Diskusia v podcaste sa sústreďuje na fenomén poplatkov v zdravotníctve, ktoré Peter Pažitný neoznačuje ako problém, ale ako nevyhnutnú odpoveď systému na zlyhávajúcu legislatívu a nepružný regulačný rámec. V rozhovore opakovane zdôrazňuje, že „na Slovensku vlastne máme regulátora, ktorý je zaspatý a ktorý vôbec nedokáže reagovať na to, čo sa deje v reálnom svete“.

Vyzdvihuje, že súčasný stav, v ktorom sa tvárime, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, je iluzórny, keďže občania reálne ročne zaplatia približne 1,7 miliardy eur formou priamych platieb.

Priame platby u špecialistov

Základnou pointou štúdie, ktorú autori publikovali, je kategorizácia poplatkov v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ich legalizácia ako funkčný nástroj systému. Pažitný pomenúva šesť typov poplatkov – od rezervačných systémov až po tzv. second opinion – pričom upozorňuje, že „v zákone sú nezmyselné vety o zákaze vyberania poplatkov, no realita si našla vlastnú cestu prostredníctvom tretích strán a obchodných vzťahov“. Tieto systémy podľa neho reflektujú dopyt pacienta, a preto by mali byť zlegalizované a integrované do systému zdravotnej politiky.

Pažitný kritizuje absenciu transparentnosti a predvídateľnosti zo strany štátu, najmä vo vzťahu k pacientom, ktorí často netušia, za čo a prečo platia. Ako riešenie navrhuje zavedenie daňových dokladov alebo výpisov o čerpaní zdravotnej starostlivosti, ktoré by pacientom ukázali, „koľko vlastne ich liečba stála a koľko z toho hradila poisťovňa“. Tento prístup by mal okrem zvýšenia informovanosti zároveň obmedziť šedú zónu poplatkov, ktorá rastie na okraji zákona.

Vo svojom hodnotení systémovej zmeny Pažitný odmieta rétoriku o zoštátňovaní a návrat k centrálne riadenému systému. Namiesto toho vyzýva na budovanie jasne definovaného produktu zdravotného poistenia a právneho rámca pre poplatky: „Prvá úloha je legalizácia – prestaňme si klamať, že žiadne poplatky neexistujú. Existujú a je čas ich metodicky zaradiť do zákona“. Takýto krok má zvýšiť efektivitu, férovosť a transparentnosť systému, namiesto jeho demontáže prostredníctvom populistických a retrográdnych návrhov.

Zoštátniť?

V podcaste diskutujeme a Peter Pažitný reaguje na vyhlásenia, ktoré hovoria o tom, že by sme mali venovať pozornosť možnému zoštátneniu zdravotných poisťovní. Tieto nápady Pažitný v podcaste označuje za ideovo aj prakticky scestné.

Podľa neho je kľúčové si uvedomiť, že „takéto návrhy sú právne problematické a politicky neúprimné, lebo nemajú reálne prepracované riešenia, len slúžia ako populistická návnada pre voliča“. Upozorňuje, že zdravotníctvo je v Ústave SR zakotvené ako systém zdravotného poistenia, nie daňový model, a preto nie je možné bez zmeny Ústavy prejsť na systém plne riadený štátom bez plurality.

Zoštátňovanie zdravotných poisťovní by si podľa Pažitného vyžadovalo nielen zmenu ústavy, ale aj masívne finančné kompenzácie vlastníkom, ktoré štát v realite nie je schopný alebo ochotný zaplatiť. „Keď chcem vyvlastniť, musím to zaplatiť. A otázka je, či na toto štát má dneska zdroje“, vysvetľuje Pažitný a zároveň pripomína, že pokusy o vyvlastnenie či obmedzenie práv poisťovní boli už v minulosti neúspešné a narážali na Ústavný súd. Taktiež spomína precedent zo zahraničia – Maďarsko –, kde po zoštátnení systém stratil transparentnosť a decentralizáciu a začal smerovať k neefektívnej centralistickej správe.

Namiesto nefunkčných a autoritatívnych riešení Pažitný navrhuje kultiváciu súčasného systému pomocou jasne definovaného produktu zdravotného poistenia a väčšej transparentnosti voči poistencovi. „Poďme radšej zadefinovať nárok, namiesto toho, aby sme búrali všetko, čo za 20 rokov fungovalo. Legalizujme to, čo už existuje, a posuňme systém k modernej verzii solidarity,“ uzatvára diskusiu na túto tému.

Zajac vs. Fico: 4:0

V podcaste zaznieva pripomienka, že všetky pokusy Roberta Fica právne napadnúť reformu zdravotníctva skončili neúspešne. Ako hovorí Peter Pažitný: „Zajac vs. Fico 4:0“. Všetky štyri podnety na Ústavný súd boli zamietnuté, čím sa potvrdila ústavnosť a odolnosť pôvodného reformného rámca z roku 2004.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

• Poplatky v zdravotníctve nie sú anomália, ale prirodzená odpoveď systému na legislatívne vákuum
• Štúdia identifikuje šesť hlavných kategórií poplatkov, vrátane rezervačných systémov a manažmentu pacienta
• Výber poplatkov často prebieha cez tretie subjekty mimo priameho vplyvu zdravotníckych zákonov
• Regulačný rámec nereflektuje realitu a zlyháva pri ochrane spotrebiteľa aj poskytovateľa
• Transparentnosť systému je slabá – pacienti nevedia, čo platia a za čo
• Zavedenie daňového dokladu pri všetkých výkonoch je nutný krok k transparentnosti
• Poplatky by mali byť zadefinované, nie zakázané – systém potrebuje pozitívnu reguláciu, nie zákaz
• Ochranný limit pre spoluúčasť pacientov by sa mal rozšíriť aj mimo liekov
• Namiesto zoštátňovania zdravotníctva je potrebné kultivovať existujúci systém konkurencie
• Legalizácia poplatkov by mala byť súčasťou modernej zdravotnej politiky, nie jej opozíciou