Riaditeľ nákupu zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovne Union Peter Sloboda hovorí o tom, ako efektívne nakupovať pre poistencov zdravotnú starostlivosť.
Vo svojich odpovediach sa však nevyhýba ani otázkam rozbujneného etatizmu v slovenskom zdravotníctve.
V rozhovore sa dočítate:
- ako prebiehajú rokovania s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti
- ako si zdravotná poisťovňa vyberá poskytovateľov, s ktorými uzavrie zmluvu
- v čom sa vytvára tlak na zdravotné poisťovne
- o analýze Útvaru hodnoty za peniaze
- o tom, či ľudia by mali vedieť, koľko stojí ich liečba
- či dokážu zdravotné poisťovne prispieť k tomu, aby bola sieť poskytovateľov hustejšia
- o programovej vyhláške
- o tom, či by slovenskému zdravotníctvu pomohlo, ak by skončila vlna etatizmu
Ako prebieha proces zazmluvňovania ambulancií a nemocníc? Ako si poisťovňa vyberá, koho zazmluvní a koho nie?
Je okruh poskytovateľov, ktorých zazmluvniť musíme, pokiaľ spĺňa zákonom stanovené podmienky. Jedná sa napríklad o všeobecných lekárov, primárni pediatri, lekárne, záchranná zdravotná služba. Hovoríme o obligatórnom zazmluvňovaní poskytovateľov.
Máme však aj okruh poskytovateľov, ktorých zdravotná poisťovňa, v prípade ak má zazmluvnenú minimálnu sieť poskytovateľov, zazmluvniť môže, ale aj nemusí. Bavíme sa predovšetkým o ambulantných špecialistoch, pri ktorých máme otvorenú a racionálnu politiku zazmluvňovania.
V poisťovni Union sa nepozeráme len na verejnú minimálnu sieť, ktorá bola definovaná ešte v roku 2008 a nereflektuje dnešné potreby našich poistencov.
Pozeráte sa teda skôr na optimálnu ako na minimálnu sieť?
Pozeráme sa na potreby nášho poistného kmeňa. Tým, že našim poistencom poskytujeme pomoc pri hľadaní špecialistov, tak vieme, ktoré špecializácie lekárov sú najviac žiadané. Máme predstavu aj o tom, v ktorých regiónoch nám chýbajú aké špecializácie.
Napríklad Trenčiansky kraj má problém s kardiológiou alebo neurológiou. Žilinský kraj mal problém s urológiou. Pri zazmluvňovaní špecialistov v regiónoch nerobíme žiadne obštrukcie pre poskytovateľov
Pri zdravotníckych zariadeniach došlo počas nedávneho obdobia k zazmluvneniu podobných zariadení. Jedno sa otváralo v Hlohovci a druhé v Bratislave. Jedná sa o rehabilitačné centrá. Platby VšZP voči špecializovanej nemocnici Sanom sú pomerne štedré.
O tejto situácii vieme, naše platby voči Sanomu sú výrazne nižšie ako v prípade VšZP. Našou ambíciou nie je platby dorovnať. Nechceme platiť viac ako máme disponibilných zdrojov a viac ako káže efektívne vynakladanie zdrojov z verejného zdravotného poistenia. To, že si VšZP stanovila takéto ceny vytvára tlak aj na nás.
V čom to na vás vytvára tlak? Vaši poistenci majú k dispozícií identické služby ako poistenci VšZP, no vy ste tieto služby nakúpili za lepších podmienok.
Vytvára to tlak zo strany poskytovateľa, ktorý argumentuje tým, že iná zdravotná poisťovňa platí poskytovateľovi viac. Pri zmluvách sa vždy pozeráme na to, aké služby pre svojich poistencov nakupujeme, od akého poskytovateľa a hľadíme aj na to, či je požadovaná cena adekvátna za určité typy výkonov (value for money).
Ak jednu formu zdravotnej starostlivosti preplácate, tak vám budú chýbať zdroje na inú formu zdravotnej starostlivosti, napríklad na výnimkové lieky, zdravotnícke pomôcky alebo rehabilitácie. Zdravotnú starostlivosť sa snažíme nakupovať čo najefektívnejšie. Momentálne v éteri rezonuje téma, že VšZP dopláca na súkromné zdravotné poisťovne. Je to mýtus.
Na základe čoho pramení tohto povedomie?
Na základe analýzy ÚHP, ktorá hodnotí, koľko, v akej výške boli úhrady jednotlivých poisťovní pre jednotlivé nemocnice a potom to rozpočítavajú na jednotky case mix indexu. Analýza však nehovorí o tom, čo je v podstate to normálne alebo správne. Naopak snaží sa tendenčne hovoriť, že platiť veľa je normálne.
Táto analýza hovorí o tom, že VšZP je ,,dobrá“ a dopláca na súkromné zdravotné poisťovne, pretože zdravotnú starostlivosť nakupuje drahšie?
Táto analýza vyzdvihuje abnormálne konaniea adoruje nákupy VšZP. ÚHP hovorí v podstate, že ak niečo preplácate, tak je to normálne.
Poznáte iný príklad z akéjkoľvek inej sféry podnikania, kde by sme niekoho chválili za to, že niečo nakupuje drahšie ako konkurencia? Nikdy v minulosti som nepočul o analýze, ktorá by adorovala neefektivitu a predražené nákupy.
Skúsim to vysvetliť na príklade. Predstavme si, že rožok stojí 14 centov, čo je férová cena. Prišli by sme do pekárne, kde by od nás pekár požadoval zaplatenie tejto ceny. Potom do pekárne príde niekto iný a povie, že zaplatí 18 centov a to napriek tomu, že nemá dostatok peňazí na to, aby mohol rožky preplácať, keďže mu rozdiel v cene bude chýbať na to, aby pokryl ostatné nákupy. Glorifikovaný nie je ten, ktorý rožok nakúpil za férovú cenu, ale ten, ktorý rožky nakúpil drahšie ako musel alebo mal.
Nesporne. No ako si vysvetľujete fakt, že ÚHP oceňuje neefektivitu a predražené nákupy a naopak dehonestuje tých, ktorí nakupujú efektívne a za lepšie ceny?
Je to politika. Mám viaceré domnienky. Je za tým možno snaha skrývať vplyvy, ktoré sú za dianím vo VšZP. Túto analýzu vnímam ako snahu tento fakt skryť. Glorifikuje sa ten, kto míňa viac ako má – pričom na to nemá finančné prostriedky – a kritizujeme tých, ktorí sa snažia nakúpiť pre svojich poistencov zdravotnú starostlivosť čo najefektívnejšie. Ako som povedal, ak niekto nakúpi niečo neefektívne, tak budú zdroje chýbať na inom mieste. V zdravotníctve nemáme prebytok zdrojov ale ich nedostatok. Práve preto je kľúčové, aby poisťovne nakupovali zdravotnú starostlivosť čo najefektívnejšie.
Ako sa dá takéto mentálne nastavenie, ktoré glorifikuje neefektivitu, zmeniť?
Je to komplexná a komplikovaná problematika a nie je jednoduché ju vysvetliť bežným ľuďom, ktorí zväčša netušia o tom, ako zdravotné poisťovne zo zdrojov od nich nakupujú zdravotnú starostlivosť. V záujme každého občana, ktorý je poistený, je, aby jeho zdravotná poisťovňa nakupovala zdravotnú starostlivosť čo najefektívnejšie a najlacnejšie. Čím lepšie podmienky s poskytovateľmi vyrokujeme, tým viac zdravotnej starostlivosti dostanú naši poistenci.
Znie to triviálne. Ak by sme slovo zdravotná starostlivosť nahradili iným slovom a ľuďom by sme hovorili, že je efektívne si za menej peňazí nakúpiť viac tovarov alebo služieb, tak by tomu možno rozumeli.
Ľudia nad tým nepremýšľajú. Majú dojem, že zdravotná starostlivosť je zadarmo. Neuvedomujú si, že lekára, sestričku a prístroje treba z niečoho zaplatiť. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má zdroje od zdravotných poisťovní a zdravotné poisťovne majú zdroje z výberu poistného. Ľudia to však nevnímajú a tým pádom nevnímajú ani to, že zdravotná starostlivosť má byť nakupovaná čo najefektívnejšie, aby sme za rovnaký objem peňazí vedeli poskytnúť čo najviac zdravotných úkonov.
Zdravotné poistenie je obzvlášť pre zamestnaných ľudí a pre poistencov štátu veľmi abstraktná vec. V Holandsku si však skoro každý musí kúpiť nominálne poistenie. Zdravotné poistenie sa mu tým pádom viac monetizuje a ľudia vedia, že si za svoje peniaze niečo kupujú. Slovenský občan sa na to takto nepozerá. Ak by ste sa bežného človeka opýtali, tak by asi nevedel povedať, koľko platí zo svojich odvodov za zdravotné poistenie.
Každý živnostník vie veľmi presne, koľko platí za zdravotné poistenie.
Áno. Živnostníci majú svojím spôsobom nominálne zdravotné poistenie. Zamestnanci a poistenci štátu však väčšinou netušia, koľko stojí ich zdravotné poistenie. Ľudia rovnako nevedia, čo im netreba zazlievať, koľko stojí ich zdravotná starostlivosť, napríklad hospitalizácie. Je bežné, že cena za hospitalizáciu nedonoseného novorodenca stojí 60 000 eur. Mali sme poistenca, ktorého hospitalizácia bola v státisícoch eur.
Takže dôležité je i to, aby ľudia vedeli koľko stoji ich liečba?
Áno. Jedna z alternatív je, aby každý dostal v ročnom zúčtovaní uvedené, koľko finančných prostriedkov zaplatil za zdravotné poistenie a koľko financií na poistenca vynaložila poisťovňa. Nožnice medzi čistými prispievateľmi a čistými príjemcami existujú, čo je vzhľadom na solidaritu celého systému zdravotného poistenia normálne, no v niektorých prípadoch sa jedná o extrémne široké nožnice.
Dekompenzovaný diabetik môže stáť 20 000 eur ročne. Štát za neho zaplatí približne 500 eur za rok v prípade, že je poistencom štátu. Ak by ľudia dostali ročné zúčtovanie, tak by si možno uvedomili, že náklady na ich liečbu sú občas enormné. Zároveň by si ľudia mali uvedomovať, že zdravotníctvo bude potrebovať čoraz viac zdrojov, keďže dopyt a spotreba zdravotnej starostlivosti stúpa. Populácia starne, demografia sa horší, takže sa náš systém je dlhodobo neudržateľný.
Jedným z problémov ambulantného sektora je prudký nedostatok niektorých špecializácií, medzi ktoré patrí napríklad pedopsychiatria. Anekdotické prirovnanie je, že kým sa dieťa dostane k pedopsychiatrovi, tak môže ísť rovno časom za psychiatrom pre dospelých. Ako dokážu zdravotné poisťovne prispieť k tomu, aby bola sieť pedopsychiatrov hustejšia?
Finančnou motiváciou pedopsychiatrov. Možnosti sú však limitované disponibilnými zdrojmi, no v prípade pedopsychiatrov sme niektoré výkony finančne zvýhodnili.
Pomohlo to?
Hodnotiť to by bolo predčasné. Dôležitá nie je len finančná motivácia od zdravotných poisťovní. Podstatné je aj to, za akých okolností si dokážu lekári spraviť špecializáciu. Na odborných fórach sa hovorí o tom, že niektoré atestácie sú veľmi zložité na získanie. Ak chce niekto atestáciu z endokrinológie, tak musí istý čas praxovať v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave.
Niektoré špecializované štúdia by mohli trvať aj kratšie. Takže okrem finančnej motivácie potrebujeme zjednodušiť vstup špecialistov na trh. Slovensko dobieha aj to, že sme roky neriešili problémy v zdravotníctve. Všetci sme vedeli roky o tom, že nám starnú pediatri a všeobecní lekári. Dnes je priemerný vek pediatrov takmer 60 rokov. Vedeli sme o tom už dávno, no riešenie tohto problému sa odďaľovalo. Dnes situáciu nezlepšíme zo dňa na deň.
Takže bežná taktika na Slovensku je, že veci nechávame vyhniť a riešenie odkladáme na tých, ktorí budú vládnuť alebo rozhodovať v budúcnosti?
Áno, nechávame veci vyhniť a dúfame, že celý systém neskolabuje. Takto sa však fungovať nedá. Chýba nám vízia a manažovanie zdravotných kapacít a ich redistribúcia. Štát by mal povedať na základe dát, že najbližších desať rokov budeme potrebovať ďalšie desiatky pedopsychiatrov. Následne by s touto informáciou mali pracovať lekárske fakulty či klinické pracoviská
Štát rieši to, čo by riešiť nemusel a nerieši skutočné problémy?
Áno. Mnohokrát sa ministerstvo zdravotníctva sústredí na mikromanažovanie a nie na koncepciu rozvoja sektora.
Ako si to vysvetľujete?
Je to jednoduchšie. Štát prijal programovú vyhlášku. Je to relatívne jednoduché vyhlášku vydať, no už omnoho náročnejšie je trafiť sa do jednotlivých „chlievikov“.
Ohľadne vyhlášky som napísal komentár o tom, že centrálne plánovanie opäť zlyhalo, tentokrát ešte rýchlejšie ako zvyčajne. Ako vnímate, že sa etatisti a centrálni plánovači rozhodli, že sú to práve oni, kto pozná poistný kmeň jednotlivých poisťovní lepšie, ako ony samotné?
Vnímali sme to negatívne. No nadiktovať poisťovniam, na čo majú míňať, je pre ministerstvo zdravotníctva jednoduchšie ako sa zamyslieť nad tým, akú chceme mať koncepciu rozvoja personálu. Vyžaduje si to veľké množstvo diskusií s celým sektorom. Načrtnutá koncepcia však musí fungovať aspoň jednu dekádu. Približne toľko trvá výchova a špecializácia jedného lekára. Ministerstvo zdravotníctva sa zameriava na parciálne veci.
Takže váš dojem je, že na ministerstve zdravotníctva dlhodobo pôsobili ľudia, ktorí neboli schopní pustiť sa do niečoho komplexného? Tomáš Szalay vo viacerých rozhovoroch spomenul, že OSN bola nad mentálne kapacity tejto vlády.
Nepaušalizoval by som to. Do istej miery však platí, že komplexné a dlhodobé problémy sme neriešili vôbec a ten balvan len tlačíme pred sebou. Riešenia sa občas navrhnú, alebo sa aspoň pomenuje problém, no jeho riešenie je v nedohľadne. Dnes vieme, ktoré okresy sú najviac ohrozené nedostatkom všeobecných lekárov. Dokázali sme teda za posledné obdobie aspoň objektivizovať problém, ktorému čelíme. Riešenie problému však chýba.
Témou posledných dní je aj (ne)zazmluvnenie Borov Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. O tom, že Bory prichádzajú na trh vieme už 2-3 roky. Na viacerých verejných fórach poisťovňa Union avizovala, že Bory chcú zazmluvniť. Vedenie VšZP na otázku, či Bory zazmluvnia odpovedalo vždy vajataním, v ktorom pokračujú dodnes. Ako prebiehajú rokovania medzi zdravotnou poisťovňou a klinikami/nemocnicami?
Poisťovňa spravidla vie, že chce nová klinika alebo nemocnica vstúpiť na trh. Predstavitelia alebo majitelia kliniky či nemocnice prídu zdravotnej poisťovni predstaviť svoju víziu. Je to dobrý krok. V Bratislave vznikli rôzne kliniky a akcionári alebo majitelia týchto kliník na stretnutie s nami priviedli aj lekárov, ktorí komunikovali medicínsku časť, ktorú budú na klinike poskytovať.
Takže začiatok je predstavenie zámeru a presne takto to fungovalo aj s Nemocnicou Bory. Predstavitelia Nemocnice Bory nám projekt prišli predstaviť ešte minulý rok. Počas týchto stretnutí si vedia obe strany povedať o svojich predstavách.
Takže viete jednotlivým nemocniciam povedať, čo si od nich chcete objednať?
Samozrejme. Vždy ak za nami prídu poskytovatelia, ktorí majú záujem o zazmluvnenie, tak im vieme povedať, že nám v sieti chýba napríklad imunoalergoloická ambulancia v Bratislave. Ak za nami niekto príde s tým, že chce takúto ambulanciu zriadiť, tak mu zatlieskame, keďže vieme, že je veľký problém s „čakačkami“na takéto vyšetrenie.
Takémuto poskytovateľovi povieme rovno, že ho zazmluvníme. Inak by sme sa napríklad pozerali na to, ak by za nami niekto prišiel s tým, že chce v Bratislave zazmluvniť nové pracovisko, ktoré bude poskytovať MR vyšetrenia. Hovorím konkrétny príklad, keďže Bratislava je pomerne dobre obslúžená, čo sa týka MR zariadení. Takémuto záujemcovi vieme povedať, že v Bratislave takéto zariadenie nepotrebujeme, no zároveň mu vieme povedať, kde inde na Slovensku by sa nám takéto zariadenie do siete hodilo. Následne sa snažíme nájsť prieniky.
Zrejme však beriete do úvahy i cestu pacienta. V nemocnici Bory ste totiž zazmluvnili aj MR a CT prístroje. Urobili ste tak kvôli komplexnosti poskytovaných služieb?
Komplexnosť treba brať do úvahy. No ak by sme sa bavili o poskytovateľovi, ktorý chce zazmluvniť len MR, tak by bolo zazmluvnenie na dlhšiu debatu. Keď hovoríme o poliklinických zariadeniach, tak rovnako nedáva veľký zmysel zazmluvniť len špecializovanú ambulantnú starostlivosť, no nezazmluvniť prislúchajúce SVALZy (spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky)..
Mali ste dostatok finančných prostriedkov vopred alokovaných na zazmluvnenie Borov?
Odhadli sme, koľko približne bude zazmluvnenie Borov stáť. Uvidíme, či sa tieto predpoklady naplnia a rovnako uvidíme, aká bude výkonnosť tejto nemocnice. Bory sú stále v nábehu. Prvé zmluvy sme podpísali v marci. Možno po roku sa bude dať povedať, koľko nemocnica reálne dokáže poskytnúť zdravotnej starostlivosti. Od 1. júna máme zmluvu s gynekologicko-pôrodníckym oddelením na Boroch.
Denník Sme nedávno publikoval podcast, v horekoval nad tým, že kvôli Borom zrejme zanikne jedno gynekologicko-pôrodnické oddelenie v niektorej zo štátnych nemocníc. Na aké kritéria sa pri zazmluvňovaní týchto oddelení pozerá poisťovňa Union? Spomenuli ste, že ste zazmluvnili aj gynekologicko-pôrodnické oddelenie.
Zdravotná starostlivosť je uhrádzaná cez DRG platobný mechanizmus. Na základe našich informácii je momentálne po gynekologicko-pôrodnickom oddelení väčší dopyt ako dokážu Bory uspokojiť.
Pričom gynekológiu zazmluvnili zatiaľ len poisťovne Union a Dôvera.
Počiatočný dopyt je enormný. A už sme sa stretli s tým, že niektoré mamičky už v Boroch nedostali termín z kapacitných dôvodov.
Bude to znamenať i to, že prehodnotíte zmluvy s inými poskytovateľmi, u ktorých vaše poistenky rodili doteraz?
Zatiaľ nie, no do úvahy to prichádza. Otázka však je, či ženy, ktoré by mali záujem o pôrod v zahraničí, si miesto toho nezvolia Bory. Nič však zatiaľ nenaznačuje, že by medzi pôrodnými oddeleniami prebiehal konkurenčný boj. Múdrejší však budeme až po niekoľkých mesiacoch, keďže na základe dát budeme vidieť, ktorá nemocnica mala koľko pôrodov.
Pred niekoľkými mesiacmi sme publikovali rozhovor s riaditeľom Borov Ľubošom Lopatkom, ktorý povedal, že počas stretnutia s Unionom mal pocit, že sa tešíte z toho, že Bory vznikli a vaši poistenci budú mať prístup k službám, ktoré Bory poskytujú.
Pri počiatočných rokovaniach som nebol. Ale Union sa teší z každého nového poskytovateľa, ktorý zlepší dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Nemusí sa jednať o novú nemocnicu ale aj noví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí zlepšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch. Ale aby som odpovedal na vašu priamu otázku: áno, z toho, že vznikli Bory, sa tešíme. Vždy však musíme kalkulovať s tým, či máme dostatok finančných prostriedkov na zazmluvnenie nového poskytovateľa.
Aké kompetencie by sme mali poisťovniam dať, aby sme pomohli riešiť problém nedostatkového personálu, všeobecných lekárov alebo špecialistov?
Najprv treba nastaviť zrkadlo. Dnes nemáme komplexné dáta o kapacitnej priepustnosti jednotlivých poskytovateľov. Narážam na to, že sa často stretávame so situáciou, že nám mnoho špecialistov hovorí, že nedokážu našim poistencom poskytnúť termín na vyšetrenie z kapacitných dôvodov.
Máme vlastné dáta o tom, koľko zdravotnej starostlivosti poskytujú poskytovatelia našim poistencom, no nevieme, koľko bolo poskytnutej zdravotnej starostlivosti pre poistencov Dôvery alebo VšZP. Takže prvý krok je, aby sme vedeli, ktorý špecialista poskytuje koľko zdravotnej starostlivosti a porovnať to s tým, koľko by sa malo za jeden deň poskytnúť zdravotnej starostlivosti.
Zistili by sme, ktorý špecialista má kapacitné rezervy a naopak, ktorý poskytovateľ ide na hranu svojich možností. Ak by sme mali tieto dáta k dispozícii, tak by nám to uľahčilo efektívnejšie manažovať cestu pacienta.
Takže prvý krok pre to, aby ste vedeli riešiť problém nedostatku špecialistov, potrebujete dáta?
Áno. Mnohé VÚC to už dnes robia a zisťujú napríklad, aká je počet kapitantov u všeobecných lekárov. VÚC si vyžiadajú dáta od zdravotných poisťovní a na základe týchto vedia, ku ktorému lekárovi vedia presmerovať pacientov v prípade, ak odíde do dôchodku všeobecný lekár alebo pediater.
Takýto zber dát by určite pomohol aj ŠASke. Viem o tom, že ministerstvo zdravotníctva chystá redefiníciu siete ŠAS, ktorá je potrebná. Verejná minimálna sieť ŠAS je prežitá a nereflektuje potreby poistných kmeňov. Musíme vedieť, aké máme kapacity a tie využívať naplno a efektívne. Následne by sme vedeli poistencovi či poistenke povedať, ktorý špecialista má voľné kapacity. Treba však brať do úvahy aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Vráťme sa ale k otázke, či by boli zdravotné poisťovne schopné riešiť nedostatok špecialistov v jednotlivých regiónov?
Áno. Ak však štát povie cez programovú vyhlášku, že na špecializovanú zdravotnú starostlivosť môžu dať poisťovne len určité percento z poistného, tak naša snaha pokryť potreby nášho kmeňa po špecialistov naráža na túto reguláciu. Bolo by tiež vhodné umožniť zdravotným poisťovniam, aby mohli ovplyvňovať aj koncepciu manažovania personálnych kapacít v zdravotníctve.
Poisťovne sú sieťotvorné entity, ktoré presne vedia, aký špecialista v sieti chýba. Na ulici špecialistov len tak nenájdeme, takže ich systém musí vychovať, čo trvá od nástupu na lekársku fakultu po atestáciu takmer 10 rokov. To, čo by zdravotným poisťovniam pomohlo, je, že ak dostanú od regulátora nové povinnosti, tak by na to mali dostať relevantné zdroje a nástroje.
Takže na úvod je potrebné zrušiť celú vyhlášku?
Áno. Hovorím to otvorene.
Pýtalo sa vás ako poisťovňu ministerstvo zdravotníctva na váš názor?
Pýtalo, no naše postoje neboli zohľadnené.
Posledné roky sa viedla vojna proti súkromnému sektoru v zdravotníctve. Pomohlo by, ak by skončila vlna etatizmu?
Polarizácia na štátne vs. súkromné je v poslednej dobe ďaleko viac citeľná ako v minulosti. Pomohla táto polarizácia slovenskému zdravotníctvu? Nepomohla. Vyvoláva sa konflikt medzi súkromným a štátnym sektorom a škodí to. Jedným z veľkých problémov slovenského zdravotníctva je, že štát ovplyvňuje ako zdravotníctvo vyzerá a nevie, čo od zdravotníctva chce. Každým rokom bude zdravotníctvo potrebovať viac a viac zdrojov. Hráčom v systéme by sme mali povedať, že máme k dispozícii balík peňazí, za ktoré si chceme niečo objednať. Následne by mali poisťovne a poskytovatelia povedať, či vedia túto objednávku za tento finančný balík doručiť.
Zdravotníctvo je extrémne komplikovaný systém a ak sa v ňom menia priority z mesiaca na mesiac, tak sa výsledky sotva doručia. Ak chcú politici preukázať, že zdravotníctvo je ich priorita, tak jeho riadenie prenechajú odborníkom a odpolitizujú ho. Politici majú povedať, koľko máme zdrojov, no následne majú umožniť, aby zdroje v zdravotníctve pribudli aj zo súkromných zdrojov. Politici by však nemali sľubovať viac ako dokážeme ufinancovať.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.