V roku 2026 by sa tak príjmy verejného zdravotného poistenia mali zvýšiť o:

• 290 mil. EUR od ekonomicky aktívnej populácie, ako vplyv zamestnanosti / nárastu priemernej mzdy podľa júnovej prognózy MF SR,
• 358 mil. EUR ako dodatočný výber z navýšenia odvodov na 5 %,
• 400 mil. EUR ako extra nárast platby za poistencov štátu, aj preto lebo od januára 2026 sa zvyšuje sadzba z 4,5 % na 5 % (dávno schválená zmena, nesúvisí s konsolidáciou).

Spolu je to odhadom cca 1,050 miliardy eur navyše, čo predstavuje viac ako 12 % nárast oproti rozpočtu na rok 2025.

{{suvisiace}}

Áno, ak nám z výplaty „berú viac“, musíme vedieť, čo za to dostaneme. Preto je veľká škoda, že zatiaľ nepoznáme návrh rozpočtu. Ten by ukázal, ako sa nové zdroje reálne plánujú využiť.

Vyššie odvody totiž neznamenajú automaticky viac zdrojov pre pacientov. Existuje viacero alternatív, čo sa môže stať:

1. Extra zdroje pôjdu nielen na štandardné výdavky (zvýšené mzdy, infláciu, inovatívne lieky), ale vystačia pri takom raste aj na krytie strát nemocníc, splácanie dlhov po splatnosti, pilotný projekt zoznamu výkonov či rezervu na budovanie nových nemocníc. Výsledkom by bola lepšia starostlivosť aj služby.
2. Navýšenie sa neminie celé, lebo MF SR nastaví prísny výdavkový limit. Peniaze by teda tvorili rezervu poisťovní pre horšie časy a opticky by zlepšili hospodárenie štátu (keďže zostatky poisťovní sa rátajú do bilancie štátu). Aj v tomto prípade by vyššie odvody mohli (z určitého pohľadu) časom priniesť lepšiu stabilitu výdavkov.
3. Zvýšené odvody od zamestnancov štát vykompenzuje tak, že zníži platby za svojich poistencov. Celkový balík zdrojov by sa teda nezvýšil (oproti zmene), iba by ho z väčšej miery potiahli zamestnanci. Za vyššie odvody by sme teda nedostali „nič navyše“, len pocit neférovosti.

Ako optimista verím v prvý scenár, no ako realista sa obávam tretieho.

{{odporucane}}

Navýšenie odvodov totiž nie je konsolidácia, tá by nastala až ak by klesli výdavky, alebo sa znížila kontribúcia štátu na poistnom.

Aj samotný p. minister mysteriózne na tlačovej besede povedal, že vyšší odvod je „príjmom rozpočtu“ a ministerstvo ešte nie je výdavkovo uzavreté. To indikuje, že v realite môžeme čakať niečo medzi alternatívou dva a tri.

Uvidíme už čoskoro.  

V GLOBSECu koncom mesiaca zverejníme štvrté vydanie Readiness Indexu, v ktorom porovnávame zdravotné systémy EÚ a zostavujeme ich rebríček. Zaujímavosťou je, že medzi desiatimi najhoršími sa pravidelne objavuje aj Grécko.

Prečo? Pretože svojho času konsolidáciu dlhodobo odkladali, až kým nebolo neskoro. Potom museli zatiahnuť ručnú brzdu, ktorá tvrdo zasiahla aj zdravotníctvo, čo Gréci pociťujú dodnes.

Netrúfam si hodnotiť všetky ohlásené konsolidačné opatrenia. V menej všetkých nás poistencov - pacientov ale dúfam, že sa situáciu podarí zastabilizovať a vyhneme sa spomínanej gréckej ceste.