Štvrtina Slovákov sa cíti osamelo a pätina je sociálne izolovaných

Osamelosť a sociálna izolácia majú výrazne negatívne dopady na psychické ale aj telesné zdravie ľudí, pričom častejšie udávajú klinicky významnú depresívnu a úzkostnú symptomatiku, no zároveň aj chronické ochorenia.

Osamelosť a sociálna izolácia sú globálnym spoločenským problémom, ktorý je už roky v centre pozornosti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej komisie a ďalších odborných inštitúcií. WHO označila osamelosť za významný determinant zdravia a v roku 2023 zriadila Komisiu pre sociálne prepojenie.

Na Slovensku sa tejto téme venuje projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci projektu bol v spolupráci s agentúrou FOCUS realizovaný reprezentatívny epidemiologický výskum na vzorke 3 006 dospelých z celého Slovenska. Cieľom bolo zmapovať výskyt a dôsledky tohto fenoménu.

Osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia

Výsledky epidemiologickej štúdie priniesli dôležité údaje o výskyte osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný.

„Extrémnu izolovanosť alebo osamelosť pritom pociťuje približne 5 % ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní,“ uviedol doc. Michal Hajdúk, vedúci projektu DISCONNECT z Katedry psychológie FiF UK.

Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov, čo zodpovedá aj výsledkom podobných výskumov v zahraničí. Potvrdilo sa tiež, že osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia vo veku 65+ rokov.

„Naopak, mladí ľudia nepociťujú osamelosť a sociálnu izoláciu v takej miere ako ostatné vekové skupiny. Kým takmer 38 % starších ľudí nad 65 rokov sa cíti osamelo, v skupine 18 až 24 rokov je to necelých 18 %. Napriek tomu sa pocity osamelosti u mladých vyskytujú aj napriek množstvu sociálnych kontaktov, čo môže súvisieť s ich odlišnými očakávania od vzťahov, ale aj s nízkou kvalitou a krehkosťou ich vzťahov,“ vysvetlil doc. Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa na výskume podieľa.

Kľúčové faktory

Zistenia výskumu možno do veľkej miery vysvetliť aj aktuálnymi demografickými trendmi, ako sú globálne starnutie populácie či rastúci počet ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach.

Ďalšími faktormi sú zhoršenie zdravotného stavu a ekonomická situácia. „Zaujímavým zistením je, že osamelosť a sociálnu izoláciu pociťujú najmä ľudia s nižším vzdelaním, môžu za tým však stáť aj iné socioekonomické a zdravotné faktory, ktoré s tým súvisia,“ podotkol Džambazovič.

Výskum potvrdil, že medzi kľúčové rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patria sociálno-ekonomické problémy, ako sú chudoba, sociálne vylúčenie ale aj rodinné okolnosti – rozvod, vdovstvo alebo život osamote.

Významným faktorom je taktiež aj aktuálna pracovná situácia. „Ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú dlhodobo mimo pracovného trhu, sú výrazne viac ohrození osamelosťou a sociálnou izoláciou. Ide o dlhodobo nezamestnaných, chronicky chorých, invalidných dôchodcov, ale aj rodičov na rodičovskej dovolenke či ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. Do veľkej miery sa problém týka aj rodičov, ktorí sami vychovávajú deti,“ dodal Džambazovič.

Vysokú mieru osamelosti a sociálnej izolácie – až 50 % – zaznamenali vo výskume u osôb s neheterosexuálnou orientáciou, čo potvrdzuje dlhodobý trend stigmatizácie, odmietania a nepochopenia týchto ľudí.

Medzi ďalšie rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patrí aj skúsenosť s diskrimináciou na základe pohlavia, zdravotného stavu, farby pleti, národnosti či etnického pôvodu. Výsledky naznačujú, že ľudia, ktorí nepatria k majoritnej populácii (z akéhokoľvek dôvodu), sú vo väčšom riziku.

Dopady na zdravie

Osamelosť a sociálna izolácia úzko súvisia s vyšším rizikom výskytu symptómov depresie, úzkosti a iných psychických ťažkostí. Okrem toho sa spájajú s rizikovým správaním, ako je nadmerná konzumácia alkoholu či nadmerné používanie sociálnych sietí.

„Sociálne siete sa v mnohých prípadoch nejavia ako príčina sociálnej izolácie, ale skôr ako náhrada nedostatočnej kvality alebo kvantity sociálnych vzťahov, keďže súvisia viac s osamelosťou,“ vysvetlil Hajdúk.

Osamelí ľudia navyše častejšie trpia somatickými ťažkosťami, ako sú bolesti hlavy, chrbtice či zažívacie problémy. Pri komplexných štatistických modeloch sa ukázalo, že pocity osamelosti predikujú výskyt chronických ochorení aj po zohľadnení relevantných demografických a psychologických premenných.

„Chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita. Tieto zdravotné problémy nielenže znižujú kvalitu života jednotlivcov, ale predstavujú aj záťaž pre zdravotný systém,“ dodal Hajdúk.

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.