Komentár Šimona Jeseňáka: Minister zdravotníctva Palkovič: nerušte, tu sme pri diskriminácii

Ako sme uviedli v starších článkoch, ku dofinancovaniu zdravotníctva muselo prísť, v opačnom prípade by sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti ešte viac zhoršila.
Očakávané sa stalo realitou a sektor sa reálne dofinancoval o 316 miliónov eur. Dobrou správou je, že dofinancovanie prebehlo nediskriminačne, teda finančné prostriedky získajú všetci poistenci bez ohľadu na to, v ktorej zdravotnej poisťovni sú poistení. Mindset kompetentných však takémuto riešeniu nebol prílišne naklonený.
Preferovanou cestou dofinancovania pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola stará dobrá diskriminácia poistencov Unionu a Dôvery v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Malo sa tak udiať ako cez kopirák s minulými dofinancovaniami sektora, ergo cez zvýšenie základného imania VšZP. Štátnej VšZP sme pritom navýšili základné imanie od roku 2020 už o 358 miliónov eur.
{{suvisiace}}
Podľa našich zdrojov ÚDZS pri terajšom dofinancovaní preferoval zvoliť identickú taktiku, teda VšZP poslať 200 miliónov na navýšenie základného imania a zvyšných 116 miliónov rozdeliť jednotlivým zdravotným poisťovniam cez platbu za poistencov štátu. Vo finále by to znamenalo, že by VšZP dostala viac ako 250 miliónov eur. Pripusťme, že akcionár môže za istých okolností navýšiť základné imanie vlastnej firmy, avšak takéto navýšenie by minimálne nemalo a v civilizovanom štáte nesmelo byť použitých na nákup zdravotnej starostlivosti.
Za ostatné viac ako tri roky sme sa nič nenaučili a nič sme nezabudli. Ostenatívne opakujeme diskriminačné konanie voči poistencom súkromných zdravotných poisťovní a ešte sa tvárime, ako morálne etalóny, ktoré zachraňujú štátny nefunkčný podnik, ktorý je vraj majetkom náš všetkých.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Minister Michal Palkovič sa už ani len netvári, že by mu diskriminácia vadila, naopak svoje preferencie alebo minimálne zámery komunikuje otvorene a transparentne. Na konferencii Zdravotníckych novín povedal: „Veľmi intenzívne sa bavíme všetci tí, čo k tomu majú čo povedať, aký je najvhodnejší spôsob, kedy to (pozn. dofinancovanie) spraviť. Samozrejme, hlavný cieľ je zlepšiť kondíciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zabezpečiť likviditu“.
Čo teda minister zdravotníctva v skutočnosti hovorí? Hovorí približne toto: cieľom dofinancovania zdravotníctva nie je zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov, cieľom dofinancovania nie je ani hasenie požiarov, ktoré spôsobilo prijatie zlého a deficitného rozpočtu pre zdravotníctvo. Naopak, cieľom je zachrániť opätovne štátnu VšZP, určite tentokrát naposledy.
{{odporucane}}
Na Slovensku sme si zvykli, že kadečo imitujeme a to nielen v zdravotníctve. Imitujeme, že sme pohostinný národ. Imitujeme, že máme záujem o slobodný trh, na ktorom platia identické pravidlá, imitujeme snahu o vytvorenie férovej súťaže. My vlastne celkom úspešne imitujeme, že máme na to, aby sme riadili alebo mali samostatný štát. Stalo sa tradíciou, že diskrimináciu vydávame za cnosť a dokonca sa neštítime hovoriť to do televíznych kamier a prispievať k tým k degenerácii verejnej mienky a prehlbovaniu už dnes mimoriadne silne zarytých mýtov v zdravotníctve v hlavách občanov.
Nie, selektívne dofinancovanie nemôže byť ospravedlnené ničím, dokonca ani neschopnosťou predošlých troch ministrov zdravotníctva, ktorí sa len nečinne prizerali na šafáranie a nekompetentnosť bývalého vedenia VšZP. Ministerstvo zdravotníctva roky držalo vo funkcii človeka, ktorý by v súkromnej sfére s týmito hospodárskymi výsledkami a exodom poistencov, neriadil ani len menšiu polikliniku. ÚDZS pod vedením Renáty Blahovej držal minimálne tri roky jazyk za zubami a krok a nespravil nič pre to, aby sa hospodárenie VšZP zlepšilo. Pamätá si azda niekto na tlačovú konferenciu, kde by vedenie ÚDZS bilo na poplach a kritizovalo hospodárenie VšZP a jej vedenie? Nie.
Prichádza nová vláda, ešte nevieme v akej zostave, no ak by náhodou hľadali manuál, ako sektor neriadiť a ako nediskriminovať poistencov, tak nemusia robiť mnohé, stačí sa pozrieť na vedenie ministerstva počas uplynulých rokov a správať sa v princípe presne opačne. Posledné tri a pol roka totiž neslúžili vo verejnom zdravotnom poistení na nič iné, len na šírenie plíživého etatizmu a boli cielenou snahou o to, aby sa na Slovensku vytvoril unitárny systém zdravotného poistenia.