Cieľom misie je nájsť riešenia pre najväčšie výzvy v troch vybraných oblastiach v zdravotníctve. Zmena sa dosiahne len efektívnou koordináciou výskumných a inovačných zdrojov, mobilizáciou zdrojov a prepájaním činností medzi rôznymi odborníkmi a oblasťami tak, aby sa vyťažilo maximum z potenciálu zdravotníctva.
Misia zdravie musí prepájať výskumníkov, inovátorov, firmy a verejné inštitúcie.
Akým spôsobom bude riešený manažment cesty pacienta v jednotlivých oblastiach misie? Ako je nastavené financovanie a aké kľúčové kroky je potrebné podniknúť v Misii zdravia v najbližšej dobe?
I o tom diskutovali Petra Zappe, Výskumná a inovačná autorita; Vladimír Baláž, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica; Allan Böhm, Premedix Academy; Pavol Martanovič, Sociálna poisťovňa; a Matej Škorvánek, Neurologická klinika Lekárskej fakulty a Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach.
Ako na úvod uviedol Allan Böhm z Premedix Academy Misia zdravie je projekt, ktorý sa stále formuje a v krátkej dobe má mať k dispozícii financie na využitie pre tri oblasti v medicíne.
„Zadefinovali sme tri najdôležitejšie oblasti v medicíne na Slovensku - a to je oblasť kardiovaskulárnych ochorení, neurológie a onkológie,“ povedal Böhm. Ako ďalej uviedol, v oblasti kardiovaskulárnych ochorení nie sme na tom úplne dobre aj v porovnaní s krajinami EÚ, „Patríme na 6 najhoršie miesto v odvrátiteľných a liečiteľných príčinách úmrtia. Čo je najdôležitejší marker fungovania zdravotnej starostlivosti a až za tretinu týchto odvrátiteľných a liečiteľných príčin úmrtia zodpovedajú kardiovaskulárne ochorenia.“
Momentálne v rámci projektu pripravujú projekty pre každú oblasť. V rámci kardiovaskulárnej medicíny sa chcú zamerať na štyri najdôležitejšie oblasti. A to:
- ischemická choroba srdca;
- srdcové zlyhávanie, Böhm spomenul, že opäť na Slovensku máme najvyššiu mieru odvrátiteľných hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie v rámci krajín EÚ;
- vysoký tlak, je to najčastejší rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení;
- a vysoký cholesterol, podľa slov Böhma len 2 percentá pacientov po infarkte má dobre kontrolovaný cholesterol na Slovensku.
Cestu pacienta chceme zabezpečiť do roku 2030
Vo Výskumnej a inovačnej autorite, ktorá je pod úradom podpredsedu vlády, videli potrebu investícií na výskum, vývoj, inovácie, ktoré chceli nasmerovať do najurgentnejších tém v rámci zdravotnej starostlivosti. Využili na to koncept, ktorý preferuje Európska komisia. „Našou misiou je spojiť sily, aby sme do roku 2030 vyriešili problém aj vďaka investíciám do výskumu, vývoja a inovácií ale aj vďaka iným investíciám. Problém sa zadefinoval spoločne s mnohými kolegami, s mnohými analytikmi a ten problém je - pacient stratený v systéme,“ povedala Petra Zappe z Výskumnej a inovačnej autority.
I Zappe spomenula, že tri najdôležitejšie témy sú kardiológia, neurológia a onkológia. Uvedené oblasti sa podľa jej slov zadefinovali na základe metodiky odvrátiteľných úmrtí, ale aj metodiky DALY, čiže kvalitných rokov prežitých v zdraví. „V týchto témach sme vytvorili tímy, ktoré definujú najväčšie slabosti, ktoré máme na ceste pacienta systémom a navrhujú sa riešenia ako to opraviť,“ uviedla.
Procesnou časťou projektu je teda, aby pacient neblúdil v systéme. Druhá časť projektu podľa Zappe je kvalitatívna časť. To znamená, misia má priniesť aj návrhy riešení politík organizácie zdravotnej starostlivosti tak, aby pacient nemal len včasnú ale aj kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
To už bude úlohou odborníkov v rámci jednotlivých tímov, ktorí povedia, kde sa chybovosti v diagnostikách nachádzajú a akým spôsobom to je potrebné napraviť.
Podľa Zappe sa riešenia, plán programov tvorí teraz. Následná implementácia by mala začať v roku 2025. „To znamená v roku 2025 by sme mali začať implementovať riešenia, z ktorých efekt by sme mali začať vidieť 2030. Teda pacient by mal pocítiť zmenu,“ uviedla Zappe.
Súčasťou projektu je aj Sociálna poisťovňa
„Sociálna poisťovňa tým, že ročne vynaloží cez jednu miliardu eur na invalidné dôchodky a podobné financie na PN-ky, OČR, rodičovské, materské, tak vidíme, že veľká časť peňazí je vynaložená na krytie následkov nevyliečených chorôb. Tak nás začalo zaujímať, čo sa deje v zdravotníctve,“ povedal Pavol Martanovič zo Sociálnej poisťovne.
Podľa jeho slov začali zberom dát, digitalizáciou, vzdelávaním zamestnancov. „Lebo máme lekársku posudkovú činnosť. Posudkoví lekári majú tiež vyštudovanú medicínu a minimálne dve atestácie. Spĺňajú všetky atribúty, aby sme ich považovali za kvalifikovaných kolegov, no vieme že do toho nám vstupuje demografia, budeme ich mať menej a menej,“ uviedol Martanovič.
Preto začali spolupracovať so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ministerstvom zdravotníctva, aby vytvorili systém, ktorý „umožní prežiť demografickú katastrofu medzi lekármi, ktorá nás čaká aj inde. Misia zdravie sa bude zaoberať i vyhľadávaním čo urobiť s menej lekármi, s menej sestrami a aj s vytváraním iných nelekárskych zdravotníckych povolaní.“
Neurogeneratívne ochorenia sú pandémia
O spomínanej chybovosti sa zmienil prof. Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Pri niektorých neuro diagnózach máme i 40-percentnú chybovosť. Ide napríklad o Parkinsonovu chorobu.
Profesor však upozornil, že takéto údaje nie sú iba u nás. „To je celosvetový problém, pretože mozog je oveľa komplikovanejší orgán ako mnohé iné ochorenia, keď zmeriam tlak a je vysoký, tak viem, že pacient má vysoký tlak. Nemám čo špekulovať,“ podotkol Škorvánek.
Podľa jeho slov je diagnostika stále založená veľmi silno na klinickej expertíze človeka, zároveň podotkol, že neurológia je široký odbor. „To sú dáta, ktoré sú celosvetovo potvrdené pitevnými štúdiami, 40 percent je, ak robí diagnostiku neurológ nešpecialista na Parkinsonovu chorobu. Ak robí špecialista, tak to číslo ide dramaticky dole.“
Ako ďalší príklad chybovosti pri diagnostike uviedol epilepsiu. „Mnoho pacientov ktorí majú epilepsiu, v skutočnosti nemajú epilepsiu. Pacienti, ktorí majú farmakorezistentnú epilepsiu, čiže majú naozaj veľmi ťažkú invalidizujúcu formu, nemôžu pracovať, sú invalidní a tak ďalej, tam stále máme 30 percent pacientov, ktorí majú v skutočnosti funkčné alebo psychogénne záchvaty. Čiže oni nemajú epilepsiu, zbytočne berú liečbu a sú opakovane hospitalizovaní. Ochorenia mozgu sú veľmi špecifické práve z hľadiska diagnostickej náročnosti,“ uviedol Škorvánek.
Taktiež sa zmienil o tom, že ochorenia mozgu sú momentálne najdrahšia skupina ochorení vôbec vo svete v kombinácii Európy a Ameriky, USA. Ročné náklady sa pohybujú na úrovni 1 700 miliárd dolárov, ktoré sa kombinujú medzi zdravotnú ale hlavne nepriamu starostlivosť. „Neurogeneratívne ochorenia sú doslova pandémia, za najbližších 10 rokov očakávame nárast Alzheimerovej choroby 60 percent a Parkinsonovej choroby 100 percent,“ zdôraznil profesor.
Preto v rámci misie v oblasti neurológie sa chcú zamerať na oblasti, ktoré nemáme pokryté z hľadiska infraštruktúry a pracovísk, ktoré by mali robiť to, čo majú. „Napríklad pri farmakorezistentnej epilepsii máme 15-tisíc pacientov na Slovensku, ale ročná kapacita na expertnú diagnostiku je 70 ľudí za rok. To je smiešne číslo. Viac ako 95 percent pacientov, ktorí idú na chirurgický zákrok, musí ísť do Českej republiky, lebo sa to na Slovensku nerobí aj kvôli diagnostike,“ vysvetlil Škorvánek.
Ako ďalej uviedol, sú oblasti, kde potrebujeme zainvestovať jednoznačne, aby vznikli koncové pracoviská, ktoré budú robiť špecifické veci, ktoré sú potrebné a ktoré tu momentálne nemáme. „Druhá kľúčová vec je procesná inovácia. To, čo chceme priniesť ako kľúčovú inováciu hlavne v chronických ochoreniach, je trojúrovňový stupeň manažovania pacienta,“ povedal Škorvánek a doplnil. „Kedy pacient ide z úrovne 1, to je všeobecná neurologická starostlivosť, do siete 2, to sú regionálni špecialisti. Ak pacienta vyriešime na úrovni 2, vráti sa úroveň 1, keď sa zhorší zase sa vráti. A keď ho nevieme riešiť na úrovni 2, tak ide do komplexných 3 expertných centier.“
Implementácia u nás chýba. Pri misii to bude inak?
Vladimír Baláž z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica a šéf Výboru NR pre zdravotníctvo Misiu zdravie vníma ako niečo, čo môže zmeniť pohľad ľudí v zdravotníctve ako aj ľudí, ktorí sú mimo zdravotníctva.
Inováciu vidí hlavne v procese. „V procese toho, ako sa má pacient dostať na najvyššie poschodia medicíny a dostať najlepšiu starostlivosť. Pre mňa ako politika je dôležité, aby to bol pacient z akéhokoľvek priestoru Slovenskej republiky, aby nejakí pacienti neboli vylúčení len preto, že sa zle narodili.“
Podotkol tiež, že „nemáme vybudovanú dobrú štruktúru na to, aby sa pacienti s akýmkoľvek problémom dostali na to správne miesto.“
Podľa jeho slov je ambasádorom celej misie ale hlavne onkologického tímu. V tejto oblasti sú najviac problematické karcinómy - karcinóm prsníka, krčka maternice, kolorektálny karcinóm, karcinóm pľúc, karcinóm prostaty.
„Chceli by sme, aby bolo zadefinované, aby sa o osude každého pacienta z akéhokoľvek časti v pilotných projektoch rozhodovalo stupňovaním (pozn. ako napríklad spomínaný trojúrovňový stupeň manažovania pacienta), čo my nazývame multidisciplinárne konzílium. A keď budeme v tom úspešní, vieme nabaľovať ostatné veci a ostatných ľudí, ostatné diagnózy,“ povedal Baláž.
Preto na každom kroku, každej časti projektu sú potrební ľudia, ktorí to budú implementovať. „Lebo na Slovensku sme zvyknutí prijímať celkom dobre zákony, máme vypracovaný aj Národný onkologický program, má 30 strán, ale keď sa pozriete, ako sa plní, je to katastrofa. Implementácia u nás chýba. Robili sme optimalizáciu siete nemocníc, ale nikto neurobil implementáciu. Nikto nezavolal stakeholderov a povedal im - toto musíte robiť, takto si to predstavujeme. Nefunguje to tak, že vy sa rozhodnete a tak bude. Nie sme na začiatku dejín v knihe Genezis a bolo svetlo,“ zhrnul Baláž.
Misia zdravie bude riadená nadrezortne
Ide o projekt, ktorý má zdroje z eurofondov. „V programe Slovensko sa podarilo pre oblasť zdravotníctva získať 190 miliónov, ktoré chceme investovať do vytvorenia celého ekosystému výskumu vývoja inovácií,“ uviedla Petra Zappe.
Ekosystém v tomto prípade znamená všetci aktéri v zdravotníctve.
Böhm podotkol, že už v súčasnosti bola čiastka 40-50 miliónov eur alokovaná na spomínané tri oblasti na vedu, výskum a inovácie.
Zappe tiež spomenula, že v septembri, v októbri má ísť materiál na vládu. Predkladateľ bude Úrad podpredsedu vlády, spolupredkladateľ ministerstvo zdravotníctva.
„Materiál bude obsahovať dve časti. Prvá časť bude návrh projektov, intervencií, riešení, ktoré potrebujeme na to, aby sme dosiahli ciele, ktoré chceme do 2030. Druhá časť bude návrh celého riadenia Misie zdravie,“ uviedla Zappe.
Keďže Misia zdravie presahuje ministerstvo zdravotníctva a zároveň je silnou súčasťou ministerstva zdravotníctva, navrhne sa mechanizmus takým spôsobom, že misia bude riadená nadrezortne.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.