Snažiť sa komentovať slovenské zdravotnícke zákony nie je ľahká úloha. Dôsledkom obľúbenej legislatívnej techniky „Strčme to tam, veď sa uvidí!“, je strata presvedčenia o záväznosti mnohých zákonných ustanovení u mnohých adresátov. Príliš časté novelizácie systém zneprehľadňujú, až  je temer nemožné určiť onen skoro bájny „nárok pacienta“. Novelizačné úsilie má zmysel, ak vedie k zlepšovaniu dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Inak je len rozšírením politického bojového poľa, v ktorého zákopoch sa potácajú pacienti aj zdravotníci.

{{suvisiace}}

Zákon o rozsahu je toho skvelým príkladom. Zakazuje napríklad vyberanie platieb za objednanie na vyšetrenie a ukladá nám vykonávať kategorizáciu chorôb. Mali sa ňou určiť choroby, pri ktorých sa poistenec podieľa na úhrade liečby alebo si ju platí celú. Cieľom bolo stanoviť priority v plneniach, ktoré spoločnosť očakáva od solidárneho zdravotníctva. Kategorizácia chorôb sa nikdy nezrealizovala, hoci s ňou zákon ďalej počíta. Základný úmysel zákonodarcu sa nenaplnil.

Napriek tomu je pozitívne, že komentár vznikol. Poskytuje užitočné odpovede na praktické otázky súvisiace s úhradami zo zdravotného poistenia. Upozorňuje na nenaplnené zámery autorov zdravotníckej reformy, aj na rôzne logické a technické protirečenia, ktoré sťažujú aplikačnú prax.

Najmä ale podnecuje čitateľa k hlbšiemu zamysleniu nad podstatou a zmyslom verejného zdravotného poistenia. A nepochybne je o čom rozmýšľať. Nástup extrémne drahých zdravotníckych technológií nás v dohľadnej dobe prinúti zvažovať hranice solidarity úplne novým spôsobom. Zažitý koncept „bezplatnosti“ aj zvyk riešiť sociálnu agendu prostredníctvom zdravotníctva, neustojí stret s realitou demografického vývoja, rastúcimi nákladmi a nárokmi pacientov.

Všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť nie je raz a navždy daná. Predpokladom udržania systému založeného na solidarite je aj presvedčenie o zmysluplnosti jeho existencie u kritickej väčšiny účastníkov. Ak sa toto presvedčenie stratí, systém sa stane neudržateľným. Aj preto by sme k zásahom do verejného zdravotného poistenia nemali pristupovať ľahkovážne a rozšafne.