OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK

Dekan Farmaceutickej fakulty UK Ján Klimas: Je fascinujúce, že v roku 2023 diskutujeme o tom, či očkovanie má alebo nemá zmysel

V zahraničí je očkovanie v lekárňach bežnou praxou. Po mesiacoch prípravy a schválení poslancami sa aj Slovensko pridalo na zoznam krajín, v ktorých je možné očkovanie v lekárni lekárnikom.

Dekan Farmaceutickej fakulty UK Ján Klimas: Je fascinujúce, že v roku 2023 diskutujeme o tom, či očkovanie má alebo nemá zmysel

Foto: Jana Andelová

  • Rozhovory |  13.07.2023 |  Jana Andelová

Podľa štúdie Medzinárodnej farmaceutickej federácie (FIP – International Pharmaceutical Federation) z roku 2020, ktorá mapovala stav, skúsenosti a úlohu farmaceutov v imunizácii populácie v 99 krajinách sveta, má najmenej 36 krajín zavedenú rozšírenú možnosť očkovania populácie do pôsobnosti lekární, pričom minimálne v 26 krajinách očkovanie vykonáva priamo odborne spôsobilý farmaceut.

Skúsenosti z týchto krajín potvrdili významný prínos očkovania lekárnikmi pri dosahovaní regionálnych cieľov vakcinačného pokrytia. Očkovanie v lekárňach je podľa tejto štúdie dostupné pre 1,8 mld ľudí na svete, čo je dvakrát viac ako v roku 2016.

Vo väčšine krajín, kde sa očkuje v lekárňach, farmaceuti pozitívne ovplyvnili prístup starších dospelých k očkovaniu a pomohli zvýšiť mieru pokrytia očkovaním, ktoré sa takto stáva dostupnejším. „Napríklad v Portugalsku sa prostredníctvom lekární zvýšil podiel prvýkrát očkovaných pacientov o 13 percent. Nárast očkovaných oproti predchádzajúcej sezóne o 20 percent majú zdokumentovaný v Yorkshire v Anglicku,“ uviedla Miroslava Snopková, viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory.

V krajinách, kde je možné očkovať v lekárni, musia byť všetky lekárne zaškolené a farmaceuti trénovaní na podávanie vakcín. V 35 krajinách existuje postgraduálne vzdelávanie lekárnikov v očkovaní a u 16 z nich majú zavedené aj pregraduálne kurzy.

Pred niekoľkými dňami sa aj Slovensko pridalo ku krajinám, v ktorých je možné absolvovať očkovanie proti chrípke v lekárni. 

Čo tento krok bude znamenať pre našu krajinu a o celom procese prípravy očkovania proti chírpke v lekárňach sme sa rozprávali s dekanom Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jánom Klimasom.

Rozhovor prebehol pred schválením návrhu, ktorým je umožnené očkovať v lekárňach, v parlamente. 

V rozhovore sa dočítate:

  • o tom, či vedel, prečo v apríli vypadlo zo zákona očkovanie proti chrípke v lekárňach
  • o celom procese prípravy o poskytnutí očkovania v lekárňach
  • ako dlho trvala príprava návrhu
  • aká bola spolupráca s ministerstvom zdravotníctva
  • o koncepcii očkovania v lekárňach lekárnikmi
  • kto môže očkovať, kto môže byť očkovaný a proti čomu sa bude očkovať v lekárňach
  • čo musí absolvovať lekárnik, ktorý bude chcieť očkovať
  • kde sa bude môcť očkovať
  • aké podmienky musí lekáreň spĺňať, aby sa v nej mohlo očkovať 
  • či je súčasťou prípravy lekárnika aj komunikácia antivakcinačných otázok
  • kedy sa reálne budeme môcť zaočkovať proti chrípke v lekárni

V apríli 2023 mal byť na rokovaní vlády predložený materiál návrhu zákona, ktorý by umožnil lekárnikom očkovať v lekárňach proti chrípke. Takpovediac sme boli krok od očkovania v lekárňach. Spolupodieľali ste sa na príprave tohto kroku. Dostali ste vyrozumenie, prečo nečakane vypadlo očkovanie v lekárňach zo zákona?

Jednoslovná odpoveď je - nie. Rozvinutá - nie, netuším. Bol to návrh, ktorý predložilo na vládu ministerstvo zdravotníctva. To nebol návrh, ktorý vychádzal z fakulty alebo zo Slovenskej lekárnickej komory. My sme boli súčasťou práce na zmene, aby bolo umožnené lekárnikom očkovať, pretože to v súčasnosti nie je možné.

V čom spočíval celý proces prípravy na túto zmenu?

Proces prípravy jednoduchej jednej vety o poskytnutí očkovania bol oveľa zložitejší ako len napísanie vety do novely. Predchádzali tomu dva roky práce. Išlo o odborné zadanie, ktoré súviselo s programovým vyhlásením vlády.

Z mojej pozície som k tomu pristupoval ako k odbornému zadaniu, na ktorom treba pracovať a pripraviť tak, aby to bolo v prospech spoločnosti a zároveň, aby to bolo pokryté aj odborne. Spolupracovali sme na tom so Slovenskou lekárnickou komorou. Vytvorili sme pracovnú skupinu, ktorá pozostávala z farmaceutov a právnikov, pretože sme vedeli, že bude treba pripraviť aj množstvo legislatívnych materiálov.

To nie je len jedna veta v zákone, že lekárnik je oprávnenou osobou poskytnúť očkovania. To sú subnormy, vyhlášky. Potom sme vyskladali expertnú skupinu, ktorá mala za úlohu materiály od pracovnej skupiny prečítať, pripomienkovať, ukázať smerovanie. Tá pozostávala z lekárov a farmaceutov.

Malo v jednej alebo v druhej skupine zastúpenie ministerstvo zdravotníctva?

Áno, súčasťou expertnej skupiny bol aj zástupca ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva malo celý čas k dispozícii celý priebeh práce. Musím povedať, že sme si veľmi pochvaľovali spoluprácu s ministerstvom. Napriek tomu, že netuším, čo sa stalo a prečo to bolo vyňaté, tak nemôžem hovoriť negatíva na ministerstvo, lebo práca s ministerstvom bola naozaj dobrá. Veľmi dobre sme interagovali a nemôžem kritizovať spoluprácu. Na obidvoch stranách sme chápali zmysel, vedeli sme, čo chceme dosiahnuť.

Prečo očkovanie lekárnikmi vypadlo z novely zákona, tomu nerozumiem. A na otázku, či som bol o tom informovaný. Nebol, ale ja sa ani nenárokujem, aby som dostal také informácie, to mi neprináleží. Moja úloha bola pripraviť to tak, aby ministerstvo malo istotu, že to je dobre pripravené. Na základe spoločných rozhovorov si myslím, že ministerstvo tú istotu malo. Vnímal som, že vedia, že to skladáme dobre a zodpovedne, aby sme jednak pripravili dobré materiály, ale zároveň, aby to malo aj dobrý dosah do praxe pri praktickej realizácii poskytovania očkovania. Netuším, prečo to nakoniec vypadlo z novely, ale opakujem, ja si ani nenárokujem, že musím mať všetky informácie.

Ministerstvo priamo oficiálne nereagovalo, prečo sa to vypustilo z návrhu, ale v tom čase štátny tajomník MZ Michal Palkovič k tejto téme povedal: „Po diskusii s viacerými poslankyňami a poslancami sme sa rozhodli, že túto časť stiahneme. Vidíme niektoré veci, ktoré je nutné dopracovať. Akceptovali sme ich námietky a bude sa teraz na tom intenzívne pracovať“. Kontaktoval vás niekto z MZ alebo z poslancov s pripomienkami, že na čom treba popracovať?

Netuším, môžem len opakovať, ja si ani nenárokujem takéto informácie. Moja úloha nebola v tom, že potrebujem vedieť, prečo to vypadlo. My sme si svoju úlohu splnili, že sme urobili všetko správne a nedostali sme žiadny signál, čo konkrétne treba dotiahnuť.

Na otázku, prečo to trvalo tak dlho, tak práve to bol dôvod, že naozaj zodpovedne a dôkladne sme pripravili celú koncepciu očkovania v lekárňach lekárnikmi. Najprv sme si postavili otázku, kto bude očkovať. Môže očkovať iba certifikovaný lekárnik. Definovali sme, čo znamená certifikovaný lekárnik, aký typ vzdelávania musí absolvovať, čo musí byť súčasťou vzdelávania, teoretickej prípravy a praktického tréningu. Koľko očkovaní reálne musí vykonať, kde musí vykonať tie očkovania, pod akým dohľadom, kto to bude potvrdzovať, aký tréning musí absolvovať pre nežiaduce účinky. Vždy sú obavy, že sa niečo môže stať, tak lekárnik to v rámci praktickej prípravy musí absolvovať. Na takéto detaily sme mysleli, keď sme definovali očkujúcu osobu.

Potom sme definovali očkovanú osobu, čiže kto bude očkovaný. Sme krajina, aká sme a spoločnosť vníma očkovanie, ako vníma. Čiže sme si povedali, vyselektujeme iba zdravé dospelé osoby.

Pacienti nie?

Nie, nikto iný. Pacient s chronickým ochorením nebude môcť byť očkovaný v lekárni, nebude môcť ani tehotná žena, ani dieťa, ani vulnerabilné osoby (pozn. zraniteľné osoby, napr. seniori). Očkovaná osoba je zdravý dospelý. A kto povie, že kto je zdravý dospelý? Lekár. Lekár bude indikovať, kto bude očkovaný. Boli také predstavy, keď som debatoval s niektorými ľuďmi, že príde človek do lekárne a povie, chce byť očkovaný, tak bude. No nebude, on musí prísť s receptom.

V súčasnosti funguje očkovanie tak, že prídete k lekárovi, ten vám predpíše recept, idete do lekárne, vyberiete si očkovaciu látku a musíte ísť späť k lekárovi. V reálnom živote, keď všetci chodia do práce, v podstate systémovo bránime tomu, aby sa ľudia dali zaočkovať. Nie preto, že by sme to chceli brániť, ale systém tomu určite nepomáha.

Potom sme definovali očkovaciu látku, proti čomu budeme očkovať v lekárňach. Iba proti chrípke. Reálne na jeseň boli dve očkovacie látky proti chrípke na trhu, preto bol zástupca ŠÚKL v expertnej skupine. Máme pod kontrolou, čo sa bude očkovať. Sú to dve očkovacie látky proti chrípke, dva lieky.

Potom sme definovali očkovacie miesto, kde sa bude očkovať, aké musí spĺňať podmienky lekáreň. Lebo to nemôže byť hociktorá lekáreň. Okrem toho, že v nej musí byť certifikovaný lekárnik, musí mať aj diskrétnu zónu. Boli tiež také predstavy, že pacient si dá ruku cez táru (pozn. pult v lekárni) a lekárnik ho zaočkuje. Nie, lekáreň musí mať diskrétnu zónu. Dokonca lekárnik s pacientom musí urobiť rozhovor, hoci príde s indikáciou, ale mohlo sa niečo stať, vyskytnúť, čiže musí tam byť ľudsko-odborný rozhovor. Hovorím pacient, ale to nie je pacient, to je zdravý dospelý, to je klient lekárne. K tomu pripravíme štandardný postup, aby lekárnik presne vedel, čo má urobiť. On prejde vzdelávaním, ale aj tak musí dostať štandardný postup.

Toto boli všetko otázky, ktoré sme si dopredu stanovili a na ktoré sme dlho hľadali odpovede tak, aby to bolo naozaj pripravené pre prax, aby to bolo stabilné, dlhodobo udržateľné, aby tam bola dôvera lekára, aby lekár s dôverou indikoval očkovanie, aby očkovaná osoba išla s dôverou do lekárne sa dať očkovať, aby lekárnik s dôverou vykonal očkovanie. Toto boli dôležité veci, ktoré sme mali na pamäti a celý čas sme mali pred sebou tri piliere celého projektu. Bude očkovať výlučne certifikovaný lekárnik, bude očkovať výlučne vakcínou proti chrípke a bude očkovať výlučne zdravého dospelého. Všetky tieto tri piliere sme vyskladali zo všetkých možných strán tak, aby dôvera bola na strane lekára, očkovanej osoby a aby bola dôvera aj na strane očkujúceho lekárnika.

Spomínali ste niektoré výhrady, napríklad, že si niektorí mysleli, že prídu do lekárne a cez táru budú automaticky zaočkovaní. Zachytili ste ešte nejaké nepravdy, nejasnosti v súvislosti s očkovaním v lekárňach?

Zachytili sme veľa pripomienok, ale keď sme vysvetlili, čo všetko sme pripravili a na čo všetko sme mysleli, tak odborné pripomienky sa vytratili. Tí, čo chceli počúvať, vedieť, čo sa pripravuje, tak tí dostali odpovede. Tí, čo si neprečítali materiály, čo nechceli počúvať, tak tí zrejme asi stále majú nejaké pripomienky. Neviem aké, lebo my sme si prešli naozaj všetkými procesmi pripomienkovania na úrovni aj rôznych odborných spoločností, aj medzirezortné pripomienkové konanie, aj rozporové konanie bolo. Keď to išlo na vládu, nepostrehol som, ani nikto z môjho okolia, nejakú pripomienku alebo problém. Z odborného hľadiska sme považovali vec za uzavretú.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku OZDRAVME.SK
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miroslava Snopková: Vo všetkých krajinách, kde sa očkovalo lekárňach, došlo k zvýšeniu zaočkovanosti populácie

Miroslava Snopková: Vo všetkých krajinách, kde sa očkovalo lekárňach, došlo k zvýšeniu zaočkovanosti populácie

Legislatívna zmena, vďaka ktorej je možné vykonávať očkovanie v lekárňach, síce nadobudla účinnosť 1. januára 2024, avšak farmaceuti ešte stále čakajú na posledný krok.

Epidemiológ Roman Prymula: Covid nikde nezmizol a bude tu s nami ešte veľmi dlho

Epidemiológ Roman Prymula: Covid nikde nezmizol a bude tu s nami ešte veľmi dlho

Pandémia covidu-19 znížila strednú dĺžku dožitia o 1-2 roky. Akú silu a mutácie má momentálne covid a ktoré skupiny by sa mali očkovať raz ročne, ale i to ako vníma vyšetrovanie covidu-19 na Slovensku, hovorí profesor Roman Prymula.

Pacienti si nástup cievnej mozgovej príhody často neuvedomujú, keďže spravidla nebolí

Pacienti si nástup cievnej mozgovej príhody často neuvedomujú, keďže spravidla nebolí

Svetový deň cievnej mozgovej príhody si každoročne pripomíname 29. októbra s cieľom zvýšiť o nej povedomie.