Jobs, Gates a Zuckerberg založili firmy s revolučnými produktami, ktoré zmenili celú spoločnosť, len pár rokov po strednej škole.

V medicíne na Slovensku sa však tvárime, že 30-roční lekári a lekárky nemajú čo ponúknuť, nemajú dosť skúseností. Počúvajú napríklad, že sú: „premotivované štence“ alebo „majú prehnaný idealizmus“ (a to citujem z verejného lekárskeho diskurzu).

{{suvisiace}}

Majú pekne poslúchať svojich starších kolegov, nerobiť medicínu tak, ako to vidia na kongresoch, ale ako primár povedali. No a keď budú mať šťastie, tak možno raz zatestujú v na to predpísanom čase.

To, čo dnes sledujeme v slovenskom zdravotníctve, je presne aj výsledok takéhoto prostredia. Mladí lekári a lekárky svoju snahu o drobné zmeny a inovácie po čase vzdajú, pretože na ne jednoducho nedostanú priestor S entuziazmom a samozrejmosťou predstavia nápady na zlepšenia prvýkrát, druhý, tretí. Ale keď 10ty-krát počujú, že sa niečo nedá a „my to takto robíme už 30 rokov”, tak to jednoducho vzdajú. Nevidia podporu.

Následne sa z nich stanú rovnakí cynickí, vyhorení lekári, ktorým je všetko jedno. V tom lepšom prípade so skloneným pohľadom rýchlo dokončia atestáciu, a potom odídu do ambulancie, zahraničia alebo rovno mimo medicínu.

Insight z pohovorov do Inkubátora mladých lekárov

Posledné dni robíme rozhovory k prihláškam do Inkubátora - vzdelávacieho programu pre 20 šikovných mladých lekárov a lekárok. Sledujeme kompetencie, ako sú odvaha, spolupráca, komunikácia, či orientácia na výsledky.

Každý pohovor ma nabíja optimizmom, že mnohé oddelenia majú ambicióznych, ale aj hodnotových ľudí, ktorí chcú na sebe pracovať. A nie len aby sa oni mohli pozrieť do zrkadla, ale najmä aby priniesli pacientom to, čo by malo byť štandardom.

Chcú sa vzdelávať, vyhodnocovať svoje výsledky, posúvať sa a inovovať na svojich oddeleniach. Presne ako tí svetoví vedci a inovátori, ktorých som spomínal v úvode.

Čo je však problém, s ktorým sa stretáva každý z nich? Nedostatok podpory a priestoru od vedenia. Dokonca niekedy nie od tých najvyššie postavených - primárov a prednostov, ale od svojich starších kolegov. Tých, ktorí nemali na to, aby to dotiahli vyššie, uspokojili sa s nejakým podštandardom a teraz len frflú a hádžu mladým kolegom polená pod nohy. Rovnaké polená, aké boli hádzané aj im. Skúsme teda prerušiť tento kruh. Normálne. Bez frflania, že sa to nedá.

{{odporucane}}

Aké je riešenie?

Posledné mesiace sa mi to celé spája v „profesionalizme“. Koncepte, ktorým keby sa riadili lekári hocijakého veku, tak je naše zdravotníctvo aspoň na úrovni Českej republiky. Poviete si, Česi ale majú v zdravotníctve aj viac peňazí. Pravda.

Avšak, tie dve miliardy nám nekúpia lekárov, ktorí sa snažia prejsť pre svojich pacientov a kolegov tú extra míľu. Keď majú chvíľu čas, tak niečo vysvetlia medikovi. Keď sú v službe, tak proaktívne pomôžu neatestovanej kolegynii. Snažia sa vzdelávať seba, zlepšovať procesy na oddelení a prípadne pomôcť v prevencii. Ukážu empatiu, záujem a ľudskosť pacientovi.

Tento druh profesionalizmu sa nedá kúpiť. Jeho hodnoty ale môžeme vysielať do mikrosveta slovenského zdravotníctva. Najprv ho zachytia tí lekári a lekárky, ktorí sú pripravení počúvať a chcú sa zlepšovať. Mám nádej, že svojím konaním a príkladom napokon motivujú aj ostatných.

Presne takýchto lekárov a lekárky chceme podporiť aj v Inkubátore mladých lekárov a lekárok, o ktorom si môžete viac prečítať tu. Dať im vhľad do fungovania zdravotníctva, potrebné soft-skills a profesionálnu sieť, aby mohli realizovať pozitívne zmeny v zdravotníctve.

---

Autor komentáru je lekár a zakladateľ projektu Mladí lekári a Inkubátora mladých lekárov.