Katarína Fedorová: Rozsah zdravotnej starostlivosti nie je nemenný
Komentár k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia.
Snažiť sa komentovať slovenské zdravotnícke zákony nie je ľahká úloha. Dôsledkom obľúbenej legislatívnej techniky „Strčme to tam, veď sa uvidí!“, je strata presvedčenia o záväznosti mnohých zákonných ustanovení u mnohých adresátov. Príliš časté novelizácie systém zneprehľadňujú, až je temer nemožné určiť onen skoro bájny „nárok pacienta“. Novelizačné úsilie má zmysel, ak vedie k zlepšovaniu dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Inak je len rozšírením politického bojového poľa, v ktorého zákopoch sa potácajú pacienti aj zdravotníci.
{{suvisiace}}
Zákon o rozsahu je toho skvelým príkladom. Zakazuje napríklad vyberanie platieb za objednanie na vyšetrenie a ukladá nám vykonávať kategorizáciu chorôb. Mali sa ňou určiť choroby, pri ktorých sa poistenec podieľa na úhrade liečby alebo si ju platí celú. Cieľom bolo stanoviť priority v plneniach, ktoré spoločnosť očakáva od solidárneho zdravotníctva. Kategorizácia chorôb sa nikdy nezrealizovala, hoci s ňou zákon ďalej počíta. Základný úmysel zákonodarcu sa nenaplnil.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Napriek tomu je pozitívne, že komentár vznikol. Poskytuje užitočné odpovede na praktické otázky súvisiace s úhradami zo zdravotného poistenia. Upozorňuje na nenaplnené zámery autorov zdravotníckej reformy, aj na rôzne logické a technické protirečenia, ktoré sťažujú aplikačnú prax.
Najmä ale podnecuje čitateľa k hlbšiemu zamysleniu nad podstatou a zmyslom verejného zdravotného poistenia. A nepochybne je o čom rozmýšľať. Nástup extrémne drahých zdravotníckych technológií nás v dohľadnej dobe prinúti zvažovať hranice solidarity úplne novým spôsobom. Zažitý koncept „bezplatnosti“ aj zvyk riešiť sociálnu agendu prostredníctvom zdravotníctva, neustojí stret s realitou demografického vývoja, rastúcimi nákladmi a nárokmi pacientov.
Všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť nie je raz a navždy daná. Predpokladom udržania systému založeného na solidarite je aj presvedčenie o zmysluplnosti jeho existencie u kritickej väčšiny účastníkov. Ak sa toto presvedčenie stratí, systém sa stane neudržateľným. Aj preto by sme k zásahom do verejného zdravotného poistenia nemali pristupovať ľahkovážne a rozšafne.
