Nesmejme sa štátu pre jeho neschopnosť. Je totiž súčasťou jeho DNA
Rozhorčenie- nevedno či hrané alebo reálne- panuje nad faktom, že štát nedokáže držať krok so súkromným sektorom. Jeden z týchto komentárov bol uverejnený v Denníku N prvého apríla.
Čitateľom dávam do pozornosti najmä prvých 5-6 otázok, ktoré sú fascinujúcim čítaním. Zmienený článok sa začína otázkou ,,Penta otvorila tento týždeň v Bratislave novú Nemocnicu Bory. Aká je to správa pre slovenské zdravotníctvo?", za ktorou nasleduje táto odpoveď Konštantína Čikovského: ,,To, že máme o nemocnicu viac, je dobrá správa. Súhlasím s tým, čo hovorí väčšina komentátorov, že je hanba, že štát nedokáže držať krok so súkromným sektorom a že my sa musíme spoliehať na ten".
{{suvisiace}}
Musíme sa spoliehať na súkromný sektor. Vďaka Bohu
Kade tade čítam, že je hanba, že štát nepostavil roky nemocnicu (s výnimkou Nemocnice Sv. Michala a NÚSCH). Nie, hanba je skôr to, že sa o to pokúša xtý krát a vždy zlyhá. Lepším riešením je nechať nemocnice stavať alebo rekonštruovať tých, ktorí jasne demonštrovali, že to robiť dokážu.
Štát sa pokúša postaviť Rázsochy od roku 1987 a jediné, čo za toto obdobie štát dokázal je slávnostné zbúranie ich skeletu v roku 2019.
{{odporucane}}
Nie je hanbou to, že štát nedokáže postaviť nemocnicu, keďže nie je schopný ani len postaviť diaľnicu do Košíc. Áno, je pravdou, že štát nedokáže držať krok so súkromným sektorom, no to sa netýka len zdravotníctva alebo výstavby nemocníc ale en block všetkých sektorov ekonomiky (výnimkou je do istej miery armáda a kreovanie nezmyselných byrokratických nezmyslov a regulácií).
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
To, čo už hanbou spojenou až s detskou naivitou je, je fakt, že má niekto z politikov stále drzosť postaviť sa pred kamery a sľubovať, že zlepšia zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť. Ich sľuby vidíme v priamom prenose posledné tri dekády.
Rovnako je hanba voličov a etatistov, že dokážu stále týmto sľubom veriť a to napriek tomu, že sme videli už nespočetne veľakrát, že politici sľuby neplnia a je to práve trh a súkromný sektor, ktorý generuje v zdravotníctve progres a inovácie.
Jeden príklad za všetky je napríklad eRecept.
Rozdiel medzi hanbou a DNA
To, že štát nedokáže postaviť nemocnicu je prirodzené, keďže babráctvo má štát v DNA a je jeho integrálnou súčasťou, takže smiať sa chybe v samotnom genotype štátu, nie je slušné. Čo však už hanbou alebo minimálne až detskou naivitou je spoliehať sa, že štát zlepší naše zdravotníctvo.
V jednej z odpovedí hovorí komentátor Denníka N Konštantín Čikovský i nasledujúce vety: ,,Veľmi sa mi páčilo, že štát nerobil nekonečne veľký cirkus a Všeobecná zdratovná poisťovňa s nemocnicou uzavrela zmluvu, pretože nech už je majiteľ akýkoľvek cynický a hnusný, ak nakoniec dodržiava konkrétne pravidlá, má licenciu a dostatočný personál, je povinnosťou štátu, aby sa k nemu takto správal".
Pre istotu si pripomeňme, že štát údajne nerozhoduje o tom, ktoré nemocnice a ambulancie zazmluvní VšZP a rovnako si pripomeňme, že Všeobecná zdravotná poisťovňa predložila Borom návrh zazmluvnenia 27.03.2023 a zmluva bola následne podpísaná 29.03.2023. Iste, zmluva sa dala podpísať i neskôr alebo vôbec. No tvrdenie, že štát nerobil akýkoľvek cirkus ohľadne uzatvorenie zmluvy s VšZP sa s realitou nestretlo ani omylom.
VšZP podpísala zmluvu s Nemocnicou Bory okrem iného i preto, že v prípade ak by to neurobila, hrozil by jej najväčší exodus poistencov do Unionu a Dôvery.
Nemorálnosť zisku, vznešenosť straty
V zmienenom rozhovore padne i otázka o tom, či Penta postavila Bory z ušľachtilých dôvodov alebo kvôli zisku. Odpoveď je jednoduchá, Penta ako súkromný hráč na trhu Nemocnicu Bory postavila preto, aby generovala v budúcnosti zisk a preto, aby sa financie, ktoré boli do projektu investované po niekoľkých rokov vrátili.
Cieľ návratnosti investície nie je nič opovrhnutiahodné. Snaha generovať zisk za vopred stanovených podmienok je prirodzená a správna, Každý podnikateľ svoje aktivity vykonáva preto, aby dosiahol plusové čísla. Naopak nemorálne je generovať notoricky straty a očakávať, že za tieto straty kvázi podnikateľský subjekt a jeho vedenie nebude zodpovedať.
Skvelým príkladom za všetky je podnikanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá v prípade pokračovania súčasného trendu deficitného hospodárenia dosiahne štvorročnú kumulovanú stratu, ktorá sa bude blížiť jednej miliarde eur.
V zmieňovanom článku uverejnenom v Denníku N je i pasáž, ktorá kritizuje, že si akcionári z Dôvery ,,vybrali" 400 miliónov eur, ktoré však do značnej miery do zdravotníctva spätne reinvestovali napríklad postavením nemocnice v Michalovciach a nemocnice Bory.
Detailné vysvetlenie toho, čo a ako urobila Dôvera pri oceňovaní svojho kmeňa, nájdete v tomto rozhovore s advokátom Petrom Kubinom. Pasáž o tom, že za stratu jednej miliardy eur, ktorú potenciálne vygeneruje VšZP, by sme mohli postaviť 4 nové nemocnice podobné Borom, však už v žiadnych článkoch nenájdete.
Rovnako v článku nenájdeme ani zmienku o tom, koľko nových nemocníc by sme mohli postaviť v prípade, ak by sme nemuseli oddĺžovať takmer na ročnej báze štátne nemocnice.
Ak niekto dokázal priniesť inovácie na Slovensko, tak to rozhodne nie je štát ale súkromný sektor. Napriek tomu veríme mýtom o tom, že najväčší stakeholderi majú v slovenskom zdravotníctve dedičný hriech, nie nemajú. Pre Slovensko by bolo mimoriadne pozitívne, ak by sme dokázali prilákať nových investorov, ktorí by investovali do nových nemocníc a ideálne aj do poistného trhu. Na Slovensku však už roky, no za obdobie súčasnej vlády ešte väčšmi pozorujeme snahy o to, aby sme súkromných investorov v zdravotníctve od investovania odradili.
