Komentár Martina Smatanu: Verím, že tí, čo rozhodujú o politikách, si analýzu INEKO budú vedieť prečítať s porozumením
Každá strana za prezentovanými údajmi videla „to“ svoje, a časom sa diskusiou primárne na sociálnych sieťach vytvorilo niekoľko táborov názorov.
Zástupcovia prvého tvrdili, že táto analýza dokázala, že je ambulantný sektor podfinancovaný a kolabuje. Druhý tábor zasa tvrdil opak. Ambulancie majú zdrojov dosť a štedrými zárobkami lákajú zdravotníkov z nemocníc do ambulancií a posledná „skupina“ pre zmenu vravela, že analýza je zbytočná, lebo nemá dobré metodické základy, a akékoľvek jej závery nemajú praktické využitie.
{{suvisiace}}
Ako analytik rozumiem metodickým „výčitkám“ tej poslednej menovanej skupiny. Štát nemá poriadne dáta o účtovných špecifikách a produkcii svojich vlastných podriadených organizácií, preto predstava, žeby Národné centrum zdravotníckych informácií malo kvalitné ekonomické a účtovné dáta o viac ako 10tich tisícoch ambulantných poskytovateľov je absolútne naivná. Preto, pri akejkoľvek snahe porovnávať priemerné mzdy v ambulanciách vyžaduje metodické kompromisy a dohady.
Najväčšou metodickou výzvou je otázka daňovo-odvodovej optimalizácie ambulancií. Mnohí lekári v ambulanciách si totiž s cieľom znížiť odvody vyplácajú umelo nízke mzdy, ale zato produkujú vyšší zisk, ktorý im mesačnú mzdu, raz ročne, kompenzuje. Spätný dopočet priemernej mzdy z vyplateného zisku je náročný, a vyžaduje mnoho predpokladov, presne tak ako spravilo a popísalo INEKO vo svojej štúdií.
Áno, alternatíva a predpoklady, ktoré spravilo INEKO nie sú ideálne, ale so zreteľom možností a hlavne cieľov analýzy si podľa mňa vybrali asi tie najlepšie predpoklady, aké mohli. Totižto, cieľom analýzy nie je porovnanie miezd medzi nemocnicami a ambulanciami, ako si mnohí mylne myslia a sedí, že na taký účel by zvolená metodika nepostačovala. Takýto druh porovnania by vyžadoval mimo iného, aj prepočet na počet odpracovaných hodín, dopočet ohľadom rizikovej prirážky podnikania v ambulanciách a mnoho iných dopočtov tak, aby sa dali tieto dva segmenty korektne porovnať.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
{{odporucane}}
To, že to INEKO nespravilo je však v poriadku. Jeden z hlavných cieľov analýzy bolo porovnať distribúciu príjmov v rámci ambulantného sektora, ukázať vývoj týchto rozdielov v čase a poukázať na potrebu selektívneho prístupu v rozpočtovaní.
Na tento účel bola zvolená metodika určite postačujúca a závery štúdie potvrdili kľúčové, t.j. v rámci ambulantného sektora sú enormné príjmové disparity, a navyšovanie v rozpočte musí byť selektívne, zamerané primárne do tých oblastí, ktoré majú zdrojov málo. Aj vďaka tejto analýze vieme, ako verejnosť, ktoré špecializácie to sú. Toto bol pre mňa hlavný cieľ a zmysel tejto analýzy, a teší ma, že vznikla.
Je ale pravda, že možno sa v rámci komunikácie mohli viac kolegovia zamerať na limitácie a upozornenia prezentovaných čísel, aby to neskĺzlo do diskusií, ktoré neboli predmetom štúdie, ale verím, že tí, čo rozhodujú o politikách, si ju budú vedieť prečítať s porozumením.
