ako zvykne Bláhová pri svojom príbehu hovoriť, prehovárali ju, aby prijala túto pozíciu (explicitne nespomína, kto ju mal prehovárať).

Pripomeniem, že o prehováraní sa zmienila na diskusii úradu, ako aj na odbornej konferencii Zdravotníckych novín v roku 2022, kde tvrdila, že o danú pozíciu nikto nemal záujem. A nielen o danú pozíciu, ale vraj ani samotný úrad nikdy nikto nechcel.  

Tieto tvrdenia nie sú však úplne pravdivé, nakoľko prehlásenia o tom, že sa na úrad nikto nehlásil, vyvrátil bývalý minister Rudolf Zajac, ktorý na spomínanej konferencii upresnil, že sa na danú pozíciu hlásil on. 

Ale, ako ma naučil môj kolega Šimon Jeseňák, nekazme si príbeh pravdou. 

Od 29. apríla 2021 teda na čele úradu stojí Renáta Bláhová. 

Podnet o konflikte záujmov

Jej menovanie do funkcie vyvolalo hneď na úvod otázky, či vôbec spĺňa kvalifikačné predpoklady na to, aby mohla byť predsedníčkou úradu. 

Zákon 581/2004 definuje podmienky na vymenovanie za predsedu úradu. Okrem iného je potrebná aj „najmenej sedemročná prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, v oblasti finančného trhu alebo v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, z toho najmenej dva roky praxe v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii.“ 

Podľa našich informácií Renáta Bláhová takúto prax v čase vymenovania nemala. Jej prax sa dovtedy týkala daňového poradenstva a auditu.

Zároveň má predseda úradu zákaz podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť, či byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Renáta Bláhová figuruje v dvoch spoločnostiach, pričom po menovaní do funkcie sa jej pozícia vo firmách zmenila na prokuristku. Plnenie zákona tak zjavne uspokojila, nakoľko nejde o štatutárny orgán. Avšak prokurista v podstate vykonáva úkony v mene a na účet podnikateľa, ktoré majú účinky voči tretím osobám. Môžeme sa tak hrať so slovíčkami, či ide alebo nejde o podnikanie.

Bývalý minister Rudolf Zajac na tieto skutočnosti (a nielen na tieto) upozornil podnetom o konflikte záujmov, ktorý doručil Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií. 

Dopadlo to tak, že podnet nebol úspešný. Úrad sa tomu potešil a zverejnil k tomu i tlačovú správu.

Tejto téme sa budeme ešte venovať, takže zatiaľ len toľko.

Pracovné úspechy

Azda ako prvé stojí za zmienku, že úrad začal tlačiť svoje výročné správy a správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia v papierovej verzii. Tá hrdosť a spokojnosť pani predsedníčky, keď na (asi) každú akciu, ktorej sa zúčastnila, mala možnosť so sebou doniesť nejaké balíčky týchto vytlačených správ a zdôveriť sa publiku, že po rokoch úrad opäť tlačí tieto správy, mi pripomína detskú radosť z toho, keď skákajúci inštalatér Mário zachránil princeznú Peach pred zlým drakom.

To, či v dobe, keď väčšina vecí prechádza do elektronickej podoby a robia sa úspory na papierovej tlači (obzvlášť keď cena papiera vplyvom pandémie išla hore), ide o efektívne vynaloženie našich prostriedkov, je asi otázne (áno, ide o naše prostriedky, keďže úrad je financovaný zdravotnými poisťovňami). 

Pre verejnosť by bolo isto zaujímavé aj to, ako úrad investuje zdroje do právnych kancelárií, právneho poradenstva a súdnych sporov pre aktivity či vyjadrenia predsedníčky úradu. Či ide o úspech – uhol pohľadu. Ale o tom tiež inokedy.

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.