OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK

Vizionári: Stane sa rakovina prostaty novou epidémiou u mužov?

Vizionári pokračovali ďalšou diskusiou, v ktorej odborníci diskutovali na tému karcinóm prostaty.

Vizionári: Stane sa rakovina prostaty novou epidémiou u mužov?

Foto: Grape PR

2500 pacientov na Slovensku sa ročne dozvie, že trpí rakovinou prostaty. A 600 z tých, ktorým bolo ochorenie diagnostikované, na toto ochorenie ročne zomrie.

Karcinóm prostaty je vážny medicínsky problém, ktorý postihuje zhruba 80 % mužov starších ako 65 rokov a menej ako 1 % prípadov tvoria muži mladší ako 50 rokov. Je to druhé najčastejšie onkologické ochorenie u mužov po kolorektálnom karcinóme.

Dobrou správou je, že v možnostiach diagnostiky a liečby sa môžeme porovnávať so zahraničím.


Plánovaný skríning

Na tomto ochorení je zákerné to, že iniciálne príznaky ochorenia nie sú symptomatické.

„Muž nemusí mať žiadne príznaky ochorenia, nemusí mať bolesti, nemusí mať krvácania. To sú príznaky, keď je ochorenie už lokálne pokročilé,“ zdôraznil závažnosť ochorenia na úvod doc. Ivan Minčík, prezident Slovenskej urologickej spoločnosti a prednosta Kliniky urológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov.

„Vo všeobecnosti treba povedať, že každé onkologické ochorenie sa začína nenápadne,“ doplnil predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo a prednosta Urologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou FD Roosevelta Banská Bystrica Vladimír Baláž.  

Podľa neho je dôležité, aby sa štát zaoberal skorou identifikáciou nádorov. „Karcinóm prostaty bol zaradený do programového vyhlásenia vlády ako jeden zo skríningových programov, ktorým budeme venovať veľkú pozornosť,“ povedal Baláž.

„Prostata trápi mužov hlavne vtedy, keď nemôžu dobre močiť. A to sa stane aj vtedy, keď nemajú rakovinu prostaty. To je príznak u každého muža po päťdesiatke, ale nemusí to byť príznak rakoviny prostaty,“ upozornil Baláž.

Prostata na začiatku síce vôbec nebolí a nemusí mať ani príznaky, ale podľa Baláža má jeden príznak, a to, že sa zvyšuje určitý marker v krvi. A keď sa zvyšuje nad referenčnú hodnotu, môže to znamenať, že človek má karcinóm prostaty, čo by sa mohlo využiť pri spomínanom skríningu.

„Pomocou tohto markeru vieme povedať, ktorý muž môže trpieť rakovinou prostaty už vo včasných fázach, že toto je asi kandidát, ktorý môže mať rakovinu prostaty. My ho môžeme zachytiť vo včasnom štádiu a potom správne liečiť,“ dodal prednosta banskobystrickej urologickej kliniky Vladimír Baláž.

V diskusii sa rozoberalo aj to, ktorí muži by už mali podstúpiť tento skríning a odkedy by sa možno mali viacej zaujímať o svoju prostatu.

„Všetci muži, ktorí majú pubertálny vývoj a prejdú hormonálnou evolúciou, sú v istom riziku pre karcinóm prostaty,“ spomenul hlavný odborník MZ SR pre urológiu a primár Urologického oddelenia Nemocnice Bory v Bratislave Boris Kollárik.

Ako dodal, riziko prichádza po mnohých rokoch a väčšinou od päťdesiatky vyššie. Najčastejší výskyt je okolo 60 – 70 rokov. „Aby sme si to vedeli predstaviť na Slovensku, zhruba 2,6 milióna Slovákov je mužov. Veková skupina od 50 do 70 rokov predstavuje zhruba 1,4 milióna ľudí, čo je obrovské množstvo mužov, a títo muži sú v riziku pre karcinóm prostaty. Samozrejme, nie každý bude mať klinicky signifikantný karcinóm prostaty,“ zhrnul Kollárik.

I on zdôraznil, že skorá diagnostika je extrémne dôležitá. Je to aj tým, že sa nám zlepšilo prežitie pacientov v prípade skorej diagnostiky a vo včasnom štádiu. „Dnes je 5-ročné prežitie 97 percent, to je extrémne dobré,“ zhodnotil Kollárik.

Čísla hovoria aj o tom, že na Slovensku máme ročne zhruba 2500 záchytov  a 600 úmrtí.

„Vždy sú dôležité čísla, aby sme sa vedeli pozrieť na to, aká je diagnostika, incidencia, mortalita, lebo cieľom plánovaného skríningového programu je znížiť mortalitu, čiže úmrtnosť na toto ochorenie. A taktiež je snaha znížiť počet metastatických ochorení pacientov, ktorí už majú metastázy. Je to ochorenie, ktoré je relatívne dosť časté, a nie každé ochorenie, nie každá rakovina prostaty je signifikantná z hľadiska toho, že sa bude vyvíjať smerom, že prejde do metastáz,“ povedal doc. Minčík.

Skríning je jedným zo spôsobov včasného záchytu. Tým, že pacienti sú bezpríznakoví, nemajú žiadne príznaky dovtedy, kým nemajú pokročilé ochorenie. Akým spôsobom pristupujú lekári, resp. aké sú možnosti skoršieho záchytu, diagnostiky na Slovensku?

„Slovenské zdravotníctvo sa snaží vyhľadávať pacientov formou preventívnych programov, ktoré sa dejú v urológii, a každý muž, ktorý má 50 rokov, niektorí, ktorí majú genetickú záťaž v rodine, že sa vyskytuje rakovina prostaty, môžu navštevovať urológa aj včasnejšie. Je to každé 3 roky a urobí sa základná diagnostika, či muž má alebo nemá karcinóm prostaty. To znamená, že sa zoberie PSA. Je to bielkovina, ktorá sa volá prostata špecifický antigén,“ uviedol Baláž.

V prípade rakoviny prostaty má hodnota PSA trvalý, postupný vzostup, zároveň sa robí vyšetrenie per rektum, to znamená cez konečník. A keď je PSA vyššie, lekári pokračujú v diagnostike ďalej. Postupujú podľa odporúčaní Európskej urologickej spoločnosti. A pacientovi, ktorý má PSA vyššie, sa vyšetrenie  zopakuje ešte o 1 mesiac, aby sa potvrdila vyššia hodnota. Ak sa potvrdí vyššie PSA aj pri druhom vyšetrení, pacient ide na magnetickú rezonanciu. Ako Baláž podotkol, máme pracoviská, ktoré sofistikovane odoberú vzorky z prostaty z miest, ktoré sú podozrivé. A až histologické potvrdenie umožňuje hovoriť, že človek má rakovinu prostaty, a potom lekári majú obrovské množstvo možností spôsobov, ako s ním ďalej pokračovať. 

Docent Minčík vyzdvihol, že preventívne prehliadky sú hradené pre všetkých mužov nad 50 rokov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. „A muži, vediac o tom, že môžu mať rakovinu prostaty, toto vyšetrenie ignorujú. Je to taký fatalizmus. Napríklad v roku 2022 máme dáta, ktoré hovoria o tom, že koľko mužov bolo kvalifikovaných z hľadiska veku na preventívne prehliadky. Bolo to okolo 680-tisíc mužov, ktorí mali možnosť ísť na preventívnu prehliadku. Viete, koľko bolo? 62-tisíc, čiže tí ostatní to odignorovali,“ upozornil doc. Minčík.

A teda muži, ktorí sú v riziku, potom môžu prísť nie v prvotnom štádiu, ale prídu už s metastázami.

„Vtedy to ochorenie len pribrzdíme, ale v iniciálnom štádiu ho vieme krásne vyliečiť, preto sú dôležité preventívne prehliadky,“ apeloval doc. Minčík.

Podujatia sa zúčastnil i primár oddelenia nukleárnej medicíny Izotopcentrum Nitra Andrej Vondrák. Na úvod vysvetlil, čo je nukleárna medicína. „Pracujeme s rádioaktívnymi látkami, ktoré sú absolútne bezpečné, a u nikoho to nemusí vzbudzovať pocit obavy, pretože sú buď krátkodobo žijúce alebo v množstvách, ktoré nemajú ako pacientovi ani zďaleka ublížiť. Naopak, naším cieľom je vždy pomôcť,“ povedal Vondrák.

„V rámci diagnostických možností vieme vyšetriť rozsah ochorenia, a to na základe biochemického markeru PSA, ktorý sa vyskytuje v krvnom riečisku. Vieme ho zistiť z odberu krvi,“ uviedol Vondrák. Ako ďalej povedal, aj bunky rakoviny prostaty majú štruktúru, ktorú na svojom povrchu vo zvýšenej miere exprimujú. „To znamená, že ju majú zastúpenú vo zvýšenej miere na svojom povrchu, to sa volá prostatický špecifický membránový antigén (PSMA). To je štruktúra, ktorá prechádza z povrchu bunky až do jej vnútra,“ opísal primár z nitrianskeho pracoviska.

A práve túto danosť využívajú. „Keď pripravíme látku označenú rádioizotopom, ktorý nám v tomto momente poskytuje signál, dáme ju na nosič, ktorý je ako keby kľúčom do zámku od PSMA. To znamená, že príde a vychytá sa vyslovene len na prostatickom špecifickom membránovom antigéne na povrchu bunky rakoviny prostaty. Vtiahne ho to dovnútra a vďaka tomu vieme identifikovať, že toto je bunka rakoviny prostaty. Samozrejme, tých buniek musí byť pokope pomerne veľa na to, aby sme ich vedeli zobraziť a povedať, že tento pacient má rakovinu prostaty, ako aj to, či sa nachádza len v prostate, alebo je už aj v lymfatických uzlinách, v kostiach a tak ďalej,“ vysvetlil Vondrák.

Pritom muž, ktorý prišiel na kontrolu, je podľa zvýšenej hodnoty PSA zaradený do jednotlivých kategórií rizika. „Keď ho bude mať zvýšené do 10 nanogramov na mililiter, tak vtedy je zaradený ešte väčšinou v nízkom riziku. Samozrejme, musíme dať pozor na histológiu, ale v zásade keď by mal už PSA okolo 20 a vyššie, už budeme kontaktovať pána primára Vondráka, aby nám s tým pomohol, aby nám povedal, kde to ochorenie je,“ vysvetlil Vladimír Baláž postup spolupráce s nitrianskym pracoviskom.

Lebo, ako dodal, je úplne iný liečebný postup u pacienta, ktorý má karcinóm lokalizovaný v prostate a inde ochorenie nie je rozšírené, ako u pacienta, ktorý už má metastázy buď v kostiach, alebo v niektorých iných orgánoch.

Pacientsky príbeh porozprával Stanislav Menkyna, ktorý viac ako 10 rokov chodieval pravidelne na preventívne prehliadky. Následne zistili, že mu začala stúpať krv v moči a PSA, absolvoval tak všetky vyšetrenia, to znamená CT abdomenu, magnetickú rezonanciu, znovu CT panvy, biopsiu a až potom výsledky biopsie potvrdili, že ide o zhubný nádor.

„Celý proces diagnostiky bol z môjho pohľadu nesmierne korektný a dostupný. Čakacie lehoty boli veľmi dostupné. Neboli dramatické, diagnostika a úroveň diagnostiky, prístrojov, prístupu zdravotníckeho personálu bol úplne príkladný,“ hodnotil Menkyna.

 „Absolvoval som totálnu prostatektómiu, to znamená totálny výber, extrakciu prostaty, bez akýchkoľvek následkov. Pán primár Kollárik ma vrátil do môjho pôvodného života,“ spomínal Menkyna.

Následne primár Kollárik spomenul i to, že „každá liečba – či už chirurgická, alebo radiačná –, ktorá je použitá na karcinóm prostaty, prináša so sebou isté riziká a komplikácie. Sú komplikácie, ktoré môžu nastať aj v pooperačnej liečbe. Je to inkontinencia moču, ktorú môže pacient vnímať ako výrazne zhoršenú kvalitu života. Môže prísť o stratu erekcie. Sú komplikácie, ktoré liečba prináša, preto je vhodné vybrať pacienta a vyberať mu liečbu, aby bola ušitá na konkrétneho pacienta.“

Kollárik zároveň podotkol, že všetci pacienti sú v nejakom riziku, že sa ochorenie môže vrátiť, ale dnes sú moderné postupy, ktoré dokážu identifikovať veľmi skoro aj pacientov, ktorým sa toto ochorenie vráti.

„Urológiu robím zhruba 40 rokov, a keď sa pozriem na to, ako sa dnes diagnostikuje, ako sa dnes lieči, tak v minulosti nebolo skoro nič. My sme mali pacientov, ktorí prichádzali v metastatickom ochorení. Vtedy bol najvyšší zákrok orchiektómia, teda odstránenie semenníkov. Žiaden pozitívny príbeh. Dnes modernými sofistikovanými prístrojmi vieme nájsť nádory v prostate, ktoré sú agresívne a majú rozmer 5 milimetrov, a vieme už vtedy zasiahnuť a nedovoliť tej chorobe, aby takto rástla,“ reagoval na pacientov príbeh prednosta urologickej kliniky z Prešova doc. Minčík.

Cvičenie nezvyšuje riziko vzniku rakoviny prostaty

Počas podujatia majú možnosť klásť otázky i diváci, jedného z nich zaujímalo, či cvičenie môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny prostaty.

„Cvičenie  s rakovinou prostaty alebo akoukoľvek rakovinou nemá nič spoločné,“ zdôraznil Vladimír Baláž.

„Ani jazda na bicykli, ako sa často laicky myslí,“ dodal Kollárik. Ani v prípade semenníkov.

„Všeobecne pohyb je prospešný. Skôr sú rizikové faktory ako vysoký príjem červeného mäsa, istým rizikom pacientov je rodinná anamnéza, čiže ak sa v rodine často vyskytujú nádory. Hovorí sa, že ak má človek dvoch príbuzných v líniách po sebe, tak majú až desaťnásobne vyššie riziko,“ podotkol Kollárik.

Odborníci opätovne zdôraznili význam preventívnych prehliadok. Ako už spomenuli, na preventívnu prehliadku majú nárok muži od 50 rokov. Ak však v rodine majú prítomný karcinóm prostaty, veková hranica je posunutá na skorší vek. Aspekt dedičnosti sa teda zohľadňuje i v prípade preventívnych prehliadok.

„Familiárny výskyt zvyšuje riziko. U pacientov, ktorí majú v rodine takúto líniu, dokonca keď karcinóm prostaty má prvostupňové príbuzenstvo, teda muži v prvostupňovom príbuzenstve, zvyšuje riziko ďalších niekoľkonásobne – troj- až štvornásobne. Preventívne prehliadky sú nastavené tak, že pacient, ktorý má 40 rokov a má príbuzenstvo pozitívne a PSA má relatívne nízku hodnotu, kontroly sú po 4 rokoch, ak PSA je medzi 1 a 2,5, tak každé 2 roky, a ak PSA je medzi hodnotou 2,6 a až 10, tak pacient chodieva každý rok aj vo veku od 40 rokov na pravidelné prehliadky, aby sa to zachytilo čím skôr,“ vysvetlil doc. Minčík.

Ako ďalej opísal, sú veľké rozdiely medzi minulosťou a súčasnosťou. V minulosti sa aplikoval v klinickej praxi takzvaný oportúnny skríning. To bol skríning, ktorý nebol spätne vyhodnotený ako priaznivý z hľadiska zníženia mortality. Mnohokrát liečili pacientov, ktorí neboli v riziku progresie. Ako vysvetlil, karcinóm prostaty nemá uniformné správanie, sú aj typy s nízkym rizikom, so stredným a s vysokým rizikom. „Pacientov, ktorí majú lokalizovaný nádor len v prostate, nešíri sa mimo prostaty a sú v nízkom riziku progresie, teda rozšírenia tejto choroby, vieme dnes na základe spolupráce s ďalšími odbormi sofistikovane sledovať a nemeniť ich život radikálnymi zásahmi, ako je napríklad aj operácia aj ožarovanie. Dnes už vieme povedať, že tento pacient má vysoké riziko progresie, má familiárnu záťaž, takže ho treba riešiť aktívne,“ spomenul doc. Minčík.

Existujú algoritmy, kalkulátory rizika, ktoré dokážu napomôcť, v akom riziku je pacient, v akom veku, pri akom PSA má riziko vzniku rakoviny prostaty. „Vieme previesť pacienta celým procesom diagnostiky bez toho, aby sme mu ublížili, aby sme nerobili napríklad aj zbytočné biopsie. Vieme to nastaviť tak, aby sme sledovali hlavne tých, ktorí sú vo vysokom riziku,“ povedal doc. Minčík.

Následne Baláž vyzdvihol personalizáciu v medicíne, precizovanie medicíny na konkrétneho človeka je podľa jeho slov budúcnosť. „Nám prepadne ešte veľa pacientov, ktorí by nám nemuseli prepadnúť. Ale čím ďalej pôjdeme, tak aj z biopsie a z genetiky pacienta zistíme, ktorý pacient je vhodný na aký typ liečby. Budeme vedieť nacieliť presne na konkrétny typ liečby daného pacienta,“ povedal.

Personalizovanú medicínu vysvetlil i primár Kollárik, ktorý ju prirovnal k odtlačku prsta. „Zoberieme nádorové tkanivo a krv pacienta s nádorom a na základe toho zistíme molekulárne a genetické vlastnosti nádorových buniek,“ uviedol Kollárik. A práve pomocou týchto molekulárnych odlišností sa snažia o terapiu na mieru konkrétneho pacienta.

„Veríme, že táto forma medicíny nám prinesie lepší úspech,“ dodal Kollárik.

Odborníci zároveň zdôraznili, že naši pacienti majú vo všeobecnosti prístupnosť ku všetkému, možno aj v oveľa vyššej miere ako v porovnateľných krajinách. Potvrdzuje to i docent Minčík.

„Za Slovenskú urologickú spoločnosť to môžem jednoznačne potvrdiť. My urológovia sa pravidelne stretávame, venujeme sa tejto problematike, máme úzke kontakty s európskou a so svetovou odbornou špičkou, kde všetky tieto veci preberáme, porovnávame a zavádzame. Neviem o ničom, čo by na Slovensku nebolo v tejto chvíli dostupné pre diagnostiku a liečbu rakoviny prostaty,“ zdôraznil doc. Minčík. Ako podotkol, dokonca sme v určitej fáze diagnostiky lepší ako Česi.

Len pacienti nie sú veľmi zodpovední, lebo percento preventívnych prehliadok sa líši podľa údajov od poisťovní od 4 do 10 percent. „Je to strašne málo. Pacienti naozaj majú všetko, ale tá odozva ani nie je taká, ako by sme my ako urológovia čakali, že sa nám budú hrnúť,“ podotkol prednosta z prešovskej urologickej kliniky. Podľa jeho slov sa muži stále boja vyšetrenia a nechodia. A to aj napriek kampaniam. Ako príklad uviedol mesiac november, ktorý je premenovaný na movember, keď si muži nechávajú väčšie fúzy a tým dokumentujú svoju starostlivosť o mužské zdravie. Dokonca Slovenská urologická spoločnosť získala v roku 2023 prestížne svetové ocenenie za kvalitnú PR kampaň, a to práve vo vysvetlení pre verejnosť, čo znamená karcinóm prostaty.

Osobnú skúsenosť s dostupnosťou potvrdil i pacient.

„Nielenže súhlasím s tým, že u nás je diagnostika na svetovej úrovni, ale u nás sú čakacie lehoty, poradovníky a dostupnosť zdravotnej starostlivosti i v takých závažných prípadoch, ako je karcinóm prostaty, na úplne neporovnateľnej úrovni so zahraničím,“ uviedol Menkyna.

Od diagnostiky k samotnej liečbe

Lekári na základe  parametrov roztriedia pacientov do troch kategórií – pacienti s nízkym rizikom, so stredným rizikom a s vysokým rizikom. Ide o nasledovné parametre: štádium ochorenia, teda či je lokalizované v prostate alebo lokálne pokročilé, alebo je pokročilé, výška PSA a histológia, ktorá povie, aký typ rakoviny prostaty je.  

„A v každej tejto kohorte pacientov môžeme poskytnúť nejaký iný typ liečby. Prvým typom liečebného postupu je napodiv žiadna liečba. Volá sa to aktívne sledovanie. To znamená, že pacient má nízke riziko karcinómu. My ho nebudeme hneď liečiť, odložíme liečbu až na vtedy, ak sa z karcinómu stane karcinóm, ktorý bude mať nejaký prejav,“ povedal Baláž.

Ďalším druhom liečby je rádioterapia, to znamená ožarovanie. „Ktoré v zásade môžeme rozdeliť na dva druhy. Jeden je brachyterapia, keď sa do prostaty vkladajú rádioaktívne zrná a vyžiaria sa len v prostate. A druhý je externá rádioterapia zvonku, tá môže byť buď fotónmi, alebo protónmi,“ opísal Baláž.

A ďalším typom liečby je operácia, ktorá môže byť otvorená, laparoskopická alebo najnovšie robotická. Toto sú základné typy aktívnej liečby u pacientov, ktorí majú operabilný alebo liečiteľný karcinóm.

„A potom máme pacientov, ktorí majú pokročilé ochorenie, majú metastázy, a to je ďalšia kohorta, kam prišlo teraz množstvo nových inovatívnych liekov, ktorými môžeme pacientov perfektne liečiť,“ doplnil prednosta z Banskej Bystrice Vladimír Baláž.

Docent Minčík sa ešte vrátil k aktívnemu sledovaniu. „To vzniklo práve v dôsledku toho, že urológovia, rádiológovia, onkológovia máme k dispozícii dokonalé zobrazovacie diagnostické metódy a vieme sa zaručiť na začiatku, že nádor má nízke riziko,“ podotkol doc. Minčík.

Podľa jeho slov vedia pacienta veľmi dobre manažovať aj niekoľko rokov, pričom pacienti v aktívnom sledovaní chodievajú pravidelne na kontroly. „Ak sa nádor mení, pacient sa posunie do inej skupiny a potom už je aktívna liečba, o ktorej hovoril pán prednosta Baláž,“ doplnil doc. Minčík.

V rámci aktívnej liečby vo svete je najväčšie percento pacientov liečených stále operačnou liečbou. „To sú pacienti v strednom a vo vysokom riziku,“ povedal Kollárik.

Najrozšírenejšou formou operačnej liečby karcinómu prostaty je dnes robotická operácia. „Umožňuje nám výborne vizualizovať si orgán, je to obrovské zväčšenie a ten operatér je vnorený do operačného poľa, že sa cítite, akoby ste boli vo virtuálnej realite a vnútri v tele pacienta. Vidíte všetky jemné, drobné štruktúry, týmto sa nám podarilo zlepšiť aj funkčné výsledky,“ uviedol Kollárik.

Prednosta Baláž v súvislosti s aktívnou liečbou hovoril ešte o jednej modalite, a to je rádioterapia.

„Rádioterapia tiež prešla obrovským vývojom. Ožarovanie ako také si treba predstaviť, že ožarovanie v závislosti od dávky zabije každý život. Ale tu ide o to, aby ostatný organizmus prežil, aby ožarovanie zabilo len tie bunky v prostate. A to je filozofia ožarovania v súčasnosti. Aj na Slovensku sú centrá, ktoré majú aj dva ožarovače a majú moderné lineárne ožarovače, ktoré vedia veľmi dobre zamerať prostatu s tým, že vytvárajú predpoklady na čo najmenšie poškodenie ostatných orgánov, ktoré sú blízko, ako je konečník a močový mechúr,“ opísal Baláž.

Na Slovensku máme obrovskú škálu zbraní, ktoré môžeme použiť pri liečbe pacientov s karcinómom prostaty, a pri vysokorizikových pacientoch toto môžeme použiť celé naraz.

Dôležitý je aj výber metód, každá z nich má plusy a mínusy a pacient musí vedieť aj o rizikách.

„Pacienti, ktorí majú nižšiu očakávanú dĺžku života, napríklad majú komorbidity, majú interné ochorenia, kardiologické ochorenia a majú karcinóm prostaty s vyšším rizikom, tých skôr nasmerujeme na externú rádioterapiu. Tí, ktorí sú v mladom veku, fyzicky zdatní, v dobrej kondícii, tým odporučíme radšej operačnú liečbu, pretože je väčšia pravdepodobnosť, že tam recidíva nebude taká,“ zhrnul doc. Minčík. Ako ďalej uviedol, diskusia s pacientom musí byť taká, aby bol dokonale informovaný, aby vedel všetko.

Systémová liečba

Záver diskusie bol venovaný aj rádionuklidovej liečbe. Ide o systémovú liečbu.

„Systémová liečba je určená pre pacientov, ktorí majú metastázy. To znamená, že doteraz sme sa rozprávali hlavne o lokálnej alebo lokoregionálnej liečbe, keď ešte rakovina prostaty je lokalizovaná v prostate alebo v najbližšom okolí. Tu už sa rozprávame o pacientoch, ktorí majú metastázy, a tie metastázy sú často aj vzdialené, či už postihujú kosti, alebo lymfatické uzliny, alebo dokonca parenchymatózne orgány, ako napríklad pečeň,“ uviedol primár oddelenia nukleárnej medicíny v Nitre Vondrák.

Práve takí pacienti sa dostanú do Izotopcentra na terapiu. Pred absolvovaním takej terapie si pacient väčšinou prešiel mnohými liečebnými možnosťami vrátane chemoterapie.

„Ako som hovoril na začiatku, máme prostaticky špecifický membránový antigén, ktorý je naším cieľom pri diagnostike. Tak je to náš cieľ aj pri terapii. Výnimočné na tej liečbe je, že je to liečba špecifická. A vieme povedať, že pacient má nejaký typ ochorenia, ale my vieme presne, že je to karcinóm prostaty, kde je lokalizovaný, a na základe toho dokážeme pripraviť látku, kde zlúčime nosič, to je ten ligand, to antiPSMA, s terapeutickým rádioizotopom,“ povedal Vondrák.

Uvedeným spojením látku následne podajú pacientovi za určitých okolností, vďaka tomu vedia, že ich látka ide do tých istých buniek rakoviny prostaty. „Je veľmi dôležité, aby sme sa snažili minimalizovať dosah akejkoľvek terapie na zdravé tkanivá pacienta. To znamená, že nechceme mu ublížiť, chceme mu pomôcť, chceme zničiť rakovinu a za minimalizácie nežiaducich vedľajších účinkov. Toto sa nám relatívne dobre v rámci rádionuklidovej liečby deje,“ potvrdil primár Vondrák.

Na záver doc. Minčík ešte vyzdvihol potrebu zvýšiť návštevnosť preventívnych prehliadok, s čím súvisí zvýšenie povedomia, aby sa mužské zdravie výrazne zlepšilo.

„Existuje veľká nezanedbateľná skupina pacientov, ktorí sú primárne diagnostikovaní v metastatickom štádiu. Toto treba znížiť. To percento je na Slovensku okolo 14 percent. To je ten neskorý záchyt,“ povedal doc. Minčík.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Navyšovanie počtu medikov na školách nie je šťastné riešenie. Potrebujeme víziu, ako má zdravotníctvo vyzerať

Navyšovanie počtu medikov na školách nie je šťastné riešenie. Potrebujeme víziu, ako má zdravotníctvo vyzerať

Zhodli sa na tom spíkri na konferencii ITAPA Health&Care 2024.

ITAPA Health&Care: Inovácie pomáhajú pacientom aj lekárom

ITAPA Health&Care: Inovácie pomáhajú pacientom aj lekárom

ITAPA Health&Care: Slovneské zdravotníctvo už nemôže stáť na entuziazme mladých lekárov

ITAPA Health&Care: Slovneské zdravotníctvo už nemôže stáť na entuziazme mladých lekárov

Zastaraný obsah výučby a slabá príprava medikov do praxe. Chátrajúce nemocnice s biednym vybavením. Klesajúci počet študentov, ktorí chcú zostať pracovať v našom zdravotnom systéme, napäté vzťahy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami, či obrovská administratívna záťaž.