Pred niekoľkými mesiacmi som úspešne ukončila vzdelávací program Master of Science in Healthcare Management.

Na jednom z predmetov sme od vyučujúceho dostali otázku, čo považujeme v zdravotníctve za najväčší problém. Žiaľ, bez ťažkostí spolužiaci vymenovali niekoľko z nich – zdravotnícky personál, financie, financovanie, problémy s liekmi, nárok pacienta, manažment pacienta, cesta pacienta, regulácie a marí sa mi, že padol aj populizmus.

Moja odpoveď bola iba jedno slovo – etatizmus.

Štát som ja!

Idea a sen o tom, že štát by sa mal o nás postarať, že štát by mal robiť všetko, je podľa mňa prehnaná a nestotožňujem sa s ňou.

Nemyslím si, že je vhodné, aby sme sa vracali do obdobia, ktorým sa pár jednotlivcov-politikov inšpirovalo a dokázalo v sebe utvrdiť a stotožniť sa s vetou, ktorú vraj prehlásil kráľ Slnko Ľudovít XIV – Štát som ja.

Aspoň nie dovtedy, kým nepostaví tento štát nemocnicu na Rázsochách a/alebo diaľnicu do Košíc.

Zároveň ma znepokojuje, že o závažných veciach, ktoré majú vplyv na životy ostatných a financie všetkých, rozhoduje jeden, dvaja ľudia (lebo – štát som ja).

Hoci sa v kuloároch pošuškáva, kto stojí za nápadom rozbehnúť štátnu distribučku, neviem, kto dokázal presadiť zmienku o nej aj do Programového vyhlásenia vlády. V ňom sa uvádza, že vláda zváži štátnu distribučnú spoločnosť.

{{suvisiace}}

Pripúšťam, pri prvotnom čítaní programového vyhlásenia som si spomenula na môj dávnejší týždenný zoznam úloh, na ktorý som si napísala úlohu – povedať si, že musím umyť okná. V priebehu týždňa som si povedala - musím umyť okná. A nie raz! Takže pri vyhodnocovaní plnenia úloh, som tento bod považovala za splnený.

V podstate už po úvodných mesiacoch fungovania novej vlády som očakávala, že vláda bude takto postupovať aj pri štátnej distribučke.

Lenže štátna distribučná spoločnosť si svoj príbeh žila a žije ďalej. Nie ako tie moje okná. Od niekoho sna mať svoju distribučku, cez prvotný návrh koncepcie na zriadenie štátnej distribučnej spoločnosti, po schválenie vládou, sme sa napokon dočkali aj toho, že spomínaný návrh dopracovali do medzirezortného pripomienkového konania.

Poďme sa trochu pozrieť na to, čo je cieľom návrhu vzniku štátnej distribučnej spoločnosti.

Ministerstvo zdravotníctva v návrhu píše, že cieľom, je zabezpečiť kritickú infraštruktúru štátu v zásobovaní liekmi a zdravotníckymi pomôckami. K tomu len krátka poznámka. To, ako vedeli zabezpečiť distribúciu súkromné firmy počas pandémie, sme zažili a videli.

Ako ďalší cieľ spomína úsporu financií využívaním centrálneho verejného obstarávania. Pokiaľ viem, centrálne nákupy robia zdravotné poisťovne. Budú sa teda meniť distribútorom kompetencie?

Pripomeniem, že už v súčasnosti býva vyčítané Všeobecnej zdravotnej poisťovni, že nevyužíva plnohodnotne možnosti úspor v rámci centrálneho nákupu. Po novom tak budeme počúvať takéto výčitky nielen voči štátnej poisťovni ale aj voči štátnej distribučke?

Prvé investované milióny

Ministerstvo zdravotníctva nelenilo a dalo si dokonca vypracovať nezávislou spoločnosťou štúdiu realizovateľnosti.

Neviem, koľko sme zaplatili za túto štúdiu, ale ministerstvo navrhlo, že na rozbeh potrebuje 15 miliónov eur. Túto sumu vláda odklepla a poverený premiér, ktorý je súčasne poverený riadením ministerstva financií, dostal za úlohu ministerstvu zdravotníctva tieto peniaze poslať.

{{odporucane}}

Neviem sa dopátrať zmienky o tom, v čom súčasný distribučný systém zlyháva, ale viem si celkom dobre predstaviť, ako by sa tých 15 miliónov dalo efektívnejšie využiť.

Žlté lístky v bielom?

Napriek tomu, že moje skúsenosti so Slovenskou poštou (naozaj) sú veľmi dobré, najúsmevnejšia časť návrhu koncepcie na zriadenie štátnej distribučky je pasáž, kde sa spomína Slovenská pošta.

Ak ste zaskočení, áno, predkladateľ sa zamýšľa, že distribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok by mohla zabezpečovať Slovenská pošta.

Citujem z návrhu:

„V súčasnosti napríklad Slovenská pošta disponuje voľnou logistickou kapacitou pre stredné Slovensko vo Zvolene a v roku 2023 plánuje dobudovanie logistických kapacít v regióne Bratislavského kraja. Plánuje obmenu distribučného vozového parku, ktorý vie prispôsobiť podmienkam distribúcie liekov a zdravotníckeho materiálu. Predpokladaný nákup dodávkových vozidiel je cca 370 ks.“

Nemám síce skúsenosti s distribúciou liekov, ale myslím si, že nie je možné prevážať súčasne lieky s listovými zásielkami. A tiež si myslím, že nie je možné meniť len tak vozidlo, aby bolo prispôsobené v jeden týždeň na distribúciu liekov a ďalší týždeň na rozvážanie expresnej pošty.

Logiku návrhu som už úplne stratila, keď som si po toľkých stranách o obmedzení súkromníkov na trhu prečítala, že alternatívnym dodávateľom logistických služieb môže byť aj väčšia logistická spoločnosť, ktorá bude vybraná vo verejnej súťaži.

„Pri tomto variante by sme minimalizovali dopad na podnikateľské prostredie, nakoľko veľkú časť dopravných a logistických výkonov by Štátna distribučná spoločnosť realizovala prostredníctvom súkromnej spoločnosti respektíve niekoľkých spoločností,“ píše sa v návrhu.

Dozvedáme sa tak, že predkladateľ nechce zlikvidovať vlka, ani zožrať ovcu, on napokon len chce, aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá.