Správa o tom, že štát odpustil vlastným nemocniciam penále za dlhy voči Sociálnej poisťovni vo výške takmer 90+ miliónov eur, už nikoho neprekvapuje.
Isté vášne táto správa vzbudí možno prvých 20krát, no potom si zvykneme. To, že štát odpustí dlhy v princípe sám sebe a popritom kričí, škatule hýbte sa, je integrálnou i keď perfídnou súčasťou slovenského zdravotníctva.
Iste, generovanie dlhov štátnych nemocníc nie je jednoduchou témou, no nespochybniteľné je, že sa nemocnice zadlžujú preto, lebo môžu. Nehrozí im nič. Dlhy generujú veselo ďalej. Kumulatívne dlhy všetkých nemocníc dosahovali ku koncu júla 1,4 miliardy € (všetky dlhy kumulatívne - trinástich štátnych nemocníc, ktoré sú príspevkovými organizáciami ministerstva zdravotníctva). Dnes je však február 2025 a podľa zverejnenej analýzy ÚDZS sa dlhy štátnych nemocníc počas roku 2024 prehĺbili o 165 miliónov €.
Výsledok ich hospodárenia by dopadol ešte horšie, no tieto nemocnice získali dodatočné finančné prostriedky vďaka programovej vyhláške, ktorá zdravotným poisťovniam nariadila týmto nemocniciam zaplatiť 191 miliónov výmenou za nič. Ako je to možné?
Jednoducho, ministerstvo zdravotníctva ako i zdravotné poisťovne nastavili pre dané nemocnice kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), na základe ktorých mali byť tieto finančné prostriedky alokované. Cieľom bolo vytvoriť medzi jednotlivými nemocnicami súťaž o tieto finančné prostriedky. Avšak problémom slovenského zdravotníctva sú motivácie.
Nemocnice k dobrému hospodáreniu nie sú motivované. V prípade ak KPI zadané ministerstvom ako i poisťovňami nesplnili, nehrozilo im nič. Síce dostali menej financií, avšak bez sankcie, keďže jediným dôsledkom horšieho hospodárenia je zvýšenie dlhov, ktoré ústavní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nuž a tieto dlhy zaplatia daňoví poplatníci.
191 miliónov €
Zdroj: programová vyhláška
Programová vyhláška nariadila všetkým trom zdravotným poisťovniam, koľko finančných prostriedkov majú alokovať pre štátne nemocnice. Tieto finančné zdroje nad rámec štandardného vyrokovaného navýšenia pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti sa týkajú nemocníc, ktoré okrem bežných funkcií vzdelávajú zdravotnícky personál, venujú sa výskumu.
Ako sa uvádza v liste, ktorý ministerstvo zdravotníctva adresovalo riaditeľom štátnych nemocníc (pozn. redakcia ozdravme má list k dispozícii): „Bez dofinancovania ÚZS by hrozilo aj pre rok 2024 ďalšie zadlžovanie nemocníc. SR čelí žalobe Európskej komisie pred Európskym súdnym dvorom za neskoré platby štátnych nemocníc. Komisia apeluje na SR, aby problém systémovo riešila, opakované kolá oddlžovania tento účel nesplnili. Náprava danej situácie a zastavenie zadlžovania, môže mať zásadný vplyv na výšku sankcií, o ktorých sa bude v tomto roku zrejme rozhodovať“.
Cieľ, aby sa tieto nemocnice prestali zadlžovať, ktorý artikuloval aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste ozdravme, sa však zjavne nepodarilo naplniť. Zrejme sa však podarí tempo zadlžovania aspoň spomaliť a očakávaný kumulatívny hospodársky výsledok štátnych nemocníc sa má pohybovať na úrovni už spomínaných -165 miliónov €.
Podľa Informácie o ďalšom priebehu a vývoji finančného zdravia nemocníc v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý vypracovala IZA, bola v roku 2024 odhadovaná strata štátnych nemocníc na úrovni -325 miliónov €. Avšak „vďaka nastaveniu KPI a následnému dofinancovaniu v celkovom objeme 191 mil. eur (ich vyplácanie prebieha cez verejné zdravotné poistenie), ktoré sú určené spomínaným veľkým štátnym nemocniciam4, sa predpokladá očakávaný negatívny HV znížiť. Po zohľadnení dofinancovania bude očakávaná strata na úrovni -165 mil. eur. Tento nový očakávaný HV predstavuje napriek všetkým problémom v sektore zlepšenie o viac ako 100 mil.eur oproti očistenému HV roku 2023(-271 mil. eur), čo predstavuje zlepšenie o 39 %“.
Kľúčové však je, že dlhy rastú, čo demonštrujú aj dáta Sociálnej poisťovne. Dlhy štátnych nemocníc + nemocníc, ktorých zriaďovateľom je Trenčiansky samosprávny kraj, voči Sociálnej poisťovni dosahovali k 03.01.2025 sumu viac ako 470 miliónov €. Dlhy nemocníc, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva, dosahovali sumu viac ako 418 miliónov €. Dlhy nemocníc, ktoré sú v gescii ministerstva obrany (Ružomberok, Prešov), činia sumu 53,1 milióna € a dlhy nemocníc TSK voči Sociálnej poisťovni predstavujú sumu 27,5 milióna €.
Dlhy voči Sociálnej poisťovni teda stúpali aj v roku 2024. V tejto sume nie sú zohľadnené penále voči Sociálnej poisťovni, len istina dlhu.
Zdroj: Sociálna poisťovňa, vlastné spracovanie
Pozitívum: dlh voči SK+MED klesol
Nemocnice dlhujú i dodávateľom SK+MED, no dlh v štvrtom kvartáli 2024 významne klesol. Kým k tretiemu kvartálu bol celkový dlh predovšetkým štátnych nemocníc (vrátane akciových spoločností) 118,41 milióna € a dlh po lehote splatnosti viac ako 92 miliónov €, tak na konci štvrtého kvartálu bol celkový dlh „len“ 87,1 milióna €.
Zníženie dlhov je však značné, čo je krok správnym smerom. Najväčšími dlžníkmi v štvrtom kvartáli 2024 voči firmám združeným v SK+MED zostali Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica Martin a Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice.
Zdroj: SK+MED
Na margo zníženia dlhov štátnych nemocníc uviedla výkonná riaditeľka Katarína Danková SK+MED nasledovné: „Sme veľmi radi, že MZ SR uskutočnilo kroky, v rámci ktorých sa vývoj pohľadávok uberá pozitívnym smerom“.
Ako však pripomenula Danková, „je však potrebné zabezpečiť systémové opatrenia, ktoré budú viesť k stabilizácii pohľadávok a zabezpečenia úhrady faktúr zo strany nemocníc v lehoty splatnosti v súlade s požiadavkami Európskej únie v rámci direktívy o oneskorených platbách. Veríme, že v roku 2025 budú systémové opatrenia pokračovať a spoločne dosiahneme stabilizáciu pohľadávok v danom segmente“.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.