Je veľkým nešťastím, keď sa k záležitostiam ovplyvňujúcim zdravie a životy ľudí majú možnosť vyjadrovať, či dokonca do nich zasahovať, ľudia, ktorí im nerozumejú, nemajú na to potrebné vzdelanie a odborné skúsenosti.
Niekedy zaskočím medikov na skúške z epidemiológie otázkou, prečo sme určité ochorenie zaradili do pravidelného povinného očkovania detí. Musia tuho rozmýšľať, ale väčšinou prídu na to, že zrejme preto, že sa jedná o ochorenie závažné svojím dopadom na ľudí. Druhým pádnym dôvodom je, že máme voči danej chorobe účinnú vakcínu. Medzi takéto ochorenia patria osýpky.
Osýpky nie sú ľahké ochorenie s miernym priebehom, nad ktorým by sme mohli mávnuť rukou. Sú vysoko nákazlivé – patria medzi najnákazlivejšie ochorenia. Prenášajú sa vzduchom, človek sa infikuje vdýchnutím kvapôčok vydychovaných chorým človekom. Môžu mať závažné komplikácie, ako sú ťažké pneumónie či encefalitídy a môžu viesť k trvalému postihnutiu sluchu, mozgu až úmrtiu.
Pred zavedením očkovania spôsobovali osýpky svojou vysokou nákazlivosťou veľké epidémie, v dôsledku ktorých je štatistika dávno známa: na tisíc infikovaných detí jedno až tri zomrú (na pneumóniu alebo encefalitídu), zhruba dvesto potrebuje hospitalizáciu, sto má zápal ucha s potenciálnym trvalým postihnutím sluchu.
Účinná vakcína proti osýpkam bola zavedená do používania v 60.rokoch minulého storočia. Krátko na to k nej boli pridané vakcína proti mumpsu a rubeole. Nemôžem opomenúť, že túto trojvakcínu MMR (morbilli, mumps, rubeola), ktorú doteraz celosvetovo používame, vyvinul americký mikrobiológ, o ktorom poľutovaniahodne málo ľudí vie, Maurice Hilleman s kolegami.
V Československu sa proti osýpkam začalo očkovať v roku 1969.
Začiatkom 21.storočia to s výraznou redukciou globálneho výskytu osýpok a s nimi spojených detských úmrtí vyzeralo veľmi nádejne. USA vyhlásili v roku 2000 elimináciu výskytu osýpok.
V nasledujúcej dekáde prebiehali intenzívne snahy o globálnu eradikáciu. Osýpky sú ideálne ochorenie na to, aby sa nám podarilo to, čo sa podarilo s pravými kiahnňami – ich úplná eradikácia v celosvetovom meradle. Nemajú totiž zvierací rezervoár, šíria sa len medzi ľuďmi. Stačí udržiavať vysokú mieru zaočkovanosti.
V druhej dekáde tohto storočia sa však znovu začali objavovať jednotlivé prípady osýpok, aj lokálne epidémie, v mnohých krajinách. Od roku 2018 sa prípady a epidémie osýpok objavujú aj na Slovensku, po dvadsiatich rokoch bez výskytu jediného prípadu.
Prečo dochádza k návratu osýpok? Jednoduchá odpoveď je, že je to preto, že mnohí rodičia sa rozhodnú svoje dieťa proti tomuto ochoreniu (často aj viacerým ďalším) nedať zaočkovať. Ťažké je však pochopiť, prečo dospejú k takémuto rozhodnutiu.
Aby bola populácia chránená pred šírením tohto ochorenia, potrebujeme zaočkovanosť 95%. To znamená, že majú byť zaočkované takmer všetky deti, ktoré sú vo veku, kedy sa podáva daná vakcína (v 15.až 18.mesiaci života prvá dávka, v 5.roku života druhá dávka). Výnimkou sú deti, ktoré v dôsledku vážnych zdravotných príčin očkované byť nemôžu. Napokon, práve ich takto dosiahnutá kolektívna imunita chráni. Pred vyše dvadsiatimi rokmi sme túto potrebnú mieru zaočkovanosti dosahovali v čoraz väčšom počte krajín a ako som už spomenula, vyzeralo to, že nad osýpkami zvíťazíme.
Veľkú škodu v dôvere ľudí k očkovaniu celkovo, a k očkovaniu proti osýpkam obzvlášť, však narobil celosvetovo jeden človek, Andrew Wakefield, bývalý britský lekár. Píšem bývalý, lebo v dôsledku jeho konania mu britská General Medical Council odobrala licenciu. V roku 1998 publikoval malú štúdiu, kde na skupine ôsmich detí dokazoval súvislosť medzi očkovaním trojvakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole a autizmom (účinok pripisoval vírusu osýpok). Neskôr vysvitlo, že tieto zistenia si vymyslel, svoje výsledky sfalšoval.
Mal silný konflikt záujmov – bol zaplatený právnickou firmou, ktorá obhajovala rodiny detí so zdravotným postihnutím v súdnych sporoch s farmaceutickými firmami. Publikovaná štúdia bola stianutá z Lancetu, kde bola pôvodne uverejnená a zrejme by upadla do zabudnutia, keby sa jej neujali médiá a rôzne záujmové skupiny. Doposiaľ z času na čas niekto vytiahne na svetlo tento hoax – že očkovanie proti osýpkam spôsobuje autizmus – napriek tomu, že bol odvtedy opakovane vyvrátený štúdiami na veľkých súboroch, státisícoch detí, ktoré jasne dokazujú, že tu žiadny súvis nie je.
Vo Veľkej Británii, v dekáde po medializovanej Wakefieldovej kauze výrazne klesla zaočkovanosť proti osýpkam v priemere na 70% v celej krajine, v jednom okrese dokonca len na 40%. Odvtedy sa situácia v pokrytí britskej populácie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole zlepšila, ale zďaleka nedosahuje požadovaných 95% (zaočkovanosť potrebnými obidvomi dávkami je v súčasnosti necelých 84%).
Na Slovensku sme mali dlhodobo dostatočnú zaočkovanosť, v posledných rokoch však už vo viacerých krajoch klesla pod požadovaných 95% a máme výskyt viacero prípadov ročne – v roku 2024 to boli tri prípady, v roku 2023 šesť prípadov, v rokoch 2018 a 2019 sme mali veľkú epidémiu na východe Slovenska, s vyše 300 prípadmi.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.