Národnú nemocnicu postaví slovenský MacGyver

Pamätáte si ešte na americký televízny seriál, kde hrdina s nadprirodzenými schopnosťami dokázal vyriešiť každý problém? MacGyver dokázal zneškodniť atómovú hlavicu spinkami na papier. Vládni predstavitelia nám teraz oznámili, že po opakovaných zlyhaniach a zrušení predchádzajúcich rozhodnutí nakoniec novú nemocnicu piatej úrovne postavia v areáli starých kasární Vajnory.

Ešte väčším prekvapením je to, že najmodernejšiu a najzložitejšiu nemocnicu, ktorá má byť na vrchole zdravotnej pyramídy má postaviť minister obrany namiesto ministra zdravotníctva.

Minister Kaliňák má neuveriteľný magnetizmus na veľké projekty a kšefty. Pokiaľ bol ministrom vnútra, tak prevádzkoval aj štátnu letku, ktorá je vo väčšine krajín pod ministerstvom obrany. Letka totiž okrem bežnej mierovej prepravy zabezpečuje aj krízovú prepravu materiálu a evakuáciu občanov, vrátane evakuácie non-kombatantov z ohrozených oblastí.

Takáto činnosť si vyžaduje úzku koordináciu s armádnymi a bezpečnostnými zložkami. Nie nadarmo americký prezident lieta s Air Force One (vzdušné sily jedna) a nie Homeland Security One (vnútorná bezpečnosť jedna). Napriek tomu, dokiaľ bol pán Kaliňák ministrom vnútra, našlo sa tisíc dôvodov, aby letka zostala pod vnútrom, teda pod ním. Dnes je ministrom obrany a letka je zrazu pod rezortom obrany. Minister obrany, či skôr národnej kapitulácie, dokonca letku rozširuje o luxusné manažérske tryskáče.

Letka sa ešte ako tak dá zdôvodniť. Ale výstavba úplne civilnej špičkovej národnej nemocnice, ktorá má byť pýchou rezortu zdravotníctva, ministerstvom obrany určite nie aj vo vlhkom sne. Načo máme potom kompetenčný zákon, rezorty a ministrov, keď si nakoniec ľudia ako Kaliňák robia, čo sa im zachce? Ak doteraz mnohí pochybovali, či za Kaliňákovou aktivitou nie sú len kšefty a teda potenciálna masívna korupcia alebo aspoň prihrávanie lukratívnych zákaziek bez súťaže kamarátom, tak teraz kritici dostali do rúk striebornú strelu. 

Keďže mám len prax s operačným riadením medzinárodnej vojenskej zdravotnej podpory na vyššej úrovni, nechám posúdenie vhodnosti dislokácie tohto typu nemocnice práve v areáli Starých Vajnor na odborníkov na manažment civilného zdravotníctva. Mne toto rozhodnutie dáva zmysel. Ide o pozemok vo vlastníctve štátu, pomerne priestranný. Bude sa tam dať zriadiť asi aj niekoľko heliportov a podporná infraštruktúra. Problémom môže byť dopravná obslužnosť areálu. Tí, čo denne absolvujú kolóny v danej oblasti, vedia, o čom píšem. Ale to, že pozemok je v správe rezortu obrany, nie je žiadny dôvod na zverenie výstavby ministrovi obrany.

Ministerstvo obrany predsa nemôže slúžiť ako zberný kôš všetkých nesplnených úloh štátu, ako výstavba ciest, mostov, nemocníc, škôl a všetkého, čo predchádzajúce vlády, najmä tie sociálno-demokratické zaspali. Proti výstavbe takejto nemocnice ministrom obrany existuje celý rad odborných, kompetenčných, rozpočtových, ale aj medzinárodno-bezpečnostných dôvodov.

Ministerstvo obrany má v prvom rade zabezpečovať ochranu vzdušného priestoru, nedotknuteľnosť štátnych hraníc a obranu suverenity Slovenskej republiky a na to má budovať ozbrojené sily a koordinovať ďalšie obranné kapacity štátu. Pre tento účel existuje aj systém národného a spoločného obranného plánovania v rámci NATO. V ňom má miesto aj systém vojenského zdravotníctva, ktoré má ucelený národný a nadnárodný systém zdravotnej podpory.

Ten začína bojovou prvou pomocou, základným ošetrením a odsunom ranených z bojiska, cez ich stabilizáciu, odsun do zariadenia vyššieho stupňa, kde okrem život zachraňujúcich úkonov dostávajú aj primárnu liečebnú podporu, až po špičkové zariadenia vojenského zdravotníctva tretej a štvrtej úrovne, ktoré sa špecializujú na polytraumy a špecifické aspekty vojenských zranení a poškodení zdravia. Tieto spôsobilosti sú širšie ako len medicína katastrof a preto sa stávajú súčasťou vojenského zdravotníctva. Tieto kapacity a spôsobilosti sú aj súčasťou obranného plánovania.

Ale národná koncová nemocnica a dokonca ani druhá stacionárna vojenská nemocnica, v skutočnosti len premenovaná civilná fakultná nemocnica, v našich plánoch nikde nie sú. Ozbrojené sily takúto kapacitu nepotrebujú a systém vojenského zdravotníctva počíta s tým, že tie najzložitejšie zákroky alebo špecifické doliečovanie a zlepšovanie kvality zdravia aj počas vojny budú vykonávať civilné zariadenia pod civilným riadením, ktoré tak či tak prejdú do krízového režimu.

Naše ozbrojené sily dnes nemajú ani plnohodnotný systém zdravotnej podpory najnižšej prvej úrovne vrátane tzv. práporných obväzísk. Ani pre túto úroveň nemáme plnohodnotné vybavenie technikou a materiálom, ako aj dostatok kvalifikovaného vojenského zdravotníckeho personálu. Ich dovybavenie by stálo niekoľko miliónov, ale tie sa v obrannom rozpočte nikdy nenašli. Ale na nemocnicu v Prešove sa našlo takmer trištvrte miliardy.

Ak by naši vojaci museli ísť do skutočného boja, mnohí by zomreli alebo zostali doživotnými mrzákmi aj v prípade menej závažných zranení v kategóriách B až D (čím vyššie písmeno, tým menej závažné zranenie). Len preto, že už desaťročia nemáme politickú a manažérsku vôľu a pár miliónov eur na dobudovanie systému.

Podobne je to aj s druhou úrovňou zdravotnej podpory a to základný brigádny modul (úroveň 2B – role 2 basic), ktorých potrebujeme tri. Dnes máme dve nedostatočné brigádne obväziská. Slovensko dlhodobo budovalo aj poľnú nemocnicu na úrovni 2E. Je to niečo, čo diváci poznajú ako MASH zo známeho seriálu z Kórejskej vojny. Po úplnom scivilnení pôvodnej bratislavskej vojenskej nemocnice a jej privlastnení si ministerstvom vnútra (samozrejme za Kaliňáka), musíme personál do tejto poľnej nemocnice skladať z celého Slovenska.

V minulosti sme sa pýšili nasadením našej vojenskej nemocnice aj v misii OSN na Východnom Timore. Dnes by sme ju nevedeli účinne nasadiť ani len na Slovensku. Dôvodom je nedostatok skúseného personálu, ale hlavne zastarané zariadenia, chýbajúce revízie a chýbajúca komplexná logistická podpora.

Práve takéto mobilné zdravotnícke zariadenie má byť jadrom nášho vojenského zdravotníctva. Je to mobilné zariadenie, ktoré vieme nasadiť nielen v prípade vojnového ohrozenia či konfliktu, ale aj pri katastrofách, pandémiách či živelných pohromách. Teda tam, kde je práve treba a kde sa bežný stacionárny civilný systém uplatní len ťažko.

Keď vypukla pandémia covid-19, tak vtedajší šéf vojenského zdravotníctva Lengvarský vyčíslil náklady na dobudovanie poľnej nemocnice role 2E na 20 miliónov eur. Nikdy sa nenašli. Ale 700 miliónov eur na tzv. vojenskú nemocnicu v Prešove alebo viac ako miliarda na „národnú nemocnicu“ ministerstva obrany sa nájdu. 

V prípade prešovskej nemocnice len pripomínam, že vojenskú nemocnicu nerobí vojenskou názov, ale profil nemocnice. Aj keď tomu neverím, teoreticky si viem predstaviť megalomanskú snahu vybudovať regionálnu vojenskú nemocnicu podobnú americkým zariadeniam v Heidelbergu alebo Landstuhle, ktorá by mala slúžiť spojencom operujúcim na východnom krídle aliancie. Nikto to po nás nechce, ale ak máme splnené ostatné obranné potreby a spojenecké záväzky, nik asi namietať nebude.

Za istých okolností nám spojenci náklady na výstavbu ako projekt duálneho určenia možno aj započítajú do obranných výdavkov. Aj keď bez toho, že by sme preukázali, že ide skutočne o špecializovanú vojenskú nemocnicu a nie o bežnú civilnú fakultnú nemocnicu, o tom vážne pochybujem. Tu ale treba pripomenúť aj to, že naša armáda nemá dostatočné kapacity, ktoré priamo nadväzujú na takúto stacionárnu vojenskú nemocnicu. V celej štruktúre ozbrojených síl totiž máme len jednu rotu zdravotnej podpory, ktorá má riešiť odsuny ranených a pochovávanie mŕtvych.

Premiér Fico a minister Kaliňák, ako sme si už zvykli, opäť klamú a podvádzajú svojich voličov, daňových poplatníkov aj našich spojencov. Nemocnica vo Vajnoroch nebude žiadna vojenská nemocnica a náklady na ňu sa do obranných výdavkov nedajú započítať. Aj v prípade nemocnice v Prešove s tým budeme mať problém.

Pre tých, ktorí by namietali, že je to jedno, že radšej dajú peniaze na civilné nemocnice či školstvo než na obranu, mám nepríjemnú pravdu. Je to katastrofálne mylné a nezodpovedné uvažovanie. Možno je v súlade s logikou ministra kapitulácie Kaliňáka, ale nemá nič spoločné so zodpovedným riadením krajiny. My potrebujeme aj dobré školstvo a zdravotníctvo, ktoré práve politici ako Fico a Kaliňák dlhodobo zanedbávajú, aj reálne kapacity a dôveru spojencov pre zabezpečenie našej obrany a bezpečnosti.

Lebo ak zlyhá naša bezpečnosť a obrana, tak školy nebudú vzdelávať deti, aby boli úspešné v živote, ale budú ich učiť ako sa správať v úkrytoch a prežiť bombardovanie. Zdravotníctvo potom už nebude ľudí liečiť, predlžovať ich život a zlepšovať jeho kvalitu, ale bude zachraňovať ranených, amputovať končatiny, rekonštruovať tváre a aplikovať protézy.

Kto klame a podvádza na našej bezpečnosti, oberá občanov o šancu na život v mieri.

Pavel Macko, predseda strany DS-ODS (DS-ODS je súčasťou zoskupenia Pravicový blok) 

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.