Spoločnosť Penta na základe verejne dostupných účtovných závierok takmer 7-tisíc analyzovaných súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poukázala na to, že súkromné nemocnice majú len minoritný podiel na ziskoch súkromného zdravotníctva, pričom väčšina zisku vzniká v iných segmentoch.

V tlačovej správe Penta uviedla, že analýza ukazuje, že najziskovejšou časťou súkromného zdravotníctva nie sú nemocnice, ale predovšetkým ambulantný sektor. „Ambulantní poskytovatelia získali približne 41 % zdrojov určených súkromným poskytovateľom, no vytvorili až 72 % celkového zisku sektora, pri priemernej marži okolo 33 %. Vyššia ziskovosť sa v súkromnej sfére koncentruje aj v ďalších segmentoch, napríklad v záchrannej zdravotnej službe. Naopak, väčší poskytovatelia – medzi ktorých patria nemocnice, polikliniky, jednodňová chirurgia, laboratóriá či kúpele – vykazujú spolu výrazne nižšie marže, približne pod úrovňou 9 %, pričom súkromné nemocnice sú na konci rebríčka ziskovosti s maržami okolo 4 %,“ uvádza v správe.

{{suvisiace}}

Na vyššie uvedené reagovali zástupcovia poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

„33 % ziskovosť ambulancií? Znie to šokujúco, realita je zložitejšia, potrebujeme fakty namiesto skratiek,“ napísala Asociácia súkromných lekárov SR na sociálnej sieti. Asociácia podotkla, že údaj síce vychádza z účtovných závierok z databázy FinStat, avšak bez odpovede na otázky: Koľko ambulancií je stratových? Aký je medián? Aké typy poskytovateľov sú zahrnuté?

Podľa asociácie „jedno číslo bez kontextu nie je analýza. Je to slogan.“

Asociácia poukázala tiež na to, že 33 % účtovný zisk nie je „nadmerný zisk“, keďže v ambulanciách je lekár zároveň majiteľom, manažérom aj tým, kto pacienta vyšetrí. „Časť účtovného ‚zisku‘ je jeho odmena za vlastnú prácu. V nemocnici by to bola mzda. Porovnávať to je metodický omyl,“ podotkla asociácia.

Zároveň pripomína, že ambulantný sektor nie je homogénny. „Mix malých ambulancií, špecializovaných centier, sietí polikliník – to sú špecifické podmienky. Nie je možné porovnávať všetko ‚v jednom vreci‘.“

Asociácia sa tiež pýta: Ak je ambulantná starostlivosť taká „zisková“, prečo máme problém s generačnou výmenou lekárov a prečo ambulancie zápasia s nedostatkom personálu? „Riešme nedostatok financií v zdravotníctve, ale nie takto! Diskusia o financovaní zdravotníctva má stáť na férovom porovnaní, nie na vytrhnutých číslach,“ zdôrazňuje.

Kriticky reagoval aj Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP), ktorý na sociálnej sieti napísal, že do spomínanej analýzy „považuje za dôležité vniesť trošku svetla“.

Podľa zväzu na Slovensku aktuálne nikto nedisponuje dátami, ktoré by boli použiteľné na relevantnú analýzu ziskovosti ambulantného sektora. „To ukázala aj analýza, ktorú pred dvoma rokmi robilo INEKO. Takzvanú „ziskovosť“ ambulancií skresľuje mnoho faktorov, ktoré je dnes zo vstupných dát takmer nemožné odstrániť,“ napísal ZAP.

Základným problémom podľa neho je, že nie je možné odlíšiť jednotlivé príjmy firiem, ktoré majú okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti aj iné predmety činnosti. „Tieto sú potom mylne interpretované ako príjmy či zisky samotnej ambulancie. Najpodstatnejším faktorom, ktorý pozitívne skresľuje zisk, sú však mzdy samotných ambulantných lekárov a konateľov v jednej osobe. Tí si z dôvodu dlhodobej nestability a nepredvídateľnosti podnikateľského prostredia, poznačeného podfinancovaním a prísnou reguláciou, často nie sú schopní nastaviť reálne mzdy, pretože by im počas roka mohli chýbať zdroje na samotnú prevádzku ambulancie či nutnú obnovu,“ zhrnul ZAP.

Preto si podľa zväzu „svoje mzdy výrazne znížia a čakajú na konečný hospodársky výsledok spoločnosti, aby si potom z tohto „veľkolepého zisku“ konečne vyplatili svoju vlastnú a zaslúženú odmenu (ktorá, mimochodom, ani náznakom nedosahuje výšku mzdy lekára v ústavnej zdravotnej starostlivosti)“.

{{odporucane}}

Podobne ako ASL SR, aj ZAP pripomína, že lekár je zároveň manažér – riaditeľ, personalista, ekonóm, zásobovač, administratívny pracovník a mnoho iných pridružených funkcií v jednej osobe za jednu mzdu. „To sa rozhodne nedá povedať o nemocniciach, kde na zastrešenie samotného riadenia chodu nemocnice zamestnávajú desiatky zamestnancov. Najväčším rozdielom sú však mzdy zdravotníckeho personálu a ich výška, ktorú v ústavných zariadeniach určuje platový automat, a teda samotná legislatíva. Práve platový automat či stabilizačné príspevky začínajú byť dnes problémom pre konkurencieschopnosť ambulancií, na čo v ZAP-e dlhodobo upozorňujeme,“ poukázal zväz.

Následne tiež dodal, že „na základe našich skúseností vieme povedať, že ak by sa brali do úvahy čisto príjmy z verejného zdravotného poistenia a celý personál ambulancie vrátane samotného lekára by mal nastavené mzdy na základe platnej legislatívy ako v ústavnej zdravotnej starostlivosti, nebolo by možné dosahovať takmer žiaden zisk.“

Podľa ZAP nejde o to, aby sa porovnávalo neporovnateľné, ale o snahu vysvetliť skreslenie reálnych dát a ich zavádzajúcu interpretáciu. „Chápeme frustráciu prevádzkovateľov súkromných nemocníc, ktorým platná legislatíva diktuje výšku miezd personálu a zároveň nie je dostatočne krytá rozpočtom ani benefitom nekonečného oddlžovania ich štátnych kolegov. Napriek uvedenému však prezentovanie takto zavádzajúcich informácií bez dostatočného vysvetlenia považujeme minimálne za nekorektné,“ uzavrel ZAP.