Komentár Šimona Jeseňáka: Budúci minister zdravotníctva? Nikto zo zvolených poslancov. V hre sú iné mená
Realita však môže byť diametrálne odlišná. Kým ešte pred menej ako týždňom v éteri rezonovali mená ako Peter Stachura (KDH), Oskar Dvořák (PS), Tomáš Szalay (SaS), tak po voľbách sa situácia mení.
Iste, kortešačky skladania vlády budú ešte chvíľu trvať a Peter Pellegrini sa bude ešte niekoľko dní alebo dokonca týždňov tváriť, že koalícia Smer, Hlas + SNS/KDH ešte nie je upečená, no s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa jedná len o divadlo pre voličov.
Robert Fico nie je samovrah a napriek tomu, že neodbornosť nie je prekážkou, sa dá už dnes povedať, že SNS kreslo ministra zdravotníctva neobsadí. V hre teda ostávajú len strany Smer a Hlas, poprípade KDH. To však zatiaľ deklaruje, že so Smerom do koalície nevstúpi.
{{suvisiace}}
Uvidíme však, ako sa KDH zachová v prípade, ak SMER ponúkne sprísnenie interrupcií, poprípade v spolupráci s SNS - ergo s ústavnou väčšinou – ústavný zákon, ktorý zadefinuje rodinu ako zväzok muža, ženy a detí (synov a dcér). Smer a Robert Fico by s niečím podobným nemali problém, ľudia, ktorí majú lepšiu pamäť ako Dory z rozprávky Hľadá sa Nemo, si hádam ešte spomenú na to, že ústavný zákon, ktorý definoval manželstvo ako zväzok muža a ženy presadil Smer v spolupráci s KDH.
Čitateľ azda odpustí túto odbočku, ktorá len naznačuje, že súčasné deklaratórne odmietnutie Smeru zo strany KDH nemusí byť definitívne. Smer totiž KDH dokáže ponúknuť nepomerne viac ako PS v širokej koalícii so SaS a Hlasom.
Nie je preto vylúčené, že sa budúcim ministrom zdravotníctva stane za istých okolností Peter Stachura (KDH). Stachura by si mohol zároveň v otázke etatistického riadenia ministerstva zdravotníctva so Smerom dobre rozumieť. Stachura už na ministerstve zdravotníctva pôsobil a to s etatistom par excellance Marekom Krajčím. Táto alternatíva však nie je pravdepodobná, keďže podľa zdrojov ozdravme Stachura koalíciu so Smerom minimálne zatiaľ odmieta.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Miriam Lapuníková
Súčasná riaditeľka Rooseveltovej nemocnice je podľa zdrojov z prostredia strán Smer a Hlas jednou z potenciálnych kandidátov na post ministra zdravotníctva. Lapuníková pracuje pre štátnu nemocnicu v Banskej Bystrici už takmer 20 rokov. Svoju kariéru začala v Rooseveltovej nemocnici už v roku 2005. Postupne pôsobila v Rooseveltovej nemocnici ako ekonomická námestníčka a v roku 2014 sa stala riaditeľkou nemocnice. Lapuníková je zároveň i mestskou poslankyňou v Banskej Bystrici, kde je členkou klubu nezávislých poslancov.
{{odporucane}}
Miriam Lapuníkovú z funkcie odvolal 22.09. 2020 vtedajší minister Marek Krajčí, no zároveň Lapuníkovú poveril dočasným vedením nemocnice. Lapuníková následne v roku 2021 vyhrala výberové konanie na funkciu riaditeľky Rooseveltovej nemocnice a v tejto funkcii pôsobí dodnes. Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica je štvrtým najväčším dlžníkom na sociálnom poistení a jej dlh aktuálne prevyšuje sumu 32,2 milióna eur. Celkové záväzky podľa Finstatu predstavujú sumu blížiacu sa 130 miliónom eur.
Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica skončila v roku 2022 v strate 16 miliónov eur a v roku 2021 2,8 milióna eur. Miriam Lapuníková za svoje pôsobenie vo funkcii riaditeľky ,,prežila“ už desiatich ministrov zdravotníctva.
Zuzana Dolinková
I keď bola expertka strany Hlas-SD počas kampane aktívna, tak vo voľbách nedopadla ideálne. Kandidovala z piateho miesta, no nakoniec na základe preferenčných krúžkov obsadila vo volebnom peletóne strany Hlas až desiate miesto so ziskom viac ako 20 000 preferenčných krúžkov.
František Sabol
Ďalším kandidátom, ktoré často zaznieva v éteri, je profesor František Sabol, ktorý aktuálne pôsobí ako generálny riaditeľ Kardiocentra Košice Šaca, ktorá patrí do skupiny Agel. Zároveň pôsobí ako prednosta Kliniky srdcovej a cievnej chirurgie UPJŠ LF. Sabol stál 17 rokov na čele VÚSCHu. Kardiocentrum Košice patrí medzi najnovšie prírastky skupiny Agel a bolo otvorené len nedávno.
V čase, kedy vo funkcii ministra zdravotníctva končil Marek Krajčí, bol jedným z horúcich adeptov na obsadenie tohto kresla predseda predstavenstva skupiny Agel Michal Pišoja. Napokon sa však stal ministrom zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Ľubica Hlinková
Jednou z adeptiek na pozíciu ministerky zdravotníctva je aj bývala riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková, ktorá pôsobila na čele VšZP do roku 2020. Hlinkovú z funkcie odvolal Marek Krajčí kvôli poklesu poistného kmeňa štátnej poisťovne. Ten klesal aj počas pôsobenia dnes už tiež exriaditeľa Richarda Strapka, no to Marekovi Krajčímu neprekážalo.
Hlinková sa stala počas uplynulých troch rokov jednou z najhlasnejších a najostrejších kritičiek vedenia VšZP ako i jediného akcionára poisťovne, ergo ministerstvo zdravotníctva. Za jej články na ňu podal Richard Strapko trestné oznámenie.
Menovanie Hlinkovej do funkcie ministerky však nie je pravdepodobné, keďže podľa informácií ozdravme má Hlinková nastúpiť na inú pracovnú pozíciu.
To, kto zasadne do ministerskej stoličky bude závisieť od toho, kto zostaví vládu. Napriek tomu, že politické strany pred voľbami deklarovali, že zdravotníctvo bude ich prioritou, to nevyzerá tak, že by sa niekto zo straníckych štruktúr pravdepodobných členov vládnej koalície extra hrnul do stoličky, v ktorej vydrží máloktorý nominant dlhšie ako 18 mesiacov.
