Musím priznať, že pasáž programového vyhlásenia vlády (PVV) o zdravotnej politike sa mi čítala dobre. Kto ma za viac ako 20 rokov práce v zdravotníctve pozná, vie, že neplytvám veľmi pochvalami.
A toto bola svojím spôsobom pochvala.
Vládny manifest je literárny žáner, ktorý si vyžaduje skôr vzletný slovník, ľúbivé frázy a dávku neurčitosti.
V predloženom návrhu PVV sú veci, ktoré napĺňajú formálne požiadavky tohto žánru. A sú tam aj konkrétne veci, ktoré sa mi nepáčia a s ktorými nesúhlasím. Nesúhlasím so zvyšovaním daní. Nesúhlasím s rozoberaním právneho štátu. Nesúhlasím so znižovaním štandardov ochrany slovenskej prírody. Ale všetkých 88 strán PVV nie je rovnako zlých.
Keď čítam kapitolu o zdravotníctve – začína sa na strane 46 a končí na strane 50, spolu sú to len 4 strany A4 – tak si len želám, aby sa vláde podarilo túto časť PVV naplniť.
Nič ma v texte zvlášť nevyrušovalo. Áno, chýbajú tam niektoré veci – napríklad kríza v pediatrii (ako spomenul kolega Majerský či Dvořák). Ešte nedávno to bola top téma, a v programovom vyhlásení ani zmienky.
PVV sa hlási k mnohým konkrétnym technickým riešeniam problémov v sektore. Optimalizácia siete nemocníc, DRG, katalóg výkonov, rozhodnutie o novej nemocnici v Bratislave, centrálne nákupy, cenové mapy, audit personálnych normatívov, audit poplatkov, ... Všetko kvitujem.
Na viacerých miestach sa vláda v zdravotníckej časti hlási ku dialógu so sektorom, so všetkými hráčmi. Dlhodobá stratégia rozvoja zdravotníctva má byť „výsledkom konštruktívneho dialógu o plánovaných krokoch s celým politickým a odborným spektrom.“ Pretrhnutá kontinuita a otáčenie kormidla o 180 stupňov po každej politickej výmene vedie k stagnácii, neefektivite, pocitu zmaru a zbytočnosti sa o čokoľvek snažiť. Za seba chcem povedať, že avizovanú snahu o konštruktívny dialóg vítam a teším sa naň.
Vláda sa v PVV zaväzuje, že bude rezort riadiť odborne, transparentne a – citujem: prísne nediskriminačne. Veľmi citlivo vnímam použité slová. Na rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré si za cieľ kládli diskrimináciu niektorých účastníkov zdravotníckeho trhu, či ich vyvlastnenie, to vnímam ako dôležitý signál. Ministerstvo zdravotníctva nechce surfovať na vlne konfliktu štátneho a súkromného vlastníctva. Zdravotné poisťovne či poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa nemajú deliť na dobrých (teda štátnych) a zlých (teda súkromných), ale na kvalitných a nekvalitných, na efektívnych a neefektívnych.
Strávil som so Zuzanou Dolinkovou desiatky kampaňových diskusií. Všade opakovala, že zdravotníctvo sa musí stať prioritou vlády, má to byť premiérska téma. Iste, myslela si vtedy, že tým premiérom bude jej stranícky šéf Peter Pellegrini. Voľby skončili inak, ale aj tento iný premiér označuje zdravotníctvo ako prioritu. Funkčné, dostupné a kvalitné zdravotníctvo je, citujem, „absolútnou prioritou vlády.“ Počúva sa to dobre.
Odpoveď na otázku, ako vážne môžeme vnímať tento záväzok, nám dá už najbližšia schôdza NR SR, na ktorej budeme rokovať o návrhu štátneho rozpočtu. Až pri konkrétnych číslach uvidíme, ako prioritné zdravotníctvo pre vládu Fico IV naozaj bude.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.