„Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc je v tom, že prvá sa snažila merať výsledok,“ hovorí Miriam Letovanec. Stratifikácia chcela nastaviť merateľné ukazovatele výkonu nemocníc, zatiaľ čo optimalizácia dáva ministerstvu zdravotníctva moc určovať profil nemocníc a ich programy. Podľa nej bola pôvodná snaha zastavená politicky, keďže stratifikácia nezískala podporu v parlamente. Optimalizácia sa stala súčasťou plánu obnovy, no jej implementácia je pomalá a komplikovaná.

‍„Za vlády Mareka Krajčího a štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej bol práve Oskar Dvořák jedným z ľudí, ktorí nastavili predpoklady realizácie tejto reformy,“ dodáva Letovanec. Zároveň však upozorňuje, že reforma z dielne Dvořáka nebola dobrá: „Vyhláška mala dvetisíc strán, ale výsledkom boli vzdušné zámky – niektoré programy boli nereálne, iné zadefinované minimálne a niektoré dokonca nesúvisiace.“

Reforma ako evolúcia

Letovanec zdôrazňuje, že optimalizácia siete nemocníc „nie je revolúcia, ktorá sa dá nastaviť administratívne na základe troch rozhodnutí, ale evolúcia“. Podľa nej rezort zdravotníctva nemá jasnú víziu ani stratégiu, čo brzdí reformu. Cieľom bolo nastaviť cestu pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, no „za mňa sa cieľ minul výsledku, pretože dneska v súčasnosti to takto nie je“. Reforma sa podľa nej musí hodnotiť v horizonte minimálne piatich rokov, aby sa ukázali reálne výsledky.

{{odporucane}}

Dáta máme, chýba interpretácia

Jednou z pozitívnych strán OSN je podľa Letovanec zber dát: „Dnes máme o sektore z pohľadu nemocníc pomerne dosť veľa dát.“ Problémom je ich interpretácia – metodológia nie je jednotná a vyhlášky sa menia aj dvakrát ročne. To spôsobuje neistotu v kategorizácii nemocníc. Letovanec upozorňuje, že bez jasného nároku pacienta sa reforma míňa účinku: „Kým v tejto krajine nebude jasne pomenované, na čo má pacient nárok, tak týmito krokmi len fixujeme dieru v systéme.“

Plán obnovy a investície

Naviazanie investícií na reformu považuje Letovanec za zásadnú chybu: „Naviazať investície s plánom obnovy na tak ťažkú reformu bolo nesprávne.“ Podľa nej plán obnovy priniesol len približne 10 % potrebných kapitálových výdavkov, čo je skôr jednorazová injekcia než systémové riešenie. „Problém je ten, že dnes plán obnovy priniesol len desatinu toho, čo sektor reálne potrebuje,“ dodáva. Štát tak stojí pred obrovskou výzvou – dobudovať štyri veľké koncové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine, Prešove a Bratislave – pričom bez dlhodobého financovania sa reforma môže zmeniť len na administratívny moloch bez reálneho prínosu pre pacienta.

{{suvisiace}}

V podcaste hovoríme aj o týchto témach