Komentár Jany Andelovej: Tvorcovia zákona o inštitúte podceňujú alebo preceňujú zamestnancov štátnej poisťovne?
Pred niekoľkými dňami ste si na stránke portálu ozdravme.sk mohli prečítať o vyhlásenom výberovom konaní na funkciu riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). V texte sme poukázali na jednu z podmienok prijatia budúceho riaditeľa NIHO. Tou podmienkou je, že posledné tri roky uchádzač nepracoval pre súkromné zdravotné poisťovne.
Možno si niekto povedal: „taká drobnosť,“ mávol rukou a viac sa téme nevenoval. Prečo uvedené považovať za problém?
To, že je kritérium pre uchádzača nepracovať istý čas pre zdravotnú poisťovňu, sa dá pochopiť. Čo sa nedá pochopiť, prečo sa z tohto kritéria vylúčila jedna zdravotná poisťovňa.
{{suvisiace}}
Mám pocit, že sa toľko oháňame slovami o férovosti, transparentnosti, nezávislosti, rovnosti a neviem ešte aké „...osti“, až niektorí stratili rozlišovaciu schopnosť významu týchto slov. A vo svojej jedinečnosti si sami vytvorili ilúziu dokonalosti, neomylnosti a svoj paralelný svet pravdy. Lebo oni môžu.
Veľa otázok, na ktoré neprichádzajú odpovede
Prečo tvorcovia legislatívy vyradili z tejto podmienky štátnu poisťovňu? Prečo sa zamestnanec štátnej poisťovne môže zapojiť do výberového konania, ale zamestnanec súkromnej zdravotnej poisťovne už nie? Teda môže, ale až o tri roky.
Prečo máme iné kritériá pre jeden subjekt a iné kritériá pre podobné subjekty? V čom sa líši Všeobecná zdravotná poisťovňa od Dôvery a Unionu?
Pomôžem si mojím obľúbeným vtipom.
Aký je rozdiel medzi krtkom a orlom? Žiadny, obaja žijú pod zemou....teda okrem orla.
Pri porovnaní štátnej a súkromných poisťovní by sme mohli povedať, že nie je medzi nimi žiaden rozdiel, teda okrem pravidelného dofinancovania štátnej poisťovne a že akcionárom je ministerstvo zdravotníctva.
Keď už spomínam ministerstvo. Na selektívne zvýhodnenie jednej poisťovne, a či sa nejedná o diskriminačné kritérium, reagovalo nasledovne:
„Minister zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlásil dňa 30. júna 2023 výberové konanie na funkciu riaditeľa organizácie Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Výberové konanie bolo vyhlásené v súlade so zákonom č. 358/2021 Z.z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V otázke spomenutá diskriminačná resp. protiprávna podmienka je zakotvená v zákone v § 5. Pre úplnosť uvádzame, že kvalifikačné kritériá a požiadavky na uchádzača, ktoré MZ SR zverejnilo v predmetnom oznámení, sú taxatívne vymedzené zákonom v § 5 a § 6, rovnako ako postup predmetného výberového konania a MZ SR postupuje v súlade s týmto zákonom.“
Všetky otázky zodpovedané, že?
S akým cieľom je zriadená štátna poisťovňa?
Trošku alibistického korenia do celej polievky pridal aj samotný inštitút. Ten na sociálnej sieti napísal aj nasledovné:
„Súkromné zdravotné poisťovne sú zriadené s cieľom generovania zisku. Táto motivácia sa môže niekedy dostať do konfliktu s verejným záujmom. Napríklad v liekovej politike môžu mať súkromné poisťovne, za cieľom optimalizovania zisku, motiváciu brániť príchodu nových liekov, keďže to pre nich predstavuje zvýšenie nákladov na liečbu. Nedávna práca riaditeľa inštitútu v súkromnej zdravotnej poisťovni by preto tiež mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti inštitútu.“
Ešteže Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je zameraná na zisk, ale na stratu. Alebo s akým cieľom je zriadená štátna poisťovňa, akciová spoločnosť?
Štátna poisťovňa nemôže generovať zisk a ten použiť napríklad na výstavbu novej nemocnice? Vybudovania programu pre pacientov s cukrovkou alebo onkologických pacientov? Alebo programu, ktorý by investoval späť zdroje do sektora?
Zaujímavá je aj ďalšia časť príspevku od NIHO.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
„Do zákona sa táto podmienka v legislatívnom procese dostala po akceptovaní pripomienky Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). Ministerstvo sa stotožnilo s argumentáciou AZZZ SR, aby konflikt záujmov plynúci z práce pre súkromné zdravotné poisťovne bol vylučujúcim kritériom z dôvodu vyváženosti, keďže aj farmaceutické firmy aj súkromné zdravotné poisťovne operujú v slovenskom zdravotníctve za cieľom zisku.“
Naozaj asociácia prišla s takouto argumentáciou? A teda, že aj farmaceutické firmy aj súkromné zdravotné poisťovne naháňajú spoločnú loptičku – zisk?
Pri tvorbe zákona sa zdravotné poisťovne neriešili
Pozrime sa na to pekne od začiatku.
Pri predložení návrhu zákona o NIHO do medzirezortného pripomienkového konania znela prvotná formulácia riešenej podmienky takto:
Par 5 ods. 11: „Kandidát na riaditeľa nesmel po dobu posledných päť rokov pracovať pre tuzemských, alebo zahraničných držiteľov registrácie zdravotníckych technológií, respektíve od nich brať finančné odmeny za svoje služby.“
Tu zdravotné poisťovne (tie súkromné) tvorcom zákona ešte neprekážali. Potom prišla pripomienka od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Asociácia navrhovala buď vypustiť toto ustanovenie, alebo upraviť text nasledovne: „Kandidát na riaditeľa nesmel po dobu posledných päť rokov pracovať pre tuzemských, alebo zahraničných držiteľov registrácie zdravotníckych technológií ani pre zdravotné poisťovne, ktorých jediným akcionárom nie je štát, ani byť príjemcom peňažných plnení od týchto osôb za svoje služby.“
Vyžltená časť predstavuje zmenu. Inštitút teda správne pripomenul, že ministerstvo zdravotníctva sa inšpirovalo návrhom asociácie. Asociácia však nič nehovorí o honbe za ziskom.
Vo svojom odôvodnení AZZZ SR píše: „Navrhujeme vypustiť podmienku, aby kandidát na riaditeľa inštitútu nesmel po dobu posledných päť rokov pracovať pre tuzemských, alebo zahraničných držiteľov registrácie zdravotníckych technológií alebo od nich brať finančné odmeny za svoje služby. Máme za to, že spolupráca s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie nemôže v žiadnom prípade byť diskvalifikačným kritériom vzhľadom na odbornosť kandidáta, keďže táto skutočnosť jeho odbornosť skôr zvyšuje, a nie naopak. Pokiaľ by však predkladateľ zákona nesúhlasil s vyššie uvedenou argumentáciou, potom bude nevyhnutné, aby vylučujúcim kritériom pre kandidáta na funkciu riaditeľa inštitútu bola okrem práce pre držiteľov registrácie zdravotníckych technológií aj práca pre súkromné zdravotné poisťovne, keďže tieto majú pri hodnotení zdravotných technológií, rovnako ako aj držitelia ich registrácie, preukázateľný konflikt záujmov.“
Nevidím tam tú honbu za ziskom. Skôr by stálo za uváženie a zistenie, prečo asociácia spomenula len súkromné poisťovne.
Zamestnancov štátnej poisťovne počíta len do počtu? Vie asociácia, že napríklad aj zamestnanci štátnej poisťovne sú členmi kategorizačnej komisie, ktorá hlasuje o vstupe liekov na náš trh? Má tam dvoch členov, podobne ako Dôvera a Union (pozn. Union má jedného člena).
Alebo si niekto myslí, že členovia zo súkromných zdravotných poisťovní sa rozhodujú pri hlasovaní podľa peňazí? A členovia zo štátnej poisťovne sa rozhodujú podľa čoho? Podľa polohy Jupiteru v slnečnej sústave? Niekto si myslí, že im je jedno, ako hlasujú? Keď nebudú mať peniaze na lieky, resp. ak minie viac ako by mala, tak je všetko v poriadku, lebo však štát sa postará a pošle jej peniaze? Na čo potom NIHO poskytuje podklady členom kategorizačnej komisie?
Čo robia súkromné poisťovne inak, že môžu mať konflikt záujmov a štátna poisťovňa nie?
Tvorcovia pohotovo zareagovali a inšpirovali sa tou druhou možnosťou. Po uvedenej pripomienke asociácie sa návrh zákona upravil na: „Za riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá nebola za posledných päť rokov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u držiteľa registrácie zdravotníckej technológie, alebo u zdravotnej poisťovne s menej ako 100% majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímal majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie.“
A finálna verzia v zákone znie: „Za riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá „nebola za posledné tri roky v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie, alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie.“
Istým spôsobom je fascinujúce sledovať vyjadrenia, že budúcim možným riaditeľom inštitútu nemôže byť osoba zo súkromnej poisťovne, lebo tá funguje s cieľom mať zisk (mimochodom, legislatíva umožňuje zisk zdravotným poisťovniam, dokonca aj tej štátnej) a úplný bonus je potom, že taký človek by mohol byť bariérou nových liekov.
To si potom máme myslieť, že hodnotenia NIHO nie sú postavené až na takej odbornej metodike? Keď by ju niekto dokázal obísť a brzdil by nové lieky... Že hodnotenia NIHO sú postavené na subjektívnej dojmológii?
Odpovede neprichádzajú ani z dôvodovej správy
Viac sa dozvedáme z dôvodovej správy (alebo aj nie).
„Pre jeho (pozn. riaditeľa) nezávislosť je nutné, aby neboli pochybnosti o jeho vzťahu k medicínsko-technologickému priemyslu, ktorý je producentom hodnotených technológií. V tejto oblasti je nutné byť obzvlášť citlivý. Nesmie preto existovať skrytý vplyv, ktorý by mohol priemysel aplikovať na riaditeľa. Mnohoročná práca v predmetnom priemysle dáva veľký potenciál pre širokú paletu vzťahov a potenciálnych konfliktov záujmov. Podobne aj práca pre súkromné zdravotné poisťovne. Zároveň však platí, že počet odborníkov s relevantnými skúsenosťami je na Slovensku malý a preto sa nastavilo ako výlučné kritérium to, ak za obdobie posledných päť rokov kandidát na riaditeľa pracoval pre, alebo spolupracoval s držiteľmi registrácie zdravotníckych technológií a pre súkromné zdravotné poisťovne.“
Ak je zhoda, že farmaceutický priemysel môže predstavovať možný konflikt záujmov, v poriadku.
Ak je zhoda, že zdravotné poisťovne môžu predstavovať možný konflikt záujmov, v poriadku. Ale všetky zdravotné poisťovne.
Ak by sme brali do úvahy, že vylúčením súkromných poisťovní by sa znížilo riziko konfliktu záujmov, tak by bolo zaujímavé vedieť viac. Ako aj to, prečo štátna poisťovňa nepredstavuje konflikt záujmov. Ani dôvodová správa odpovede neprináša.
Nedá mi nespomenúť slová advokáta a súdného lekára Petra Kováča, ktorý zdôraznil, že z hľadiska právnej úpravy nie je rozdiel medzi štátnou a súkromnou zdravotnou poisťovňou.
„Preto by riaditeľ HTA nemal mat vzťah ku žiadnej zdravotnej poisťovni, nielen k tým súkromným. Zákonodarca zrejme dobromyseľne predpokladá, že štátna poisťovňa je nejaká chránená dielňa, obsadená personálnom s vyšším stupňom morálnej integrity v porovnaní s tými súkromnými. Je to naivná a romantická predstava, ktorá nám v praxi môže pripraviť nejedno prekvapenie,“ napísal Kováč pre ozdravme.
Možno len na oprášenie spomienok - ktoráže to poisťovňa za sebou nesie vagónik všakovakých káuz?
Všetky tri zdravotné poisťovne pôsobia na tom istom trhu, majú rovnaký cieľ činnosti, všetky uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a všetky tri podliehajú rovnakým zákonom.
Aj keby sa momentálne nikto nenašiel v zdravotnej poisťovni, čo by mal záujem o post šéfa tohto inštitútu, to ešte neznamená, že podmienky by mali byť iné pre zamestnancov štátnej poisťovne a iné pre zamestnancov súkromných poisťovní.
