Hlavným argumentom Petra Visolajského tentokrát je, že viac peňazí v zdravotníctve netreba, pretože aj tak neprídu k pacientovi, ale skončia v zdravotných poisťovniach. To, že najväčšia časť týchto peňazí sa nedostane k pacientom, je síce pravda, ale len preto, že poisťovne z týchto peňazí platia úhrady nemocniciam, ktoré dávajú najväčšiu časť na platy lekárov a ďalší personál.

Podpis memoranda tento problém ešte prehĺbil. „Najviac peňazí ide na platy lekárov, akým je aj pán dr. Visolajský, menší balík ostane na zdravotnú starostlivosť pre pacientov. Od podpisu memoranda LOZ s vládou tvoria mzdy v štátnych nemocniciach zhruba 90 percent z celkových výnosov od zdravotných poisťovní. V našich nemocniciach je to 65-70 percent,“ povedal prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.

{{suvisiace}}

Ďalším argumentom je, že viac peňazí do zdravotníctva netreba, lebo sa dajú ušetriť. Štátne nemocnice, ktorých je dr. Visolajský obhajcom, toho však zjavne veľa neušetria. „Pán Visolajský obhajuje náklady štátnych nemocníc, nech sú akékoľvek, a častokrát aj doložiteľne neoprávnene vysoké. Úmyselne nedodáva, že tieto obrovské náklady,ktoré sa premietajú do dlhov štátnych nemocníc – v tomto roku to už bude takmer miliarda eur (!!!) – následne chýbajú v celom sektore,“ pripomenul prvý viceprezident ANS.

Podľa CKS (Centra pre klasifikačný systém DRG), kde má svojich zástupcov aj LOZ, najväčší podiel zdravotnej starostlivosti na Slovensku, až 86 %, je kategorizovaný do I. a II. úrovne. Ide teda o výkony v regionálnych nemocniciach. Ale nielen to. Vo veľkých štátnych nemocniciach výrazne dominujú rovnaké typy prípadov – teda I. a II. úroveň.Konkrétne v Univerzitnej nemocnici Bratislava a Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach je to zhodne po 83 % z celkovej produkcie nemocníc, čo sa približuje celoslovenskému priemeru. Fakultná nemocnica Nitra, v ktorej pôsobí aj dr. Visolajský, má až 87 % prípadov rovnakých ako naše nemocnice.

Napriek tomu, že produkcia vo veľkých štátnych nemocniciach je podobná celoslovenskému priemeru, štátne nemocnice majú množstvo výhod, ktoré si ostatné nemocnice nemôžu dovoliť: napríklad neplatenie dodávateľov, neplatenie Sociálnej poisťovni, pravidelné oddlžovanie zo štátnych peňazí, nehovoriac o vysokej DRG základnej sadzbe.

{{odporucane}}

Inými slovami, najviac z koláča si odkrajujú veľké štátne nemocnice. Ostatné zariadenia musia robiť to isté lacnejšie a efektívnejšie, aby vôbec prežili. K tomu ako bonus im štát len v roku 2024 prihral 191 miliónov eur. „Po prepočtoch tak štátne nemocnice dostali ku každému už zaplatenému hospitalizačnému prípadu ešte príplatok 4775 eur. To je to šetrenie, o ktorom hovorí pán Visolajský?“ pýta sa I. Pramuk.

Samostatnou kapitolou je opakované arogantné hodnotenie p. Visolajského lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach ANS. Nadviazal tak na vyjadrenia z odvetvovej tripartity spred niekoľkých rokov, keď hodnotil lekárov na východe – aj vo veľkých nemocniciach – že nedokážu ani operovať Achillovu šľachu premiérovi. Teraz v tom pokračuje ďalšími tvrdeniami vytrhnutými z kontextu. Medicína je náročná a skúsenostná veda a, žiaľ, aj s pochybeniami, ako to isto pozná aj zo svojho oddelenia. Buďme korektní a pracujme v prospech pacienta a nie proti sebe. My sa svojich lekárov a všetkých zamestnancov zastaneme. Vieme, akú psychicky a fyzicky náročnú prácu majú a vedia to aj všetci pacienti, ktorí naše nemocnice s dôverou navštevujú. Pripomíname aj ďalší fakt – prekladov na vyššie pracoviská, t.j. mimo naše nemocnice, je len niekoľko percent, ide o desiatky pacientov ročne.