Komentár Martina Smatanu: Verím, že tí, čo rozhodujú o politikách, si analýzu INEKO budú vedieť prečítať s porozumením
Každá strana za prezentovanými údajmi videla „to“ svoje, a časom sa diskusiou primárne na sociálnych sieťach vytvorilo niekoľko táborov názorov.
Zástupcovia prvého tvrdili, že táto analýza dokázala, že je ambulantný sektor podfinancovaný a kolabuje. Druhý tábor zasa tvrdil opak. Ambulancie majú zdrojov dosť a štedrými zárobkami lákajú zdravotníkov z nemocníc do ambulancií a posledná „skupina“ pre zmenu vravela, že analýza je zbytočná, lebo nemá dobré metodické základy, a akékoľvek jej závery nemajú praktické využitie.
{{suvisiace}}
Ako analytik rozumiem metodickým „výčitkám“ tej poslednej menovanej skupiny. Štát nemá poriadne dáta o účtovných špecifikách a produkcii svojich vlastných podriadených organizácií, preto predstava, žeby Národné centrum zdravotníckych informácií malo kvalitné ekonomické a účtovné dáta o viac ako 10tich tisícoch ambulantných poskytovateľov je absolútne naivná. Preto, pri akejkoľvek snahe porovnávať priemerné mzdy v ambulanciách vyžaduje metodické kompromisy a dohady.
Najväčšou metodickou výzvou je otázka daňovo-odvodovej optimalizácie ambulancií. Mnohí lekári v ambulanciách si totiž s cieľom znížiť odvody vyplácajú umelo nízke mzdy, ale zato produkujú vyšší zisk, ktorý im mesačnú mzdu, raz ročne, kompenzuje. Spätný dopočet priemernej mzdy z vyplateného zisku je náročný, a vyžaduje mnoho predpokladov, presne tak ako spravilo a popísalo INEKO vo svojej štúdií.
Áno, alternatíva a predpoklady, ktoré spravilo INEKO nie sú ideálne, ale so zreteľom možností a hlavne cieľov analýzy si podľa mňa vybrali asi tie najlepšie predpoklady, aké mohli. Totižto, cieľom analýzy nie je porovnanie miezd medzi nemocnicami a ambulanciami, ako si mnohí mylne myslia a sedí, že na taký účel by zvolená metodika nepostačovala. Takýto druh porovnania by vyžadoval mimo iného, aj prepočet na počet odpracovaných hodín, dopočet ohľadom rizikovej prirážky podnikania v ambulanciách a mnoho iných dopočtov tak, aby sa dali tieto dva segmenty korektne porovnať.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
{{odporucane}}
To, že to INEKO nespravilo je však v poriadku. Jeden z hlavných cieľov analýzy bolo porovnať distribúciu príjmov v rámci ambulantného sektora, ukázať vývoj týchto rozdielov v čase a poukázať na potrebu selektívneho prístupu v rozpočtovaní.
Na tento účel bola zvolená metodika určite postačujúca a závery štúdie potvrdili kľúčové, t.j. v rámci ambulantného sektora sú enormné príjmové disparity, a navyšovanie v rozpočte musí byť selektívne, zamerané primárne do tých oblastí, ktoré majú zdrojov málo. Aj vďaka tejto analýze vieme, ako verejnosť, ktoré špecializácie to sú. Toto bol pre mňa hlavný cieľ a zmysel tejto analýzy, a teší ma, že vznikla.
Je ale pravda, že možno sa v rámci komunikácie mohli viac kolegovia zamerať na limitácie a upozornenia prezentovaných čísel, aby to neskĺzlo do diskusií, ktoré neboli predmetom štúdie, ale verím, že tí, čo rozhodujú o politikách, si ju budú vedieť prečítať s porozumením.
