Poslanci Národnej rady SR dnes pokračovali v rokovaní o návrhu zdravotníckeho zákona, ktorý súvisí s dohodou medzi vládou a Lekárskym odborovým združením.
Dohoda medzi vládou a Lekárskym odborovým združením má podľa Petra Visolajského povinnosti pre obidve strany. „Z našej strany to bolo stiahnutie výpovedí pod podmienkou, že tieto zákony budú splnené a presadené v Národnej rade SR,“ povedal Visolajský včera na tlačovej besede.
Znamená to teda, že 3 300 lekárom nekončia 28. februára pracovné zmluvy.
Za predložený návrh hlasovalo 79 zo 141 prítomných poslancov.
Schválenie návrhu v druhom čítaní
Na úvod rokovania minister zdravotníctva Kamil Šaško opäť predstavil návrh zákona, pričom pred začiatkom mimoriadnej schôdze o zdravotníckej legislatíve rokovali parlamentné výbory.
Do rozpravy v druhom čítaní sa prihlásili štyria poslanci - František Majerský, Tomáš Szalay, Martin Šmilňák a Ondrej Dostál.
„Návrh nie je v prospech pacienta“
František Majerský (KDH) na rozpravy podotkol, že na 98% s daným návrhom zákona strana súhlasí. „Nemáme voči tomu výhrady, je to dobrá štartovacia čiara pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva. Od tohto memoranda, ktoré sa pravdepodobne dnes schváli, sa naozaj musíme odraziť a musíme ďalšie mesiace začať robiť poctivú zdravotnícku politiku, ktorá bude naozaj v prospech pacienta“.
S čím však problém strana KDH má, je personálny normatív, ktorý má ísť do zákona. „S tým nemôžeme súhlasiť, lebo ideme opačnou stranou. Mali sme urobiť najprv audit, aby sme zistili koľko lekárov, sestier, zdravotníckeho personálu nám chýba na jednotlivých oddeleniach, mali sme urobiť konštruktívnu debatu so všetkými odbornými spoločnosťami, lebo svet sa vyvíja, medicína sa vyvíja a tento personálny normatív ktorý je z roku 2008 potrebuje obmenu,“ zdôraznil. Podľa Majerského však nie na základe toho, že ho dáme do zákona.
Aj na dnešnom rokovaní reagoval na včerajšiu tlačovú besedu lekárskych odborárov, kde odznela kritika na poslancov, ktorí prišli s pozmeňujúcimi návrhmi.
„Nerozumiem, že sa nájdu poslanci, ktorí chcú dať nejaké pozmeňováky bez verejnej debaty a bez toho, aby vysvetlili prečo a aké sú ich zámery a čo to prinesie, pretože my máme k týmto zákonom a zmenám dáta a aj príklady zo zahraničia, prečo to dobre funguje v zahraničí,“ povedal včera šéf lekárskych odborárov Visolajský.
Podľa Majerského však nie je správne, že „niekto odkazuje do médií na svojich tlačových konferenciách, že poslanci Národnej rady SR nemajú dávať pozmeňujúce návrhy, alebo sa nemajú vôbec k tejto téme vyjadrovať. Nie, naopak, máme sa k tomu vyjadrovať, lebo to robíme v prospech pacienta. Nemyslím si, že tento návrh, ktorý sa teraz schváli, je v prospech pacienta“.
„Posledné 4 mesiace hovoríme len o lekároch, ale problém slovenského zdravotníctva nie sú lekári. Problém slovenského zdravotníctva sú zdravotné sestry, ktoré súrne potrebujeme,“ podotkol.
Majerský podal k personálnym normatívom i pozmeňujúci návrh, ktorý parlament neschválil.
„Je to pozmeňovací návrh aj s jeho odôvodnením, za ktorý by sme chceli hlasovať. Aj doteraz personálne normatívy platili ako všeobecne záväzný právny predpis a to, že sa majú presunúť z podzákonnej normy priamo do zákona je niečo, čo z legislatívy urobí rigídny kus nepoužiteľný pre praktické účely v zdravotníctve,“ reagoval Tomáš Szalay (SaS) na navrhovaný pozmeňujúci návrh, v ktorom išlo o vypustenie personálnych normatívov z roku 2008 z navrhovaného zákona.
„Prečo dávame normatívy do zákona, keď vieme, že sú zlé?“
Personálnym normatívom sa následne v rozprave venoval i Tomáš Szalay. „My neprijímame nové normatívy, iné normatívy, my len premenúvame hlavičku normatívov, že nebudú vo výnose, ale budú v zákone. Tie čísla sú rovnaké, ako boli prijaté v roku 2008 ešte za ministra zdravotníctva Rašiho,“ podotkol.
V normatívoch je popísaný potrebný personál, podľa Szalaya v praxi daný personál tak nefunguje, napriek tomu je zdravotná starostlivosť v slovenských nemocniciach poskytovaná. „Áno, môžeme debatovať, či tým nie je ohrozený pacient, resp. či nebude pacient ohrozený tým, keď tam nemocnica alebo oddelenie vôbec nebude, pretože ak začneme tlačiť na pílu a začneme tento personálny normatív vymáhať, a ten personál na Slovensku nie je, tak k ničomu inému ako k zatváraniu oddelení a zatváraniu nemocníc nepristúpime,“ povedal.
Zdôraznil, že hlavný problém je v tom, že samotné normatívy v roku 2008 neboli prijaté na základe racionálneho zdôvodnenia, či na základe dôkazov. „Bolo to pocitové, nebola urobená žiadna analýza, niečo sa napísalo do výnosu, nerevidovalo sa to, nenovelizovalo sa to. Teraz na základe dohody s odborármi sa majú urobiť personálne audity a má sa normatív prehodnotiť. Prečo neurobíme najprv personálny audit? Prečo dávame normatívy rovno do zákona, aj keď vieme, že nie sú dobré, že sú zlé?“ pýtal sa Szalay.
V rozprave sa tiež venoval programovej vyhláške. „Keď sa pozrieme koľkokrát bola vydaná programová vyhláška, ktorá predpisuje koľko peňazí majú zdravotné poisťovne minúť na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, tak zistíme, že ani jedna z programových vyhlášok nebola dodržaná. Zdravotné poisťovne ani v jednom roku nedodržali to, čo je napísané v programovej vyhláške, ani štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa,“ uviedol Szalay.
A dodal, „pretože sa to nedá, vy neviete od zeleného stola na ministerstve na začiatku roka nakresliť do posledného centu, čo majú poisťovne v priebehu roka minúť na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Tá budúcnosť sa vyvíja, vy nemáte vešteckú guľu na ministerstve, z ktorej by sa dalo povedať, koľko presne eur bude potrebných, na ktorý konkrétny typ zdravotnej starostlivosti“.
„Ani jednu programovú vyhlášku žiadna zo zdravotných poisťovní nedokázala dodržať, ale to nám nebráni, aby sme do zákona napísali, že budeme to robiť ešte detailnejšia a ešte detailnejšie budeme plánovať čísla, ktoré sa nedodržiavajú. Ba čo viac, programová vyhláška má byť vydaná podľa zákona do 1. februára. Koľkého februára máme dnes, pán minister? Piateho. Kde je programová vyhláška?“ pýtal sa Szalay ministra.
Ako ďalej podotkol, ani ministerstvo zdravotníctva nedodržiava svoj vlastný zákon o tom, že bude vydávať programovú vyhlášku (pozn. ani ministerstvo na čele s Dolinkovou či Palkovičom nevydalo vyhlášku v termíne).
„Programová vyhláška je dobrý nástroj“
Na Szalaya vo veci programovej vyhlášky zareagoval Oskar Dvořák (PS), „programovú vyhlášku hodnotíme na Slovensku podľa toho, aká je forma a proces prijímania. Podľa neho ide ale o dobrý nástroj. „Keď sa pozrieme napríklad na ostatné krajiny najbližšie na Čechov, oni ju využívajú tak, ako sa má.“
Problém u nás je podľa Dvořáka celkovo v rozpočtovaní zdravotníctva. „Rozpočtová vyhláška vychádza na ten rok v tom roku, nie vopred, väčšinou je závislá a vychádza z rozpočtu. A ako sa rozpočtuje zdravotníctvo? Máme niekedy aj 10 dofinancovaní počas roka. Programová vyhláška v tomto trošku aj stráca zmysel. Rozpočty sú dosť nereálne, máme tam nereálne úspory. A keď máme rozpočet zlý, máme aj proces prijímania rozpočtovej vyhlášky zlý a neskorý a neplánujeme pomocou neho vopred, tak rozpočtová vyhláška samozrejme nebude dobre vyzerať,“ zhrnul Dvořák.
A dodal, „rozchádzame sa ale v tom, že ja si myslím, keby toto všetko fungovalo, tak rozpočtová vyhláška je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme vedeli kontrolovať lepšie sektor, aby sme vedeli určovať priority v sektore, čo nám tu dlhodobo chýba a čo väčšinou ide v zdravotníctve cez financie“.
„K programovej vyhláške som sa včera nevyjadroval, ale ty stále do toho búšiš,“ zareagoval poslanec a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) na Tomáša Szalaya.
„Pán minister, nechajte si efektívny nástroj na reguláciu tokov financií v zdravotníctve. Však programová vyhláška sa má robiť v spolupráci s poisťovňami, máte na to široký vyjednávací stôl, má sa pripravovať celý rok s ministerstvom financií a tam, kde to poisťovne nezvládajú, a oni to reálne nezvládali, preto som tú programovú vyhlášku zaviedol, tam ministerstvo má nástroj ako môže pomôcť, pomôcť zdravotníctvu, pomôcť systému,“ povedal Krajčí.
Je zásadný rozdiel medzi českou a slovenskou vyhláškou
Následne na Dvořáka a Krajčího reagoval Szalay, podľa ktorého je programová vyhláška, tak ako je teraz formulovaná, škodlivá. „Nemáme sa sústrediť na reguláciu nástrojov, ale na reguláciu cieľov. Lebo to, že určíme, kam idú aké toky peňazí, nijakým spôsobom neovplyvňujeme kvalitu dostupnosť a nič iné. My si len myslíme, že existuje korelácia medzi objemom peňazí pre nejaký typ starostlivosti a nejakými dosiahnutými výsledkami. Ale to je nástroj, nie cieľ,“ povedal.
Podľa neho programová vyhláška má formulovať, čo chceme dosiahnuť, čo majú byť priority pre zdravotné poisťovne, pre poskytovateľov, pre pacientov. „Predpisovanie konkrétneho objemu peňazí to nie je,“ dodal.
Zároveň zdôraznil, že Česká republika nemá programovú vyhlášku. „Často to aj odborári používajú ako argument, že pozrite sa Česi majú programovú vyhlášku. Nie, Česi nemajú programovú vyhlášku, oni majú úhradovú vyhlášku. Úhradová vyhláška hovorí o tom, koľko bude a ako budú odmeňované konkrétne výkony. Je to výkonovo založená odmeňovacia vyhláška. Programová vyhláška u nás hovorí, aký objem peňazí ide na starostlivosť bez ohľadu na to, koľko tej a akej starostlivosti je poskytnutej. To znamená, naša vyhláška odmeňuje existenciu, česká vyhláška odmeňuje produktivitu. A to je zásadný rozdiel,“ vysvetlil Szalay.
Benefit pre pacienta? Podľa ministra áno
Po prihlásených poslancoch do rozpravy sa prihlásil i minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý skritizoval opozičných poslancov. Podotkol, že dohoda s lekárskymi odborármi o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve spresňuje a rámcuje memorandum uzavreté s vládou Eduarda Hegera.
Kritizoval opozičných poslancov, ktorí keď boli vo vládnej koalícii, memorandum neplnili. „Vy ste dopady memoranda nevyhodnotili, až táto vláda spravila detailný odpočet. Mnoho z opatrení, ktoré ste tam dosadili a nespravili s nimi nič, sa teraz začínajú krok za krokom plniť a sú reálne aj kvantifikované,“ adresoval na opozičných poslancov.
Zdôraznil, že je nastavený časový rámec a konkrétny sumár krokov, ktoré sa budú robiť pod dohľadom monitorovacej komisie.
Ďalej zhrnul, čo vyplýva z memoranda - zmena systému financovania zdravotníckych zariadení, zvýšenie počtu lekárov a sestier, zrušenie zdaňovania, zvýšenie počtu študentov, reforma vzdelávania, zachovanie plného stavu lekárov, nekonečný mzdový automat a prijatie všetkých lekárov, ktorí podali výpovede a tak ďalej.
Šaško ocenil, že pri rokovaniach s LOZ si prešli celé memorandum a keby sa to neudialo, tak by sa podľa neho iba donekonečna plnil mzdový automat bez toho, aby sa riešili systémové kroky.
Predložený legislatívny návrh podľa Šaška môže priniesť benefity aj pacientom. Reagoval tak na opozíciu, podľa ktorej návrh neprináša pacientom žiadne pozitíva.
„Aj niektorí z opozície hovoríte, čo z toho má pacient. Kroky, predovšetkým pokiaľ ide o efektivitu financovania, znamenajú, že ak sa to spraví správne, a ja som presvedčený, že to správne vykonáme, tak tie zdroje sa buď ušetria, alebo zefektívnia, a tým pádom beneficientom bude pacient,“ povedal minister.
Vyzdvihol tiež zvýšenie transparentnosti, efektivity financovania a zlepšenie systému.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.