Oblasť zdravotníctva nebude v rámci kapitol PVV tou, ktorá by vyvolávala veľké kontroverzie a pohoršenie či naopak slová veľkej chvály.
To by možno mohlo byť aj jedno z pozitív, nakoľko chaotického prijímania opatrení a „svätej vojny“ v zdravotnej politike sme si v ére Igora Matoviča zažili naozaj dosť. Aktéri v sektore to vnímali dosť citlivo a negatívne, preto ak by sa podarilo zlepšiť v programe vlády deklarovanú "transparentnosť tvorby politík, predvídateľnosť financovania a stabilizáciu legislatívnych procesov", tak by to bolo nepochybne úspechom.
Výrazne sa má zlepšiť komunikácia rezortu a dialóg „s celým politickým a odborným spektrom a každým z relevantných subjektov, ktoré v zdravotníctve pôsobia“.
Trochu som sa však zamyslel, či nie je neskoro počas bežiaceho funkčného obdobia len začať na základe dialógu so stakeholdermi pripravovať dlhodobú stratégiu rozvoja zdravotníctva.
Podľa mňa by politici mali mať svoju víziu odborne predpripravenú, mali by ju predstaviť odbornej aj laickej verejnosti a kandidovať s ňou vo voľbách, a keď dostanú od voličov dôveru, mali by ju začať presadzovať optimálne v prvej polovici volebného obdobia, kedy je čas na prijatie reformných zmien, ktoré sú niekedy nepopulárne, najvhodnejší.
Z tohto dôvodu nepredpokladám v zdravotníctve počas nasledujúceho obdobia nejakú vopred pripravenú reformnú smršť. Skôr pôjde o evolučné zmeny.
V zdravotníckom programe vlády cítiť dôraz na zamýšľané projektové manažovanie jednotlivých oblastí, podobne ako to bolo za čias ministrovania Tomáša Druckera. Tých v PVV menovaných oblastí a zámerov v nich je však taký veľký počet, že bude nesmierne obtiažne vyčítať, čo budú priority novej vlády.
A to môže byť z manažérskeho hľadiska problémom, nakoľko fokusovanie na všetko môže nakoniec znamenať, že sa nepodarí poriadne pohnúť dopredu žiadna agenda.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.