Komentár Tomáša Szalaya (SaS): Ministerku Dolinkovú čaká stret kapitalizmu, socializmu a za rohom postávajú veksláci
Napriek tomu sa pokúsim sformulovať reálne očakávania od novej šéfky rezortu zdravotníctva, nominantky strany Hlas, Zuzany Dolinkovej.
O tom, kto Zuzana Dolinková nie je
Najprv k tomu, kým Dolinková nie je. Zuzana Dolinková nie je lekárka. Pre rezort to nie je novinka - Drucker taktiež nie je lekár, a ešte pred ním vytvorila precedens Zuzana Zvolenská. Dolinková je podobne ako Zvolenská doktorka práv. Sektor je konzervatívny a na nezdravotníkov v riadiacich funkciách hľadí pomedzi prsty.
Na druhej strane, problémy sú také veľké, že toto hrá stále menšiu úlohu. Ale určite vytknú Dolinkovej každú klinickú nepresnosť. Ako nelekárka bude potrebovať mať po svojom boku lekára, bude sa jej lepšie komunikovať.
{{suvisiace}}
Zuzana Dolinková nie je smerák - do Hlasu prišla z Druckerovej Dobrej voľby. To vyvoláva opatrnú nádej na slušnosť v zdravotnej politike. S nostalgiou spomínam na Druckerove projektové riadenie; veci by sa na ministerstve mohli zase začať riadiť štruktúrovane a koordinovane. Lebo dnes tam vládne anarchia, ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Ak by boli do projektových tímov prizvaní ľudia z praxe, pomohlo by to vecne i komunikačne.
A do tretice, Zuzana Dolinková nie je majsterka sveta, a vie to. Počas kampane som mal príležitosť byť s ňou v diskusii možno 40-krát. Hľadala prieniky v našich programoch, odvolávala sa na odborný konsenzus, nevykresľovala utopické vízie. Vládny bavorák môže zamávať s kýmkoľvek, ale aspoň nateraz sa Dolinková snaží obklopiť profesionálmi a renomovanými odborníkmi.
Zo svojho pôsobenia vo Zväze ambulantných poskytovateľov si odniesla znalosť problémov ambulantného sektora. Pomáhala presadzovať jeho záujmy - pričom ide o súkromných poskytovateľov. Nepredpokladám preto, že by Dolinková aktívne presadzovala zoštátňovanie zdravotníctva. Ak by k tomu bola tlačená zvonku, môže použiť najsilnejšiu zbraň, ktorú má ministerstvo k dispozícii: byrokratickú neschopnosť.
Darmo však Dolinková rozumie ambulanciám, keď hlavný problém ministerstva sú štátne nemocnice. Beznádejne sa zadlžujúce, s obrovským investičným dlhom.
Zo silného lídra sa stal predseda parlamentu
V kampani bol Dolinkovej odpoveďou silný líder (rozumej Pellegrini) v kresle premiéra, pre ktorého je zdravotníctvo premiérskou témou. A pochopiteľne, priazeň ministra financií (rozumej Šaško).
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Je po voľbách, silný líder by tu bol, ale je to líder iný. Ficovi do hlavy nevidím. Nemyslím si však, že by ho extra bavilo venovať sa zdravotníctvu, kým ním nebudú lomcovať škandály. Potom v nich celkom rád nechá vypláchať koaličného partnera.
A Hlas nemá ani ministerstvo financií. Minister Kamenický nemá dôvod byť pri konsolidácii verejných financií zhovievajší k rezortu zdravotníctva.
{{odporucane}}
Stret dvoch svetov a veksláci pred Tuzexom
Zdroje môže Dolinková hľadať u pacientov (spoluúčasť platia už aj dnes, bezplatnosť len predstierame a treba to konečne povedať nahlas). Čo si bude vyžadovať kreativitu, lebo inak narazí na Fica.
Peniaze sa dajú nájsť ešte v dlhu. Nemyslím si, že sa štátne nemocnice prestanú zadlžovať. Dokonca, ak sa začne naozaj platiť podľa DRG, očakávam prehĺbenie ich strát. Lebo majú nízku produktivitu práce. Keď bude chcieť ministerka toto zmeniť, obnaží sa skutočný, principiálny konflikt v zdravotníctve. A je to konflikt medzi kapitalizmom všade okolo nás a socializmom v štátnych nemocniciach. Na rozhraniach tých dvoch svetov parazitujú veksláci, ako kedysi pred Tuzexom.
Ak nepočítame toto posledné divné volebné obdobie, priemerná životnosť ministra zdravotníctva je 20 mesiacov. Ak ministerka do toho konfliktu medzi kapitalizmom a socializmom nepôjde, nahromadené problémy ju zhruba do 20 mesiacov dobehnú. Ak doňho pôjde, nemusí ho ustáť. Ale inej cesty niet.
Autor je poslancom NR SR za SaS, člen zdravotníckeho výboru.
