Diabetológia hlási SOS

Dôsledky pociťuje aj Slovensko. Rýchlym tempom pribúdajú pacienti prakticky všetkých vekových skupín, avšak počet lekárov-diabetológov je viac či menej stabilný, pričom ich priemerný vek rastie.

Napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa má v roku 2025 zazmluvnených 258 ambulancií s celkovo 285 diabetológmi s priemerným vekom 55,5 roka, zatiaľ čo v roku 2020 mala 251 ambulancií s 288 lekármi v priemernom veku 56,3 roka.

Počet poistencov v časovom rozmedzí 2020 až 2025 v zazmluvnených ambulanciách VšZP mierne klesol z viac ako 266-tisíc na cca 260-tisíc, čo je však nepochybne spôsobené odlivom poistencov VšZP do súkromných poisťovní. Je nepochybné, že počet slovenských diabetikov dynamicky rastie.

Popri tom na trh prichádzajú nové terapeutické molekuly a aj zdravotnícke pomôcky, ktoré sú čoraz drahšie, čo má priamy vplyv na náklady na liečbu. Veď za ostatných päť rokov stúpli celkové náklady na liečbu jedného diabetika napr. vo VšZP o 91 % a na zdravotnícke pomôcky o temer 19 %. V ostatných poisťovniach to nebude inak. Je dôležité konštatovať, že rozhodujúci podiel na tomto trende majú závažné zdravotné komplikácie diabetikov, ktoré na Slovensku rastú rýchlejším tempom ako v ostatných krajinách EÚ, pretože – okrem iného – diabetici nie sú dostatočne kompenzovaní. Dôvodom je najnižšia dostupnosť pomôcok pre kontinuálny glukózový monitoring v EÚ pre slovenských pacientov. Napr. žiadna krajina Spoločenstva nemá takú vysokú početnosť amputácií diabetickej nohy ako Slovensko, ktorým sa dalo predísť.

Z uvedených dôvodov sa stáva kľúčovou úlohou zvýšiť na Slovensku dostupnosť senzorov kontinuálneho glukózového monitoringu aspoň na úroveň štátov EÚ našej ekonomickej výkonnosti, čo by v konečnom dôsledku znížilo incidenciu mimoriadne drahých závažných komplikácií diabetika, o kvalite života pacienta a jeho bezpečnosti jeho ani nehovoriac. Otvorenou otázkou dnes je, ako sa k tejto vážnej otázke postaví Kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky MZ SR, ktorej najbližšie rokovanie bude v stredu, 11. júna.

Aktuálne problémy slovenskej diabetológie

Ak by sme mali identifikovať tie najzávažnejšie problémy v súčasnej slovenskej diabetológii, ktoré zásadne ovplyvňujú kvalitu zdravotnej starostlivosti o diabetikov a ich úprava má potenciál významne zvýšiť efektivitu vynakladania zdrojov verejného zdravotného poistenia na tento segment zdravotnej starostlivosti, museli by sme menovať minimálne niekoľko okruhov:

• náležitá, súčasnému poznaniu adekvátna dostupnosť senzorov pre kontinuálny glukózový monitoring diabetika majúca kľúčový vplyv na mieru kompenzácie takéhoto pacienta, čo má pri dostatočnej dostupnosti za následok výrazné zníženie nákladov na liečbu dlhodobých závažných komplikácií diabetika;
• absencia profesionálnej edukácie diabetikov (napr. cez nutričných terapeutov), ktorá je kľúčovou pre potrebnú mieru adherencie diabetického pacienta k liečbe ako základnej podmienke jeho dobrých liečebných výsledkov a oddialeného nástupu závažných a drahých komplikácií;
• chýbajúca závislosť výšky úhrady dia pomôcok od adherencie pacienta;
• vysoký počet diabetikov pripadajúcich na jedného diabetológa;
• primerané postupné využívanie telemedicíny.

Najdôležitejším faktorom s najvyšším potenciálom pozitívneho vplyvu na kvalitu liečby a náklady na ňu má rozsah úhrady glukózových senzorov jednotlivým skupinám diabetikov. Ten je aj odrazom finančných možností zdravotných poisťovní, ktoré musia zo zákona udržiavať svoj rozpočet ako vyrovnaný. Celý problém je sťažený ešte konsolidačnými opatreniami. Naopak – dobrou správou je vplyv nového zákona o DPH, ktorý posunul tri štvrtiny položiek zdravotníckych pomôcok do zníženej DPH. Návrhy MZ SR na zaradenie všetkých zdravotníckych pomôcok do zníženej sadzby DPH neboli zo strany garanta zákona akceptované, takže dnes sú v základnej.

Rozpočtová situácia a možnosti riešenia dostupnosti senzorov

Ako už bolo spomenuté, základným problémom v zlepšení dostupnosti glukózových senzorov je rozpor medzi medicínskymi potrebami diabetikov a rozpočtovými možnosťami zdravotných poisťovní definovanými každoročne vydávanou Programovou vyhláškou.

Zdravotné poisťovne sú okrem tejto vyhlášky zo zákona povinné udržiavať aj vyrovnaný rozpočet, a to aj v realite trendu zvyšovania nákladovosti liečby a cien zdravotníckych pomôcok. Kategorizačná komisia je zase povinná viesť proces kategorizácie tak, aby bral do úvahy veľkosť disponibilných zdrojov verejného zdravotného poistenia. Na druhej strane sú oprávnené požiadavky lekárov aj pacientov na medicínsky efektívnu mieru dostupnosti senzorov, teda ich taký ročný počet, ktorý garantuje možnosť optimálnej kompenzácie diabetika.

Rozpočtové možnosti pre zdravotnícke pomôcky v aktuálnej programovej vyhláške sú do istej miery pozitívne, pretože prostriedky v tejto kapitole majú rastúci trend. Spomenutá vyhláška pre minulý rok (55/2024 Z. z.) pridelila pre túto kapitolu zdroje vo výške necelých 286 miliónov €, na tento rok je k dispozícii viac ako 300 miliónov € (64/2025 Z. z.), čo je nárast o viac ako 5 %.

Takéto navýšenie by bolo iste nedostatočné, pretože reálne minuloročné náklady zdravotných poisťovní boli približne na tejto úrovni. Našťastie, vďaka novému zákonu o DPH sa približne 3 pomôcok dostala do nižšej sadzby DPH. Paradoxom je, že senzory a inzulínové pumpy sú v základnej sadzbe DPH, a to i napriek intervenciám MZ SR na MF SR, aby všetky zdravotnícke pomôcky boli v novom zákone o DPH zaradené do zníženej DPH. Dôsledkom nového zákona o DPH je úspora na nákladoch cca 12,6 miliónov € v projekcii spotreby roku 2024.

Sumárna bilancia prírastku zdrojov pre zdravotnícke pomôcky na tento rok je podľa vyhlášky 15,1 miliónov € z nárastu zdrojov (tie sú však prakticky anulované reálnou výškou minuloročných nákladov), 12,6 miliónov € prináša úspora vďaka nižšej sadzbe DPH a cca 650.000 € zostáva k dispozícii ešte z rozhodnutia Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky z minulého roka, ktorým bola predĺžená frekvencia preskripcie diabetickej obuvi z 12 na 24 mesiacov.

Celkove je teda pre rok 2025 reálne k dispozícii viac ako 13 miliónov €. Tieto zdroje by pri dobrom plánovaní mohli byť dostatočné na zvýšenie dostupnosti zdravotníckych pomôcok, a to nielen pre diabetikov. Otázka je, v akej miere. Ak pri týchto kalkuláciách vezmeme do úvahy, že práve diabetológia je typická vysokou mierou návratnosti investície vloženej do prevencie (najmä CGM), nemal by byť problém aj v blížiacej sa kategorizačnej komisii (11. júna) zvýšiť dostupnosť CGM tak, aby sme aspoň znížili naše zaostávanie za okolitými krajinami. Veď bolo preukázané, že dokonca aj neadherentný diabetik má zdravotný benefit z používania CGM.

Pomôže petícia?

Vzhľadom na to, že už niekoľko kategorizačných komisií v rade neurobilo žiadnu zmenu v dostupnosti senzorov a naše zaostávanie za okolitými krajinami už dosiahlo kritickú hodnotu na úkor pacienta, diabetici zorganizovali petičnú akciu, v rámci ktorej formou písomnej žiadosti o zmenu súčasného neuspokojivého stavu v dostupnosti senzorov požiadali MZ SR a všetky zdravotné poisťovne, aby už pristúpili na zvýšenie úhradových limitov. V súčasnosti už bolo poslaných niekoľko stoviek takýchto žiadostí.

V kategorizačnej komisii sú dnes otvorené tri podnety na zmeny v tomto smere, ktoré doteraz nebolo možné odsúhlasiť pre chýbajúcu programovú vyhlášku:

1. zvýšenie ročného úhradového limitu u diabetikov na inzulínových pumpách na 2.110,- €;
2. zjednotenie dvoch podskupín dospelých diabetikov (s rizikom neuvedomovania si hypoglykémie a bez nej) do skupiny s vyšším ročným úhradovým limitom 1.281,75 €;
3. zvýšiť vekový limit dieťaťa z dnešných dovŕšených 19 rokov na 25 v prípade, že ide o študenta vysokej školy bez príjmu.

Podľa nedávno zverejnených údajov jednej zo zdravotných poisťovní by sa dopad akceptovania týchto podnetov podaných v kategorizačnej komisii mohol pohybovať na úrovni približne 6,5 miliónov €, čo je prakticky polovica disponibilných zdrojov z navýšenia (z toho cca 43 % by išlo na podnet 1., približne 5,5 % na podnet 2. a zvyšok – zhruba 51,5 %, na podnet 3.). Je preto otázkou, do akej miery bude možné predmetným podnetom vyhovieť. Za esenciálnu požiadavku možno považovať aspoň zvýšenie úhrad za senzory pre diabetikov na inzulínových pumpách (dopad cca 2,8 miliónov €), prípadne zvýšenie veku v kategórii „dieťa“ z dovŕšenia 19. roku života na dosiahnutie 25. roka pre diabetikov študujúcich vysokú školu (tento kumulatívny dopad je podľa zverejnených údajov najmenší – približne 360.000 €).

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.