Komentár Tomáša Szalaya (SaS): Koniec ťažkých časov; prichádzajú ešte ťažšie
Keď počujem slovo „pacient“, myslím na človeka, ktorý si zaslúži starostlivosť, pochopenie a nádej.
Rok 2024 však pacientov ignoroval. Nikto o nich nejavil záujem. Ani vláda, a ani odborári, ktorí na ňu tento rok vytvárali tlak. Sľúbené riešenie poplatkov je v nedohľadne. Pacienti sa stratili v politických hrách, zatiaľ čo zdravotníctvo ďalej padalo na dno.
{{suvisiace}}
Kapitulácia vlády
Čo sme tento rok videli? Trojmesačný konflikt medzi lekárskymi odborármi a vládou. Výsledkom bolo nič – okrem strachu a neistoty. Riaditelia nemocníc sa pripravovali na krízové plány namiesto toho, aby manažovali nemocnice, riešili operatívne problémy a zlepšovali zdravotnú starostlivosť.
Vláda nakoniec ustúpila. Peniaze, ktoré chcela zdravotníkom zobrať, im nakoniec nezobrala. Konflikt bol teda úplne zbytočný.
Bezradnosť a premárnený rok
Rok 2024 mal byť rokom šancí. Nikdy sme nemali toľko peňazí: historicky vysoké platby za poistencov štátu, zvýšené odvody ekonomicky aktívnych. Napriek tomu zdravotné poisťovne ledva prežívajú a nemocnice zaznamenali rekordné straty. Za neplatenie faktúr nás dokonca poťahujú z Bruselu.
Prečo? Pretože vláda nevie, čo so zdravotníctvom robiť. Tento rok sme videli iba bezradnosť a improvizáciu. Chaos namiesto vízie
{{odporucane}}
Dolinková: nepremenená šanca
Ministerka Zuzana Dolinková mala dobré karty: poznanie sektora, solídne programové vyhlásenie vlády a štedrý rozpočet. Napriek tomu vo funkcii zlyhala. Nepustila sa do žiadnych bolestivých reforiem, aby si nikoho nepohnevala.
Výsledok? Stratili sme ďalší rok.
Druckerov vlastný gól
Najväčším prešľapom bola zdravotnícka konsolidácia, ktorú navrhol Tomáš Drucker. Škrtnúť zdravotníctvu štvrť miliardy a zamraziť valorizáciu platov zdravotníkov bez akejkoľvek diskusie bol hlúpy nápad. Prečo bolo treba opakovať chyby minulosti, keď už dva razy podobný konflikt vláda prehrala? Čo čakali tentoraz, krevety?
Každý, kto ma pozná, vie, že nie som fanúšikom platového automatu. Mzdy by mali byť viazané na výkon a kvalitu práce. Ale v situácii, keď platový automat existuje, škrtnúť ho bez diskusie je len recept na problémy. Zdravotníctvo má však problémov dosť. Potrebuje reformy, nie ďalšie problémy.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Odborári vs. zvyšok sveta
Tri mesiace trvala debata o platoch. Tri mesiace sa neriešilo nič iné. Ambulancie, lieky, záchranky, dáta – všetko čakalo na vedľajšej koľaji. A bude to tak ešte minimálne dva mesiace v novom roku. Odborári si medzitým diktovali aj témy, ktoré im neprináležia – na ktorom pozemku má byť postavená nemocnica alebo aká má byť jej právna forma.
Na záver
Rok 2024 bol zlý, ale prichádzajú ešte ťažšie časy. (A to stále hovoríme len o zdravotníctve, ešte som neotvoril depresívnu tému geopolitickej dezorientácie vlády.) Je preto obzvlášť dôležité, aby sa hlavným indikátorom výkonnosti zdravotníctva stal pacient. Ale bude si to vyžadovať odvahu – tú, ktorú vláda v tomto roku postrádala.
Tomáš Szalay, tieňový minister zdravotníctva za SaS
