Lex Bory & Šaca. Nazývajme veci pravými menami

V návrhu zákona sa však neuvádza pojem pracovník ale „zamestnanec v zdravotníckej pozícií“, čo advokát a súdny lekár Peter Kováč pre mesačník Medicína komentoval nasledovne: „Neviem, či navrhovateľ myslel slovami „zamestnanec v zdravotníckej pozícií“ pozíciu z kamasútry alebo niečo iné. V slovenskom práve tento termín neexistuje“. To by však bol zrejme ten najmenší problém predkladaného zákona.
V predkladanom návrhu zákona sa konkrétne uvádza:
„(9) Ak výpoveď podáva zamestnanec v zdravotníckej pozícii lekár, sestra, pôrodná asistentka, výpovedná doba je:
Deklarovanou intenciou zákona je, aby sme legislatívne zamedzili masovým výpovediam a ohrozili tak poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poslanec Stachura počas rozpravy spomenul tri príklady, kedy k takémuto ohrozeniu došlo.
{{suvisiace}}
Prvým bol odchod lekárov, sestier a zdravotného personálu z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb do CINRE, ergo zo štátnej a.s. do súkromného zariadenia Medissimo.
Druhým príkladom je exodus z Univerzitnej nemocnice Bratislava do Nemocnice sv. Michala a tretí príklad je úsmevný a demonštruje tým mentálne nastavenie Petra Stachuru smerom ku konkurencii. Poslanec Stachura totiž argumentuje v prospech prijatia zákona aj tým, že v zdravotníctve prebieha platová vojna a nemocnice súperia platom a inými benefitmi o zamestnancov. Prekvapivé!
Pravou intenciou predkladaného zákona nie je zamedzenie hromadných výpovedí, ktoré, ako pán poslanec Stachura počas parlamentnej rozpravy spomenul, nastali v rokoch 2021 a 2022. Masové výpalnícke akcie Lekárskeho odborového združenia totiž rozhodne nezastaví predlženie výpovednej doby pre zdravotníkov.
{{odporucane}}
Na to, aby sme pochopili dôvod, prečo Stachura spoločne s Majerským tento zákon predložili, musíme zaloviť v nedávnej minulosti. Vo februári 2022 došlo totiž k pomerne rozsiahlym výpovediam lekárov, sestier a zdravotníckeho personálu z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Títo lekári odišli v prevažnej miere do novej nemocnice Penty na Boroch.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Presne v tom čase KDH ohlásilo svoju novú akvizíciu: Petra Stachuru, ktorý vtedajšieho ministra Lengvarského vyzval, aby túto situáciu riešil. To, čo by mal minister spraviť, už KDH v tom čase neuviedlo.
No dnes vieme, aká je ich predstava o voľnom pohybe zdravotníkov od jedného zamestnávateľa k druhému a v drvivej väčšine ešte horšie: pohyb zdravotníkov zo štátnych nemocníc do tých neštátnych a v najhoršom prípade a nočnej more pána poslanca Stachuru ešte k tomu, zo štátnych nemocníc do Nemocnice Bory alebo Kardiocentra AGEL Šaca.
Ak by bol poslanec Stachura o niečo úprimnejší, zákon by sa volal po vzore súputníkov z Progresívneho Slovenska síce už nie „lex Haščák“ ale aspoň „lex Bory a Šaca“. A ako povedal Peter Kováč, zákon by mal byť radikálnejší: „Možno by v druhom čítaní mohla byť výpovedná lehota predĺžená na 30 alebo ešte lepšie 40 rokov, a to pre všetkých zdravotníkov. Celkom iste by to prispelo ku stabilizácií sektora lepšie ako zvýšenie platby za poistencov štátu. Alternatívne by sme prípadne mohli zaviesť aj nevoľníctvo zamestnancov v zdravotníctve“.